Marketingova strategia rozvoja cestovneho ruchu v regione Horna Nitra

ÚVOD

Cestovný ruch nadobúda vo svete čoraz väčší ekonomický i sociálny význam. Preto sa stáva predmetom podpory národných vlád i miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov. Na Slovensku zostáva podpora cestovného ruchu na úrovni vlády zatiaľ viac vo verbálnej podobe, ako v podobe konkrétnych opatrení na jeho podporu. Len orgány samosprávy pochopili, aký má cestovný ruch význam pre miestny a regionálny rozvoj. Vychádzajú pritom zo skutočnosti, že cestovný ruch:
a) ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí pre miestne zdroje práce vtedy, ak sa zamestnáva obyvateľstvo daného regiónu. Tým sa zastavuje pokles domáceho obyvateľstva, ktoré v dôsledku nedostatku pracovných miest zvyčajne odchádza za prácou do iných regiónov;
b) ovplyvňuje zárobkovú situáciu miestneho obyvateľstva, stimuluje jeho dopyt, vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity, aktivuje rozvoj poľnohospodárskej výroby, remesiel, obchodu a tak zlepšuje hospodárske a sociálne pomery miestneho obyvateľstva;
c) stimuluje rozvoj technickej infraštruktúry (budovanie cestnej siete, telekomunikácií, zásobovanie pitnou vodou - budovanie vodovodu, kanalizácia, plynofikácia) a sociálnej infraštruktúry (modernizácia a výstavba bytového fondu, kultúrno-osvetových, zdravotníckych zariadení ap.), zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a občiansku vybavenosť; d) je zdrojom príjmov regiónu a tvorby hodnoty, multiplikačného efektu v kooperujúcich odvetviach, priamo i sprostredkovanie vplýva na tvorbu HDP a v dôsledku ekonomickej špecializácie regiónu na cestovný ruch je aj faktorom podpory medziregionálnej kooperácie; e) má pozitívny priamy a sprostredkovaný vplyv na tvorbu a rast hrubého národného produktu regiónu a vplyvom rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu aj na devízové zhodnocovanie služieb cestovného ruchu. Aby boli účinky cestovného ruchu v regionálnom rozvoji priaznivé, musí sa jeho vývoj koordinovať. To je úloha orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu.

V opačnom prípade môže cestovný ruch spôsobiť rozpad miestneho priemyslu, vyvolať nekontrolovanú výstavbu rozličných zariadení cestovného ruchu, viesť k rozpredaju pôdy, poškodzovať prírodu a krajinu, narušiť osobitosti domácej kultúry, vyvolať sociálne napätie medzi miestnym obyvateľstvom a účastníkmi cestovného ruchu (GÚČIK, 2000).

Uvedomujúc si tento pozitívny vplyv cestovného ruchu na rozvoj regiónu a zároveň existujúci bohatý, i keď dosiaľ nie celkom využitý potenciál regiónu, obrátilo sa mesto Bojnice v spolupráci s ďalšími mestami regiónu Horná Nitra na Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu, aby v spolupráci s katedrou cestovného ruchu a spoločného stravovania Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici spracovalo Stratégiu rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra. Tento dokument by sa mal stať základnou orientáciou pre všetky zainteresované subjekty pri príprave podmienok a realizácii cestovného ruchu v regióne. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra je materiál, ktorý je potrebné priebežne aktualizovať a dopĺňať podľa toho ako sa menia podmienky v cestovnom ruchu, ako aj očakávania a potreby účastníkov cestovného ruchu. Ďalej je potrebné aby sa s touto stratégiou oboznámilo čo najviac subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu (obce, podnikatelia, mimovládne organizácie), a tiež miestne obyvateľstvo. Pripomienky a návrhy na úpravu stratégie by sa mali priebežne zapracúvať, aby to bol neustále aktuálny dokument rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra. Ciele a obsah činnosti združenia

Základný cieľ združenia cestovného ruchu spočíva v zabezpečení, resp. vybudovaní konkurencieschopnosti regiónu Horná Nitra voči iným konkurentom. S tým súvisia tri ťažiskové úlohy:
a) cieľovo a kvalitatívne orientovaný rozvoj ponuky,
b) účinný marketing smerom navonok i dovnútra,
c) smerovanie a formovanie rozvoja regiónu k jeho dlhodobému prosperovaniu a schopnosti prežitia.

Na dosiahnutie týchto cieľov bude musieť združenie cestovného ruchu zabezpečovať nasledovné úlohy:
a) úlohy orientované na tvorbu ponuky
• ovplyvňovanie formovania a rozvoja ponuky regiónu,
• usporadúvanie podujatí a akcií,
• udržovanie turistickej infraštruktúry (napr.

údržba turistických chodníkov),
• udržovanie cyklotrás, tvorba a údržba priestorového informačného systému v regióne.
b) prevádzkové úlohy
• prevádzka turistických informačných kancelárií,
• vybavovanie pripomienok, želaní, upozornení a sťažností účastníkov cestovného ruchu,
• vypracovanie a spravovanie ročného rozpočtu (vrátane plánu aktivít a výdavkov na jednotlivé opatrenia).
c) úlohy v oblasti politiky cestovného ruchu
• prepojenie právnických a fyzických osôb zainteresovaných na cestovnom ruchu,
• tvorba politiky cestovného ruchu a účasť na jej realizácii,
• presadzovanie spoločných lokálnych záujmov v oblasti cestovného ruchu,
• partner pre diskusiu v otázkach cestovného ruchu pre obyvateľstvo a výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu,
• podpora kultúrneho, folklórneho, spoločenského a športového života,
• zabezpečenie postavenia a účelnej integrácie cestovného ruchu v rámci miestneho a regionálneho hospodárstva,
d) úlohy v oblasti marketingu
• tvorba regionálnej koncepcie marketingu ako základu pre dlhodobé, strednodobé a krátkodobé marketingové aktivity,
• cieľovo orientovaná realizácia marketingu cestovného ruchu doma i v zahraničí.


