Pre výrobcu je dôležité poznať aj vzťah ľudí z cieľovej skupiny k médiám, ktoré využíva a k jednotlivým inzerátom, reklamným spotom, billboardom či plagátom.
Teória je jedna vec, v praxi však reklamy často vyzerajú akoby boli vytvorené a vyrobené samoúčelne bez akýchkoľvek ohľadov na požiadavky a potreby spotrebiteľov. Pre menšie firmy je už samotná reklama totiž finančne náročná, veľkým firmám však vo výrobe kvalitnej reklamy nič nebráni. Aj napriek tomu však majú niektoré reklamy skôr odpudivý účinok.

Príjemca – obeť alebo tvorca reklamy
Poznať príjemcu reklamy je pre výrobu kvalitnej kampane nevyhnutné. Svedčia o tom aj výroky mnohých osobností so sveta reklamy. Albert Lasker (zakladateľ agentúry Lord and Thomas) už v 19. storočí zistil, že učinná môže byť len tá reklama, ktorá pozná svojho zákazníka a poskytne mu dôvod , prečo sa nejaký výrobok oplatí kúpiť.
John Caples (agentúra BBDO) zas v tridsiatych rokoch 20. storočia tvrdil, že pre príjemcu „čo poviete je dôležitejšie ako spôsob akým to poviete.“
Tom Dillon (prezident agentúry BBDO) mal zas teóriu, že reklama je účinná vtedy, ak dáva zákazníkom odpovede na problémy s výrobkami. Ray Rubicam (zakladateľ agentúry Young and Rubicam) presadzoval originalitu a nové myšlienky, reklama sa tým podľa jeho názoru stáva zaujímavejšou a presvedčivejšou, keďže viac upúta pozornosť príjemcu. Bill Bernbach (zakladateľ agentúry Doyle, Dane, Bernbach) mal filozofiu, ktorá sa dá najlepšie vyjadriť len jednou vetou – nájsť, čo povedať príjemcom, je začiatok komunikácie s nimi, ale ako to povedať je základ pre to, aby tvrdenie prijali a dôverovali mu. Podľa týchto vyjadrení možno usúdiť, že človek, teda príjemca reklamy a zákazník je tu veľmi dôležitým článkom. Jednotlivé cieľové skupiny možno vymedziť s ohľadom na typ zamestnania, dosiahnuté vzdelanie, bydlisko, pohlavie, vek a sociálnu štruktúru. Veľké reklamné agentúry vo väčšine zohľadňujú najmä ekonomické hľadisko a cieľové skupiny rozdeľujú pod výšky príjmu. Podľa ich rozdelenie zhruba dve percentá obyvateľov tvoria profesionáli na najvyššej úrovni, vysokopostavené osoby, riaditelia či manažéri, ktorí sú spotrebiteľmi drahých, prestížnych a ťažko dostupných výrobkov. Tie sa však sprostredkovávajú inou formou ako je reklama v médiách. Vrcholoví manažéri a vysokí úradníci sa zameriavajú na drahé výrobky vysokej kvality. Riadiaci pracovníci, súkromní podnikatelia a vlastníci menších podnikov sa snažia patriť do vyššej vrstvy, kupujú preto drahé výrobky, ale nie v takom množstve ako predchádzajúce skupiny. Vo väčších lacnejších predajniach nakupujú špičkoví robotníci, úradníci a drobní podnikatelia, ktorí sú väčšinou verní jednej značke. Nákupy poslednej skupiny viac menej závisia od finančných možností a sú skôr impulzívne.