Najbližšie sa k tomu dostala SDK, ktorá vo volebnom programe hovorí, že „naplnenie makroekonomických cielov predpokladá zmenenú úlohu vlády v ekonomike. Prax vyspelých a tzv. novoindustrializovaných krajín potvrdzuje, že existuje priama závislost medzi mierou liberalizácie ekonomiky a ekonomickým rastom a, samozrejme, tiež súvislost medzi ekonomickým rastom a rastom životnej úrovne. Inak povedané, jedine zásadná liberalizácia ekonomického prostredia postavená na vyššie uvedených hodnotách je schopná priniest dlhodobý ekonomický rast a ako jeho výsledok aj rast životnej úrovne ludí. Táto téza platí dvojnásobne v rýchlo sa globalizujúcom a liberalizujúcom svetovom ekonomickom prostredí. Kedže Slovenská republika je stále transformujúcou sa postkomunistickou krajinou, stojí pred nou dvojnásobne zložitá úloha a výzva - riešit štandardné problémy pokracovania postkomunistickej ekonomickej transformácie spolu s neštandardnými problémami dedicstva po súcasnej vláde. Preto odstránenie problémových miest v legislatíve považujeme za prvý krok k zmene v správaní štátu i podnikatelskej sféry“.
SOP vidí východiská „v realizácii hospodárskeho rastu, ktorý zároven podporuje rozvoj podnikov a regiónov, a to zlepšením koordinácie hospodárskej, rozpoctovej a menovej politiky, podporou vývozu ako hlavného smeru odbytu, podporou rozvojových programov (investícií) zabezpecit štrukturálne zmeny, ktoré povedú k produkcii tovarov s vyšším podielom pridanej hodnoty, k rastu produktivity práce a znižovaniu materiálovej nárocnosti ako predpokladu rastu konkurencieschopnosti našej produkcie, v podpore investícií dostupných z verejných zdrojov na rozvoj školstva, zdravotníctva, vedy, techniky, bývania a infraštruktúry vôbec“.
SDL, zdá sa, zvolila pomerne populistickú formu pohladu na rast. V makroekonomickej politike „presadzuje rozvojovo-stabilizacnú koncepciu v záujme trvalo udržatelného rastu ekonomiky a životnej úrovne obyvatelstva. Aj riešenie krízových situácií v ekonomike vidí v ozdravení podnikov, a nie v utahovaní opaskov, zvýhodnovaní privilegovaných a prenášaní bremien transformácie len na plecia ludí práce. Hlavnou cestou lavicového riešenia je zabezpecit vyššiu tvorbu zdrojov a úsporné vynakladanie verejných prostriedkov, redukcia spotreby štátnej správy, zefektívnenie rozsahu a štruktúry verejných investícií, ako aj získavanie výhodných zahranicných zdrojov na reštrukturalizáciu a rozvoj. Pre zabezpecenie základných sociálno-ekonomických práv má rozhodujúci význam dostacujúca tvorba zdrojov v efektívne fungujúcom hospodárstve. Preto treba pokracovat v transformácii hospodárstva a urobit v nej potrebné korektúry.