CIEĽ STRATÉGIE

Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra sleduje nasledovné ciele:

- trvaloudržateľný rozvoj cestovného ruchu v regióne Horná Nitra, ktorý vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu aj v budúcnosti a obmedzí negatívny vplyv zvýšenej návštevnosti v regióne,

- vytvoriť podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb cestovného ruchu v regióne. Kvalita služieb je hlavným strategickým faktorom rozvoja cestovného ruchu v budúcnosti,

- prostredníctvom cestovného ruchu prispieť k ekonomickému rozvoju regiónu, predovšetkým znížiť vysokú mieru nezamestnanosti a zvýšiť životnú úroveň jeho obyvateľstva.

Tieto čiastkové všeobecné ciele možno dosiahnuť tým, že sa vytvoria v regióne Horná Nitra postupne podmienky pre širšie využitie ako už existujúcej, tak aj potenciálnej ponuky cestovného ruchu. To si bude vyžadovať okrem iného širšiu spoluprácu všetkých subjektov, ktoré ovplyvňujú rozvoj cestovného ruchu v tomto regióne. Rozvoj cestovného ruchu by mal postupne prinášať finančné prostriedky, ktoré umožnia ďalej skvalitňovať najmä materiálno-technické predpoklady a tiež umožnia ich využitie pre zlepšenie životných podmienok obyvateľov regiónu. Nezanedbateľným prínosom by malo byť zlepšenie imidžu regiónu medzi návštevníkmi a pritiahnutie ďalšej potenciálnej klientely z domova i zo zahraničia. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA

Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra sa zamerala na územie, ktoré predstavuje z hľadiska cestovného ruchu ucelený región vyhľadávaný domácimi a zahraničnými návštevníkmi. Riešené územie sa v podstate zhoduje so súčasnými administratívnymi hranicami okresu Prievidza a len výnimočne a v minimálnej miere zasahuje na územie susedných okresov.

METÓDY SPRACOVANIA
Práce na spracovaní stratégie rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra sa začali v priebehu júna 2001. Riešitelia pripravili dotazníky pre návštevníkov regiónu (vrátane cudzojazyčných), vypracovala sa metodika ich rozsevu a zberu v regióne, ako aj podklady (tabuľky, formuláre) pre zber potrebných údajov. Na stretnutí so zástupcami mestských úradov v Bojniciach, Prievidzi, Handlovej a Novákoch sa potom dohodol postup a formy spolupráce na štúdii. V priebehu letnej sezóny sa v rámci pobytu riešiteľov v regióne realizoval terénny prieskum zameraný na získavanie údajov priamo v meste a okolí, uskutočnili sa rozhovory a konzultácie s viacerými zástupcami podnikateľských subjektov, združení, predstaviteľmi miest a okolitých obcí. Cenné informácie a konkrétne podklady pre spracovanie štúdie poskytli pracovníci mestských úradov v Bojniciach, Prievidzi, Handlovej a Novákoch a pracovníci TIK Bojnice a Prievidza, starostovia viacerých obcí v regióne ako aj zástupcovia najznámejších a najnavštevovanejších zariadení v regióne /Múzeum - zámok Bojnice, ZOO, Kúpele Bojnice, a.s. ap./.

V tomto čase sa v spolupráci so Združenou strednou školou obchodu a hotelových služieb v Prievidzi realizoval dotazníkový prieskum medzi návštevníkmi regiónu. Ďalší dotazníkový prieskum sa realizoval v zimnej sezóne 2001/2002. Výsledky tohto dotazníkového prieskumu boli potom zapracované do návrhovej časti práce. Záverečné práce na štúdii prebehli v máji a júni 2002, keď sa získané poznatky spracovali do textovej a tabuľkovej formy. V tejto etape spracovania sa využili aj poznatky z domácej a zahraničnej odbornej literatúry, ako aj konzultácie s odborníkmi cestovného ruchu, ktorých rady môžu napomôcť ďalšiemu rozvoju cestovného ruchu v tomto regióne. Súčasťou záverečných prác na štúdii bol aj trojdňový seminár realizovaný za podpory flámskej vlády za účasti belgických odborníkov a odborníkov z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý sa zameral na optimalizáciu navrhovaných výstupov uvedenej štúdie. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU A PROBLÉMOV ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU

Pre spracovanie návrhu stratégie cestovného ruchu v regióne Horná Nitra, ako hlavného výstupu uvedenej štúdie, bolo potrebné uskutočniť najskôr analýzu súčasného stavu rozvoja cestovného ruchu, poukázať na existujúce problémy, ktoré brzdia jeho ďalší rozvoj, určiť silné a slabé stránky regiónu z hľadiska cestovného ruchu, ako aj jeho príležitosti a ohrozenia. Analýza zahŕňa sociálno-ekonomické podmienky okresu, primárnu, sekundárnu ponuku a analýzu súčasného trhu cestovného ruchu.

SOCIO-EKONOMICKÁ CHARAKTERISTIKA OKRESU

Región cestovného ruchu Horná Nitra sa nachádza na území okresu Prievidza. Okres Prievidza leží v juhozápadnej časti stredného Slovenska na území VÚC Trenčín a svojou rozlohou 95 906 ha je najväčším okresom v tomto kraji s celkovým počtom 146 000 obyvateľov. Názov regiónu a rovnako aj kotliny, ktorá zaberá jeho značnú časť, pochádza od rieky Nitra.

Osídlenie
Počtom obyvateľov je Prievidza štvrtý najväčší okres Slovenska. Pred ním sú len okresy Nitra, Prešov a Žilina. Hustotou osídlenia výrazne prevyšuje celoslovenský priemer. Počet obyvateľov okresu sa za posledných sledovaných 150 rokov zvýšil takmer 3,5 krát, pričom sa zaznamenalo jedno obdobie výraznej stagnácie (1921 - 1950) a jedno obdobie mimoriadne dynamického rozvoja (1950 - 1991). Najväčšia intenzita osídlenia a urbanizácie je sústredená v povodí rieky Nitry, kde sa nachádza aj okresné mesto Prievidza a priemyselné mesto Nováky. Na území okresu sa nachádza 48 obcí. Priemysel
Aj región Hornej Nitry je poznačený transformáciou ekonomiky a poklesom pracovných príležitostí, predovšetkým v priemysle. Priemyselné odvetvia v okrese sú rozmanité.

