Naplnenie cielov, ktoré ostatné strany chcú dosiahnut integráciou, ponúkajú komunisti v socializme.
Ekonomické programy strán: neprehladnost, necitatelnost
Na pozadí formulovania postoja k Európskej únii možno dokumentovat neprehladnost ekonomických castí volebných programov. Všetky strany slubujú takpovediac „všetko“. Prakticky všetky strany sa vzácne zhodujú na tom, že najvyšším záujmom obcana je rast hrubého domáceho produktu. Tento pojem sa stal zaklínadlom, ba zdá sa, že by mohol fungovat ako zjednocujúci faktor v rozdelenej spolocnosti. Vo volebných programoch sa však málo hovorí o obsahu rastu. Nikto nehovorí, kam a za akú cenu chce dorást. Málo - takmer vôbec - sa nehovorí o relácii medzi kvalitou života a rastom hrubého domáceho produktu.
Hrubý domáci produkt predstavuje objem finálnych statkov a služieb vyrobených v ekonomike za jeden rok. Existujú viaceré metódy zistovania produktu, ani jedna z nich však nedokáže postihnút súvislost medzi velkostou produktu a jeho zmyslom. A tak sa, celkom prirodzene, dá hrubý domáci produkt „nahnat“ aj nezmyslami. Príkladom sú dialnice, ktoré ich ideoví projektanti nazvali nevyhnutným rozvojom infraštruktúry. Do dialnic sa vkladá betón, železo, asfalt, stroje - hrubý domáci produkt utešene rastie. Dialnice údajne prilákajú zahranicný kapitál, pripisuje sa im funkcia multiplikátora, co znamená, že efekt investície do dialnic sa znásobuje, lebo vytvára dalšie pracovné miesta - vela ludí pracuje, aby vyrobili polotovary pre cestárov. Bohužial, nedá sa vystopovat jediné vystúpenie politika, ktorý by povedal, co budú ludia na „multiplikovaných“ pracovných miestach robit, ked bude Slovensko „odialnicované“.
V raste hrubého domáceho produktu predstihuje Slovensko azda všetky postkomunistické štáty. Napriek tomu sa Európska únia vraj „sprisahala“ a odsunula úspešnú krajinu do skupiny kandidátov, ktorí musia cakat. Zdá sa, že „eurobyrokrati“ v Bruseli vyznávajú iné priority a od „drogy“ HDP nie sú závislí. Na druhej strane, hoci sa význam hrubého domáceho produktu niekedy ozaj podcenuje, nie je jeho zistovanie zbytocné. Márnomyselné je iba opájanie sa jedným císlom zo štatistiky, ktoré napokon nemusí mat nic spolocné s demokraciou, slobodou, rovnostou šancí. Hrubý domáci produkt dokážu vytvorit aj diktatúry, ba dokážu sa postarat aj o jeho rast.
Slovenský problém s HDP sa dá pomenovat velmi strucne ako tažkopádna orientácia v hodnotách. Je to však jednoduché. Rast hrubého domáceho produktu neponúka viac slobody, viac príležitostí, viac trhu. Sloboda, rovnost, trh sú však zárukou rastu. Ostáva teda pomenovat len smer, rozmer a zmysel rastu.