Tento kódex stanovuje základné pravidlá, ale taktiež sa venuje niektorým špeciálnym oblastiam ako je alkohol, tabakové výrobky, deti a mládež, lieky, zásielkový predaj, používanie štátnych symbolov, hry a lotérie.
Deti vo veku troch až štyroch rokov nie sú schopné rozlišovať v televíznom vysielaní medzi realitou a skutočnosťou a to ani v prípade, že sa im rodič bude snažiť podstatu reklamy vysvetlit. Príčinou je najmä nedostatok skúseností. V tejto vekovej skupine reklama asi najrýchlejšie dokáže vzbudiť potrebu niečo vlastniť, avšak pri uspokojení tejto potreby sa uspokojenie rýchlo vytráca a necháva miesto pre ďalšiu neuspokojenú potrebu. Niektoré produkty deti chcú nie preto, lebo ich potrebujú, ale pretože ich k tomu núti ich okolie – rovestníci – a vzbudzuje v nich dojem, že ak nebudú produkt mať, budú v kolektíve menejcennými. Dnes sú asi najznámejším príkladom Pokémoni. Deti okolo ôsmeho roku života sa začínajú v reklame lepšie orientovať. Začínajú ju hodnotiť. Rozlišujú medzi dobrou či zlou, alebo zaujímavou či nezaujímavou. Deväť-desaťročné deti začínajú reklamu konfrontovať so skutočnosťou. Sú citlivé na nesúlad medzi ideálnou predstavou a reálnymi možnosťami získať propagovaný produkt. Táto skutočnosť vedie k vzniku kritických až negatívnych postojov tejto vekovej skupiny. Najlepšie to vystihuje ich časté tvrdenie: „Reklama klame.” Deti medzi 10. až 13. rokom sa stávujú spotrebiteľmi a začína sa u nich vývoj povedomia značiek. Skupina mládeže vo veku 14-19 rokov býva označovaná ako „reklamní narkomani”, pretože absorbuje aj časť reklamy určenej dospelému jedincovi. Pre tvorcov reklamy je najvýznamnejšia skupina detí vo veku medzi 7. a 14. rokom života – tzv. SKIPPIES (school kids with income and purchasing power), ktoré sa pod vplyvom reklamy stávajú jednak šíriteľmi informácií medzi svojimi rovesníkmi, jednak významnými spotrebiteľmi vybraných druhov tovaru. Podľa priekumov uskutočnených doma aj v zahraničí majú deti reklamu radi. Reklama opakovaná v rovnakom čase v rovnakom kontexte sa totiž stáva súčaťou sledovaného programu. Ďalším dôvodom je spracovanie reklamy – dejovosť, emocionálnosť a dynamika. Deti ju intenzívne prežívajú, často vedia zápletky naspamäť a aj napriek tomu ich vždy sledujú. Reklamu majú radi aj kvôli jednoduchosti a ľahkej pochopiteľnosti zápletky – na problém existuje jednoznačné a jednoduché riešenie pomocou prezentovaného produktu. Nie len deti majú radi reklamu, kde vystupujú deti, ale aj dospelí – podľa prieskumov až 80% uviedlo, že ich viac oslovuje. Jednoznačným cieľom detskej reklamy je vytvorenie citového vzťahu medzi výrobkom a detským príjemcom. Často sa zneužíva aj pri produktoch, ktoré nie sú primárne určené deťom – napríklad zajačik Azurit.

Prečo sa správame tak ako sa správame
Faktorov, ktoré ovplyvňujú naše správanie sa na trhu je viacero.