Dominantné postavenia má aj naďalej, napriek poklesu produkcie, ťažobný priemysel. Najväčším podnikom v okrese sú Hornonitrianske bane, a.s. V baniach sa ťaží a upravuje hnedé uhlie a lignit. Druhým najvýznamnejším podnikom okresu sú Novácke chemické závody, a.s. v Novákoch. Uhlie a lignit sú základom výroby elektrickej energie a tepla v SEP-Elektráreň Nováky o.z. v Zemianskych Kostoľanoch. V meste Prievidza sídli množstvo menších firiem. Pre účastníkov cestovného ruchu je zaujímavá výroba porcelánu a krištáľového skla vo Valaskej Belej. Ostatné podniky v regióne sú zamerané na výrobu stavebných materiálov, spracovanie dreva, textilný a elektrotechnický priemysel. Poľnohospodárstvo
Podobne ako na celom Slovensku, aj v regióne Hornej Nitry dochádza k poklesu poľnohospodárskej výroby. Rastlinná produkcia je rôznorodá. V údolí rieky Nitra sa pestuje najmä pšenica a jačmeň, na úbočiach pohorí sa pestujú krmoviny, zemiaky a ľan a v teplejších častiach okresu má svoje miesto i ovocinárstvo, ktoré je základom produkcie tradičných alkoholických nápojov ako malinovica, hruškovica, jablkovica, slivovica a pod. Nezamestnanosť
Zmena štruktúry ekonomických odvetví v regióne a predovšetkým útlm tradičných priemyselných odvetví spôsobil rast nezamestnanosti v regióne Hornej Nitry. Napriek tomu je v okrese Prievidza miera nezamestnanosti nižšia ako v národnom hospodárstve SR. V roku 2000 bola na úrovni 14,1 % a v roku 2001 klesla na 13,65 %, pričom priemerná miera nezamestnanosti v SR bola v roku 2001 18,2 %. Sektorom, ktorý môže prispieť k riešeniu problémov nezamestnanosti je aj sektor služieb a v rámci neho rozvoj cestovného ruchu. Dopravná dostupnosť
Jedným z dôležitých predpokladov rozvoja cestovného ruchu v regióne Hornej Nitry je dopravná dostupnosť regiónu a efektívny dopravný systém na jeho území. Mesto Prievidza leží mimo hlavnej dopravnej osi Slovenska. Prievidza je aj železničným uzlom, ktorý má priame vlakové spojenie s hlavným mestom Slovenska Bratislavou. Železničná stanica je však v nevyhovujúcom stave a chýba adekvátne technologické zázemie. V okrajovej časti mesta Prievidza sa nachádza športové letisko, ktoré môžu využívať aj malé motorové lietadlá.

PRIMÁRNA PONUKA

Primárna ponuka regiónu Horná Nitra je rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje úspech tohto regiónu na trhu cestovného ruchu. Ponuku regiónu tvorí primárna ponuka daná prírodou (napr. pohoria, flóra a fauna, chránené územia, termálne a minerálne pramene, ap.) a antropogénna ponuka, ktorú reprezentujú predovšetkým kultúrno-historické pamiatky regiónu.

Kultúrno- historické pamiatky
Na území regiónu Horná Nitra sa nachádza spolu 315 kultúrnych pamiatok, z ktorých 186 tvoria nehnuteľné kultúrne pamiatky. Ide predovšetkým o pamiatky sakrálnej architektúry, kaštiele, kúpeľné domy a pamätníky z obdobia druhej svetovej vojny. Z uvedeného počtu sa najviac pamiatok nachádza v Prievidzi (17), v Bojniciach (16), v Zemianskych Kostoľanoch (10), v Tužine (6) a v Nitrianskom Pravne (5). Na území regiónu sa nachádzajú tri chránené pamiatkové zóny a to Bojnice, Lazany a Nitrianske Pravno. Klenotom Hornej Nitry je nepochybne Bojnický zámok, vďaka ktorému je v súčasnosti región známy na trhu cestovného ruchu, pričom k tomuto záujmu širokej verejnosti prispievajú viaceré organizované podujatia, ako sú napríklad Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Rytierske dni, Valentínsky víkend, Vianoce na zámku, Rozprávkový Bojnický zámok a pod. Pre uvedené aktivity sa zámok stal najnavštevovanejším múzeom na Slovensku. K ďaľším kultúrnym pamiatkam v Bojniciach patria farský kostol sv. Martina, budova fary, mestská brána, meštiacke domy. Hlavnou atraktivitou mesta Prievidza je barokový piaristický kostol s kláštorom, ktorý patrí vďaka barokovým maľbám k najkrajším barokovým kostolom na Slovensku ( podľa niektorých zdrojov aj v strednej Európe). Významnými pamiatkami sú i neskororománsky kostol ako aj pôvodne ranogotický kostol, neskôr prestavaný Bartolomejský kostol a meštianske domy na Námestí slobody. Mnohé kultúrno-historické pamiatky sú nedostatočne navštevované a ponúkané návštevníkom regiónu a nie sú ani dostatočne propagované, vrátane priestorového informačného systému. Napr. kostoly sú otvorené len v čase konania bohoslužieb a preto v inom čase sú prakticky neprístupné. Historické parky
Ku kultúrno-historickým atraktivitám regiónu patria aj historické parky. Ide predovšetkým o národnú kultúrnu pamiatku Zámocký park v Bojniciach, kúpeľný park ako súčasť kúpeľov Bojnice, park Bystričany - Chalmová, park pri kaštieli Čereňany a park v Zemianskych Kostoľanoch. Uvedené parky sú užívané vlastníkmi, resp. prevádzkovateľmi objektov a nie sú vo všetkých prípadoch, okrem Zámockého parku a parku v Zemianskych Kostoľanoch verejne prístupné pre návštevníkov regiónu. Nedostatok finančných prostriedkov zo strany vlastníkov, resp. užívateľov parkov sa prejavuje aj v kvalite ich údržby a atraktivite prostredia. Múzeá a galérie
S kultúrno-historickým potenciálom regiónu úzko súvisia aj múzeá a galérie. V regióne sa nachádzajú dva múzeá a jedna galéria.

