Spúšťacím mechanizmom poznávacích funkcií sú podnety. Reklamné výpovede sa zameriavajú na vyvolanie tzv. neúmyselnej pozornosti, ktorá nie je stimulovaná vnútornou potrebou človeka, ale silou, intenzitou a novosťou prvkov v reklame. Otázka vzbudenia pozornosti je pre tvorcov reklamných podnetov základná. Pravdepodobnosť upútania pozornosti je zaujať a poskytnúť človeku informácie, ktoré chce. Záleží však aj na tom, v akom reklamnom bloku je reklama zaradená. Reklama počíta aj s obmedzením pozornosti, s nesústredenosťou, čo je jeden z dôvodov na intenzívnejšie pôsobenie – častejšie opakovanie, preafektovaná forma.
Na upútanie pozornosti využívajú tvorcovia reklamy často aj rôzne efekty, ktoré po krátkom zamyslení pripadajú človeku nezmyselné. Príkladov je naporúdzi hneď viac. Reklama na nové motory Toyota, v ktorej žena nedokáže len tak prestať šoférovať. Rozhodne sa teda vypustiť kolesá. Odšróbuje ventilku a kolesá vyfučia – v praxi to však nie je možné, pri jazde autom by sme totiž v takom prípade skončili už po pár metroch s vyfučanými kolesami.
Ďalšou reklamou so zaujímavým efektom sú Hašlerky – vitaj v zóne pohody. Momentálne ma netrápi, že parašutista bez zranenia dopadne na zem, lebo sa zamyslí a zabudne potiahnuť poistné lanko. Efektom na upútanie pozornosti je však jeho následné „vystrelenie“ padáka – slúži na zaujatie pozornosti, v praxi sú však padáky vyťahované tlakom vzduchu a nie vystrelením.
Vnímanie ako zmyslové zobrazenie vonkajšej reality tiež významne ovplyvňuje efektívnosť reklamy. Ľudia však vnemy počas dňa selektujú a závisí od ich predchádzajúcej skúsenosti a doslova od nastavenia osobnosti. Pozitívne „nastavenie“ a očakávanie úžitku z reklamy priaznivo vplýva aj na jej účinnosť. V súvislosti s reklamou sa stretávame so zrakovým, sluchovým a hmatovým vnímaním. Pre tvorcu reklamnej kampane je najvýznamnejšie poznanie, že 60 až 65 % všetkých informácií získavame prostredníctvom zraku, 10 – 15% sluchom, 7 – 10 % hmatom a zvyšok informácií ostatnými zmyslami. Najvyšší dôraz kladú teda tvorcovia reklamy na obraz a vzhľad. Na rozhodnutie o použití farieb má vplyv najmä samotné médium, v ktorom má byť reklama uverejnená. Čiernobiela reklama ako nevyhnutnosť v novinách sa využíva aj v televízii ako spôsob upútania pozornosti. Rozhodnutie či využiť čiernobielu reklamu v televízii záleží od tvorivej koncepcie – pre niektoré produkty ako potraviny a jedlá je však nevhodná.