Heslo „Prec s colnou úniou s Ceskom!“ presvedcí pravdepodobne len tých, ktorí budú SNS volit aj bez toho, aby vedeli, co je to colná únia. Vystací im cervené plátno: slovo Cesko.
SDL treba priznat, že sa vo volebnom programe neuchýlila k „reálsocialistickej“ rétorike, nánosy nostalgie však cítit. Nadovšetko sa to prejavuje v charakterizovaní doterajšej politiky vlády V. Meciara ako pravicovej. Volebný program SDL je poznacený lúbivostou ostrého a nekompromisného odsúdenia doteraz uplatnovaného štýlu vlády, kultivovanostou prejavu, ale zároven aj prílišným nadbiehaním volicovi. Konštatovania typu „transformácia nedala príležitost schopným a zobrala istoty pracovitým“ síce nehovorí priamo o tom, ako dobre nám bolo za socializmu, predstavitelia SDL však casto argumentujú práve takto.
Volebný program SDL sa na jednej strane hlási k potlácaniu štátneho paternalizmu, na druhej strane však predpokladá zásahy štátu aj v takých oblastiach, kde vôbec nie sú nevyhnutné. Príkladom je zámer zvyšovat konkurencieschopnost. SDL neverí, že podniky si poradia samé, preto predpokladá úcast štátu. Podpora exportu, malému podnikaniu, výskumu - všetko sú to ušlachtilé ciele, ale súcasne aj zásahy štátu do fungovania trhu.
Zrejme nie náhodou sa do volebného programu SDL dostali dve strany venované odborom. Odbory akoby považovala za svojho prirodzeného spojenca, aj ked im slubujú iba to, co už majú alebo co im patrí. „Odborom musí ostat právo na kolektívne vyjednávanie,“ hovorí sa v programe SDL. Ani jedna strana však vo volebnom programe neslubuje (a neslubovala), že na toto právo siahne, hoci každá vládna strana sa jeho uplatnovaniu viac alebo menej bráni.
Perlou vo volebnom programe SDL je konštatovanie, že pád predchádzajúceho režimu bol ,,dôsledkom úrovne ekonomických procesov prejavujúcich sa komplexne v nízkej úrovni produktivity práce“. Teda nie o slobode a demokracii bola „nežná revolúcia“, ale o produktivite práce. Podobným duchom sú poznacene viaceré pasáže programu. SDL sa zjavne spolieha na svojich osvedcených volicov. Sama seba oznacuje za modernú sociálnu demokraciu; viac by zrejme získala, keby jej tento prívlastok dali napríklad aj nevolici SDL.
Ekonomický program SDK má jeden malý nedostatok a jednu velkú prednost. Program je rozsiahly a nárocný na cas, ktorý musí citatel obetovat na jeho cítanie. Práve preto však okrem pomenovania problémov obsahuje aj ciele zmien a nástroje na ich uskutocnenie. Volebný program SDK by sa pravdepodobne najjednoduchšie transformoval do vládneho programu. Problematické je možno i to, kolko politickej odvahy by uplatnenie takéhoto programu vyžadovalo.