Najvýznamnejším, a zároveň najnavštevovanejším múzeom je Bojnický zámok, v Prievidzi sa nachádza Hornonitrianske múzeum /momentálne v náhradných priestoroch/. . Kultúrno-spoločenské centrum sa nachádza v Prievidzi a Galéria Dobrá Víla v Bojniciach. ZOO
Ku atraktivitám kultúrneho a výchovného charakteru patrí aj ZOO v Bojniciach. Je najväčšou a zároveň najstaršou zoologickou záhradou na Slovensku. Bola založená v roku 1955. Chová sa tu približne 270 druhov živočíchov, z toho 23 z nich sú ohrozené druhy Červenej knihy IUCN. V súčasnosti sa ZOO zapája do viacerých medzinárodných projektov a aj do projektu záchrany nelegálne prevážaných a zadržaných druhov fauny. Táto skutočnosť sa využíva aj ako súčasť výchovy školskej mládeže. V súčasnosti bola dokončená rekonštrukcia pavilónu opíc, ktorý je tradične veľkou atraktivitou ZOO. V priestoroch ZOO sú viaceré oddychové plochy a ihriská pre deti, ZOO škola, občerstvenie v stánkoch, možnosť zakúpenia suvenírov a sledovanie cvičenia slonov. SEKUNDÁRNA PONUKA

Sekundárnu ponuku v cestovnom ruchu tvoria:
a) supraštruktúra cestovného ruchu (ubytovacie a stravovacie zariadenia);
b) infraštruktúra cestovného ruchu (cestovné kancelárie, turistické informačné kancelárie, zmenárne, hraničné priechody a i.);
c) všeobecná infraštruktúra (športovo-rekreačné zariadenia a aktivity, kultúrno- spoločenské zariadenia a organizované podujatia, dopravná infraštruktúra).
V sekundárnej ponuke cestovného ruchu regiónu Horná Nitra sa hodnotila vybavenosť regiónu ubytovacími a stravovacími zariadeniami, cestovnými kanceláriami a športovo-rekreačnými zariadeniami, a tiež organizovanými podujatiami.

Hlavné problémy v oblasti stravovacích zariadení v regióne vo vzťahu k cestovnému ruchu sú v nasledovných oblastiach:

a/ nedostatočná kapacita stravovacích zariadení v špičke letnej a zimnej sezóny. Pri zvýšenej návštevnosti obvykle existujúca kapacita nepostačuje a ponuka sezónnych stravovacích zariadení je veľmi úzka;
b/ sortiment ponúkaných jedál. V klasických stravovacích zariadeniach je sortiment ponúkaných jedál veľmi podobný. Rovnakým jedlám sa dávajú len iné názvy (a ceny). Kvalita vyrábaných jedál je v porovnaní so súčasným trendom v stravovaní často nedostatočná. Chýba ponuka ľahších jedál, šalátov, zeleniny, ap.;
c/ nerovnomerne rozmiestnenie stravovacích zariadení a ich prevádzková doba. Návštevník regiónu nemá spravidla problémy so stravovaním v mestách, avšak cykloturisti, peši turisti môžu mať problémy nájsť vhodné stravovacie zariadenia v obciach regiónu.

V mestách sa objavujú skôr problémy v ranných alebo neskorých večerných hodinách, keď väčšina stravovacích zariadení je zatvorená;

SÚČASNÝ TRH CESTOVNÉHO RUCHU

V roku 2001 bolo v okrese Prievidza 61 791 ubytovaných návštevníkov, z toho 48 466 osôb boli domáci návštevníci, čo je 75,2 % a 13 325 osôb boli zahraniční návštevníci (24,8 %), Uvedení návštevníci realizovali v okrese Prievidza 327 881 prenocovaní, z toho 230 948 prenocovaní pripadalo na domácich návštevníkov (70,4 %). Priemerný počet prenocovaní predstavoval 5,3 dňa, pričom priemerný počet prenocovaní v prípade zahraničných návštevníkov bol až 7,3. Uvedené ukazovatele, najmä pokiaľ ide o priemernú dĺžku pobytu, sú v rámci Slovenska nadpriemerné a ich výška je zrejme ovplyvnená reklatívne vysokou ubytovacou kapacitou kúpeľov Bojnice a dĺžkou kúpeľno-liečebného pobytu. Problémom je aj skutočnosť, že nie všetky existujúce ubytovacie zariadenia v okrese sú komerčne využívané a preto majú uvedené údaje nedostatočnú vypovedaciu schopnosť.,3 %). V prípade slovenských návštevníkov k ďalším najdôležitejším motívom patria kúpeľný pobyt, nákupy, návšteva pamiatok a dovolenka na horách. Zahraniční návštevníci uvádzajú kúpeľný pobyt, návštevu pamiatok, dovolenku na horách a nákupy.
Väčšina slovenských (32,5 %) aj zahraničných (50 %) návštevníkov sa pre návštevu regiónu rozhodla na základe odporúčania priateľov a známych, resp. na základe predchádzajúcej skúsenosti (37,5 % a 23,1 %). Z uvedeného vyplýva, že väčšina slovenských návštevníkov sa do regiónu opakovane vracia. Len malý počet návštevníkov prichádza do regiónu na základe ponuky cestovných kancelárií.
Pozitívne sa dá hodnotiť skutočnosť, že až pre 66,7 % slovenských a 77 % zahraničných návštevníkov boli informácie o regióne dostatočné. Táto skutočnosť je zrejme ovplyvnená aj relatívne veľkým počtom rôznych brožúr a účasti zástupcov regiónu na viacerých výstavách cestovného ruchu.

Slovenskí návštevníci prichádzajú do regiónu pravidelne, resp. 1 - 2 razy do roka (67,5 %), v prípade zahraničných návštevníkov ide o prvú návštevu, resp. prichádzajú zriedkavo (65,4 %).
Slováci navštevujú región rovnako v lete aj v zime, resp. v mimosezóne (75,8 %) a zahraniční v zime (46,1 %) a 23 % v lete, resp. rovnako v lete aj v zime (23,1 %).
Z hľadiska dĺžky pobytu v prípade slovenských aj zahraničných návštevníkov prevažuje dlhodobý pobyt (viac ako 1 týždeň, spolu až 43,1 % návštevníkov), v prípade domácich návštevníkov nasledujú jednodenné výlety (24,2 %) a v prípade zahraničných návštevníkov krátkodobé pobyty do 7 dní (46,2 %).
Väčšina domácich a zahraničných návštevníkov využíva počas pobytu v zime ubytovanie u príbuzných a známych, potom nasleduje hotel/penzión, ubytovanie v súkromí a podnikové zariadenia. Len slovenskí návštevníci využívajú aj chatové osady, resp. vlastné rekreačné objekty.
Počas návštevy sa domáci účastníci v zime stravujú najmä v reštauráciách (36,7 %) a u príbuzných a známych (32,5 %).

Zahraniční návštevníci vo väčšej miere uprednostňujú stravovanie v reštaurácii (61,5 %).

Počas pobytu, aj keď ide o zimnú sezónu, väčšina domácich aj zahraničných návštevníkov navštevuje Bojnický zámok (45,8 %). Slováci v regióne vykonávajú zimné športy (24,2 %) a využívajú možnosť jazdy na koni. Zahraniční uprednostňujú zimnú turistiku (34,6 %) a jazdu na koni (6,9 %).

Spokojnosť so službami v regióne je predpokladom tvorby pozitívneho imidžu regiónu. Z prieskumu v zime vyplynulo, že predovšetkým zahraniční návštevníci (91,15 %) hodnotia ceny služieb ako primerané kvalite, veľmi spokojní sú s čistotou zariadení, v porovnaní s domácimi návštevníkmi je však nižšie percento spokojných zahraničných návštevníkov so správaním personálu a celkovou kvalitou služieb. V tejto oblasti sa zrejme prejavuje aj väčšia tolerancia zo strany slovenských návštevníkov. Napriek uvedenému sa prejavuje relatívne vysoké percento (od 88,4 % až 94,5 %) spokojných návštevníkov.

Skutočnosť, že výdavky návštevníkov a tým aj príjmy z rozvoja cestovného ruchu sú relatívne nízke, dokumentujú aj výsledky prieskumu. Väčšina domácich návštevníkov v zime (43,3 %) má výdavky na osobu a deň od 101 do 300 Sk a 22,5 % od 301 do 500 Sk. Zahraniční návštevníci majú vyššie výdavky, 38,5 % od 101 do 300 Sk a 42,3 % viac ako 500 Sk. Napriek uvedenému ide v porovnaní so slovenským priemerom (15 USD) o relatívne nízku úroveň výdavkov.
Pri celkovom hodnotení pobytu je pozitívne, že až 100 % zahraničných a 96,7 % domácich návštevníkov bude návštevu regiónu odporúčať svojim známym.

Z hľadiska segmentu trhu v prípade zimnej sezóny prevládali v skupine domácich návštevníkov ženy (56,7 %) a zahraničných muži (61,5 %). V celkovej návštevnosti prevládajú návštevníci vo veku od 18 do 30 rokov (38,5 % zahraničných) a vo veku od 31 do 50 rokov (41,7 % slovenských návštevníkov), t.j. veková kategória v produktívnom veku.
Zahraniční návštevníci boli najmä z Nemecka, Rakúska, Čiech, USA a Veľkej Británie. Cudzinci svoj pobyt v regióne spájajú s návštevou vzdialenejších miest ako Trenčín, Žilina, Vysoké Tatry, Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Banská Štiavnica a Kremnica a naopak mnohí zahraniční návštevníci z iných regiónov spájajú svoj pobyt na Slovensku s jednodenným výletom do regiónu Horná Nitra.

Podnikateľské prostredie
Podnikateľské prostredie v regióne Hornej Nitry má všetky črty charakteristické pre podnikanie v cestovnom ruchu na Slovensku.

Prevahu podnikov cestovného ruchu v regióne tvoria malé a stredné podniky cestovného ruchu, ktorých ekonomika je ovplyvnená predovšetkým vysokou úrovňou odvodovej zaťaženosti, prejavuje sa v nich nízka profesionalita riadenia, avšak na druhej strane sú práve tieto podniky schopné rýchlejšie sa prispôsobiť zmenám v dopyte. V regióne Hornej Nitry sa podobne ako v ostatných regiónoch Slovenska prejavuje nižšia ochota podnikateľských subjektov k spolupráci, pričom práve regionálna spolupráca môže priniesť synergické efekty z rozvoja cestovného ruchu v regióne. Problémom je tiež doposiaľ legislatívne nedoriešené postavenie regionálnych združení cestovného ruchu na Slovensku a spôsob ich financovania.

Združenia cestovného ruchu
V regióne Horná Nitra pôsobia v súčasnosti tri združenia, ktoré sa plne alebo čiastočne zaoberajú rozvojom cestovného ruchu. V cestovnom ruchu regiónu pôsobí aj celoslovenské združenie Magna Via. Na území regiónu boli založené "Združenie pre rozvoj regiónu Horná Nitra", "Regionálne združenie pre cestovný ruch Horná Nitra" a združenie cestovného ruchu "Mikroregión Hornonitrie", ktoré začína vyvíjať svoje aktivity len v súčasnosti.
Združenie pre rozvoj regiónu Horná Nitra vzniklo v roku 1994 a je neziskovou mimovládnou organizáciou, ktorá združuje mestá a obce, podnikateľské subjekty, banky (VUB, Unibanka), mimovládne organizácie, agentúry, vzdelávacie a zdravotnícke inštitúcie, basketbalové kluby. Cieľom tohto združenia je zlepšovanie života formou rozvoja priemyslu, kultúry, športu a školstva, zabezpečenie trvalej udržateľnosti rozvoja regiónu Horná Nitra a posilnenie sociálnej a ekonomickej stability regiónu Horná Nitra. Združenie má v súčasnosti dvoch pracovníkov.
Regionálne združenie pre cestovný ruch Horná Nitra vzniklo v roku 1995, má celoregionálnu pôsobnosť, pričom členmi združenia sú právnické a fyzické osoby, ktoré majú trvalé bydlisko alebo sídlo na území SR.

Ciele združenia sú jasne definované a formulované nasledovne:
- Spolupracovať s podnikateľskými subjektami v oblasti cestovného
ruchu,
- Spolupracovať s orgánmi štátnej správy a samosprávy,
- Organizovať, spolupracovať a zúčastňovať sa na výstavách a veľtrhoch
cestovného ruchu,
- Vydávať alebo podieľať sa na vydávaní informačného bulletinu a
katalógu služieb v regióne,
- Koordinovať aktivity v oblasti cestovného ruchu v regióne podľa
vypracovaných zámerov,
- Spolupracovať s inými združeniami, asociáciami, ktoré majú vzťah k
cestovnému ruchu.
Činnosť združenia je financovaná z členských príspevkov, pričom ich výška je 1000.- Sk ročne pre mestá a právnické osoby a 500.- Sk ročne pre obce a fyzické osoby.

K ďalším zdrojom financovania patria príspevky miest a obcí, štátne dotácie, dobrovoľné príspevky, granty podporných programov a iné zdroje.
Najväčším projektom, ktoré v roku 2001 realizovalo združenie bol projekt Bojnického cyklookruhu, na ktorý získalo združenie prostriedky z konta Globtel Bratislava a na propagáciu produktu prostriedky z Nadácie otvorenej spoločnosti.

SILNÉ A SLABÉ STRÁNKY, PRÍLEŽITOSTI A OHROZENIA ROZVOJA
CESTOVNÉHO RUCHU

Na základe analýzy primárnej a sekundárnej ponuky a súčasného stavu trhu cestovného ruchu resp.

podnikatelského prostredia, možno vynmedziť nasledovné silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia:

Silné stránky
- bohatý kultúrno-historický potenciál, Bojnický zámok a ZOO známe najmä na domácom na trhu cestovného ruchu,
- bohatý prírodný potenciál a existujúce chránené územia, osobitná mikroklíma,
- množstvo termálnych a minerálnych prameňov a ich kapacita pre ďaľší rozvoj,
- Bojnické kúpele známe na medzinárodnom trhu cestovného ruchu,
- existujúca sieť turistických chodníkov, náučných chodníkov, cyklotrás,
- zapojenie regiónu do národného produktu cestovného ruchu Magna Via a Matúšovo kráľovstvo,
- dobrá informovanosť návštevníkov pred príchodom do regiónu,
- relatívne vysoká úroveň spokojnosti so službami v regióne,
- prijateľná cenová hladina služieb vzhľadom na ich kvalitu,
- organizované podujatia, ktoré sú známe na slovenskom a zahraničnom trhu cestovného ruchu,
- existujúce TIK v Bojniciach a Prievidzi a ich snaha koordinovať aktivity subjektov cestovného ruchu,
- relatívny dostatok ubytovacích kapacít v regióne,
- množstvo informačných brožúr a rôznych informačných letákov,
- pohostinnosť miestneho obyvateľstva,
- rekonštruované historické objekty a námestie v Prievidzi a Bojniciach,
- výhodná poloha regiónu vzhľadom na dopytové centrá a to Bratislava, Budapešť, Krakov,
- pravidelná prezentácia regiónu na výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu,
- zanietenosť pracovníkov združení a miestnej štátnej správy a samosprávy v oblasti podpory rozvoja cestovného ruchu,
- existencia zimných stredísk cestovného ruchu,
- v prípade ubytovaných návštevníkov prevláda dlhodobý pobyt,
- región ponúka veľa rekreačných aktivít od zimných športov pre nenáročných klientov, cez turistiku, rybolov, poľovníctvo, poznávanie kultúry, cykloturistiku, kúpanie a vodné športy, paragliding, poznávanie prírody, kultúry, účasť na športových a kultúrnych podujatiach, jazda na koni a hippoterapia a pod.

Slabé stránky
- excentrická poloha v rámci Slovenska a tým aj nedostatočná dopravná dostupnosť regiónu z niektorých regiónov Slovenska a zo zahraničia,
- nedostatočná kvalita ciest v rámci regiónu,
- sústredenie návštevnosti predovšetkým v priestoroch zámku, ZOO a kúpeľov,
- koncentrácia návštevnosti v regióne najmä na letnú sezónu a relatívne veľmi krátke obdobie zimnej sezóny,
- nedostatočná údržba a priestorové značenie turistických a náučných chodníkov,
- nedostatok kultúrnych podujatí v mimosezónnom období,
- divoké skládky, rozmanitosť architektonického stvárnenia objektov, predovšetkým na vidieku, čo znehodnocuje kvalitu prostredia,
- nekomplexné marketingové aktivity, absencia jednotného imidžového propagačného materiálu, nedostatočne spracované propagačné materiály zamerané na ponuku produktu cestovného ruchu,
- nejednotný priestorový informačný systém a absencia aktuálnych informácií v čase,
- nedostatočná infraštruktúra zariadení doplnkových služieb, nedostatok hygienických zariadení pre návštevníkov,
- nedostatočná spolupráca podnikateľských subjektov v regióne, najmä v koordinácii podujatí, v spoločnej propagácii a využívaní existujúcich zariadení,
- nedostatočná starostlivosť o kultúrne pamiatky, historické parky, mnohé pamiatky, najmä sakrálne nie sú bežne dostupné pre návštevníkov,
- absencia špecializovaných útvarov plánovania rozvoja cestovného ruchu na úrovni okresných úradov a VÚC,
- nevhodná štruktúra ubytovacích zariadení,chýbajú ubytovacie zariadenia vyššieho štandardu, existencia nelegálnych foriem ubytovania, nedostatočné komerčné využívanie existujúcich ubytovacích zariadení,
- problémy v kvalite poskytovaných ubytovacích a stravovacích zariadení, relatívne stereotypná ponuka jedál a nápojov,
- absencia silnej cestovnej kancelárie zameranej na aktívny zahraničný cestovný ruch, ktorá by ponúkala regionálny produkt cestovného ruchu,

Príležitosti
- doriešenie dopravného napojenia Prievidze a Bojníc na hlavné cestné trasy,
- prijatie legislatívnych zámerov v zmysle národného programu rozvoja cestovného ruchu o postavení a financovaní regionálnych združení cestovného ruchu,
- využitie baníckych tradícií v ponuke regionálneho produktu cestovného ruchu,
- oživenie a prezentácia remeselných výrobcov, prezentácia výroby tradičných alkoholických nápojov v regióne,
- známe osobnosti, ktoré sa narodili v regióne a mohli by prebrať záštitu nad kultúrnymi a športovými podujatiami,
- rast záujmu obyvateľstva o zdravý spôsob života, pobyt v prírodnom prostredí, pobyt pri vodných plochách v letnej sezóne, všeobecný rast záujmu o tzv. kultúru tela,
- pozitívny demografický vývoj v regióne,
- útlm priemyselných aktivít môže prispieť k skvalitňovaniu životného prostredia v regióne
Ohrozenia
- pokles životnej úrovne slovenského obyvateľstva, ktorý je hlavným segmentom trhu v regióne Horná Nitra,
- útlm ťažobného priemyslu v prípade nedostatočného vytvárania pracovných príležitostí v iných odvetviach móže prispieť k rastu nezamestnanosti so všetkými negatívnymi dôsledkami pre rozvoj regiónu,
- nízka cenová hladina cien v zariadeniach cestovného ruchu v súvslosti s existujúcim segmentom trhu a štandardom niektorých zariadení nevytvára dostatočné zdroje na modernizáciu a rekonštrukciu zariadení,
- chýbajúce napojenie regiónu na hlavné dopravné európske trasy,
- nedostatočná podpora rozvoja cestovného ruchu zo strany štátu, absencia jasne definovanej politiky štátu v rozvoji cestovného ruchu,
- nedostatočná podpora malého a stredného podnikania,
- rozvoj konkurencie v kúpeľníctve vďaka vstupu zahraničného kapitálu, najmä v Trenčiansko-piešťanskom regióne.

STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU

Na základe analýzy súčasného stavu a problémov rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra možno poslanie regiónu Horná Nitra formulovať nasledovne:

Umožniť návštevníkom regiónu aktívne a zdravo tráviť voľný čas s využitím tradícií Bojnického zámku, kultúrno-historického potenciálu, množstva minerálnych a termálnych prameňov a poznávania tradícií baníctva.

Vychádzajúc z potenciálu cestovného ruchu regiónu, reprezentovaného primárnou a sekundárnou ponukou, sa stratégia cestovného ruchu regiónu Horná Nitra zameriava na nasledové nosné formy rozvoja cestovného ruchu:
a) kultúrno-poznávací cestovný ruch, zameraný na hlavné pamätihodnosti,
atraktivity, kultúrne a ostatné podujatia oraganizované v regióne, vrátane využitia baníckych tradícií regiónu;
b) kúpeľno - rekreačný cestovný ruch využívajúci liečivé termálne vody v kúpeľoch Bojnice a potenciálne ostatné minerálne a termálne pramene so zameraním na pobyt pri vode, verejne prístupné termálne kúpaliská, vodné nádrže a aquapark.

K doplnkovým formám rozvoja cestovného ruchu by mali patriť:
a) športovo-rekreačný cestovný ruch spojený s aktívnym pohybom (turistika, cykloturistika, bežecké a zjazdové lyžovanie, jazdectvo);
b) vidiecky cestovný ruch a agroturistika, najmä v tých oblastiach regiónu, kde sú pre to vhodné prírodné a ostatné predpoklady;

Z poslania regiónu vyplývajú nasledovné strategické ciele rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra:
- zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb účastníkom cestovného ruchu v regióne, vrátane komplexnosti poskytovaných služieb,
- zabezpečiť zvýšenie návštevnosti regiónu a tým dosiahnuť aj lepšie ekonomické zhodnocovanie rekreačného potenciálu regiónu prostredníctvom cestovného ruchu,
- zabezpečiť rozptyl návštevníkov z existujúcich miest sústredeného cestovného ruchu do ďalších oblastí regiónu,
- využiť existujúcu kapacitu termálnych a minerálnych prameňov pre rozvoj kúpania pre širokú verejnosť,
- oživiť a mapovať banícke tradície regiónu,
- zabezpečiť rast výdavkov návštevníkov regiónu, najmä ponukou animačných aktivít a tvorbou regionálneho produktu cestovného ruchu,
- vytvoriť efektívnu regionálnu organizačnú štruktúru cestovného ruchu a dôsledne koordinovať činnosť subjektov zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu.
Podrobnejšie sa stratégiou rozvoja cestovného ruchu regiónu zaoberáme v ďalších častiach štúdie.

SPOLUPRÁCA SUBJEKTOV PODIEĽAJÚCICH SA NA ROZVOJI CESTOVNÉHO RUCHU

Jedným z hlavných problémov rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je nedostatočná spolupráca subjektov podieľajúcich sa na rozvoji cestovného ruchu a to na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni. Bez aktívnej spolupráce všetkých subjektov, ktorí sa podieľajú na rozvoji cestovného ruchu nemožno dosiahnuť požadované ciele.
Spolupráca v cestovnom ruchu na regionálnej úrovni musí vychádzať z navrhovanej stratégie rozvoja cestovného ruchu regiónu

Ak má byť spolupráca v cestovnom ruchu na regionálnej úrovni efektívna, je potrebné splniť niekoľko podmienok:
- spolupráca musí byť výhodná pre všetky zúčastnené subjekty,
- musia byť stanovené jasné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. Tieto ciele, aby mali byť časovo termínované, resp. pokiaľ možno kvantifikovateľné,
- v rámci spolupráce majú byť za každý subjekt vyčlenené osoby, ktoré sú zodpovedné za plnenie prijatých úloh v rámci spolupráce,
- vyžaduje sa intenzívna forma komunikácie medzi príslušnými subjektami tak, aby sa prípadné problémy spolupráce riešili už v zárodku,
- spolupráca musí mať vhodnú právnu formu, v rámci ktorej sú stanovené presné pravidlá a personálne, finančné a technické zabezpečenie.
Na základe analýzy súčasného stavu rozvoja cestovného ruchu v regióne, možno hlavné oblasti spolupráce definovať nasledovne:
- zvyšovanie kvality služieb cestovného ruchu v zariadeniach i strediskách cestovného ruchu,
- realizácia marketingových aktivít cestovného ruchu na miestnej a regionálnej úrovni a vo vzťahu k zahraničiu,
- sústreďovanie finančných prostriedkov na realizáciu aktivít stanovených v rámci spolupráce.

Navrhovaná organizačná štruktúra cestovného ruchu v regióne

V regióne Horná Nitra sa prejavuje, podobne ako v ostatných regiónoch Slovenska, problém absencie efektívnej regionálnej organizačnej štruktúry. Práca pracovníkov je založená na dobrovoľnosti a nie je profesionalizovaná. Na území regiónu pôsobia tri združenia, ktorých činnosť je buď výlučne, alebo len sčasti zameraná na rozvoj cestovného ruchu. Vzhľadom na potenciál regiónu a efektívne využívanie personálnych a finančných zdrojov treba zvážiť vznik jedného silného regionálneho združenia cestovného ruchu Hornej Nitry, ktorého činnosť by zabezpečovalo v súčasnosti existujúcich 10 pracovníkov.

V zmysle prijatého národného programu rozvoja cestovného ruchu v SR by mala byť činnosť tohto združenia financovaná z kúpeľných a rekreačných poplatkov, z dotácie z centralizovaných štátnych zdrojov, z členských príspevkov, z grantov, podporných programov EÚ a iných zdrojov.
V prípade Regionálneho združenia pre cestovný ruch Horná Nitra by mali byť členmi rozhodujúci prevádzkovatelia zariadení cestovného ruchu a to zámok Bojnice, kúpele Bojnice, ZOO, múzeá a galérie, kultúrno-spoločenské zariadenia, strediská Chalmová, Nitrianske Rudno, obce v regióne, ale najmä Nitrianske Pravno, Kľačno, Tužina, Zemianske Kostoľany, Čereňany, Bystričany, Koš, Lehota pod Vtáčnikom, Kanianka, Lazany, Ráztočno, Valaská Belá a mestá Bojnice, Prievidza, Handlová a Nováky. Samozrejme, že členmi združenia by mali byť aj ostatné inštitúcie ako napríklad CHKO Ponitrie, poľovnícke združenia, Združená stredná škola obchodu a hotelových služieb v Prievidzi, ľudovo umelecké súbory v regióne, taxi služba, ale aj Hornonitrianske bane, ktoré prevádzkujú rekreačné zariadenia v regióne, a tiež preto, že banícke tradície treba využiť v tvorbe regionálneho produktu cestovného ruchu.

Pri spracovaní návrhu organizačnej štruktúry cestovného ruchu treba vychádzať z týchto postulátov:
a) organizačná štruktúra má byť pokiaľ možno jednoduchá a prehľadná,
b) ďalej má vychádzať z osvedčených organizačných štruktúr cestovného ruchu doma i v zahraničí,
c) zabezpečiť maximálny priestor pre samostatné rozhodovanie samosprávnych orgánov i jednotlivých podnikateľských subjektov,
d) umožniť využitie synergického účinku spolupráce pre aktivizáciu rozvoja cestovného ruchu,
e) prispieť k optimálnemu využitiu finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na podporu cestovného ruchu,
f) uľahčiť a skvalitniť prácu pracovníkov miestnej samosprávy a štátnej správy na úseku koordinácie a riadenia cestovného ruchu v rámci svojej pôsobnosti.

Touto organizačnou štruktúrou nie je dotknutý výkon samosprávy. Pokiaľ nie je schválený zákon o združeniach cestovného ruchu, ktorý by mal zakotviť aj povinnosť vytvárania zodpovedajúcich organizačných štruktúr cestovného ruchu, je účasť dobrovoľná a založená na snahe prispieť k jeho rozvoju.

Princípy tvorby a fungovania organizačnej štruktúry
Pri tvorbe organizačnej štruktúry cestovného ruchu regiónu Horná Nitra sa vychádza z nasledovných princípov:

- členstvo v združení, ako aj spolupráca mimo združenia je zásadne dobrovoľná,
- nie je nevyhnutné aby členmi združenia museli byť všetky subjekty podieľajúce sa na rozvoji cestovného ruchu ak o to neprejavia záujem. Spolupráca s nimi je možná aj mimo združenia, resp. len pri určitých aktivitách,
- členovia združenia musia priebežne dostávať maximum informácií o aktivitách združenia, o nakladaní s finančnými prostriedkami i argumenty o výhodnosti spolupráce v rámci združenia,
- pri založení združenia je potrebné dohodnúť, ktoré úlohy sa budú realizovať v krátkom časovom období (akčný plán na 1-2 roky) a ktoré úlohy budú dlhodobé. Pritom by sa malo vychádzať zo spracovanej stratégie rozvoja cestovného ruchu, resp. z budúcej marketingovej koncepcie rozvoja cestovného ruchu,
- činnosť združenia sa musí opierať o schválený rozpočet.