Alternatívne má SMK pripravené aj kroky pre situáciu, že by vládna koalícia do volieb predsa len všetko nesprivatizovala. „Osobitne citlivo bude potrebné postupovat v prípade bankového a energetického sektora, ako aj pri takých štátnych podnikoch, akými sú Slovenské telekomunikácie, Slovenské železnice, Slovenská plavba dunajská a Slovenská pošta.“ SMK navrhuje akúsi opatrnú privatizáciu, avšak „štát by sa v prvej etape nemal zriect toho, aby popri prísnej zákonnej regulácii vplýval na ich cinnost aj ako vlastník“.
Za jeden z nástrojov reštrukturalizácie ekonomiky považuje SMK zahranicný kapitál, ktorého potrebu strana odhaduje na 2-2,5 mld. USD rocne, co je, mimochodom, takmer stokrát viac ako v predchádzajúcich štyroch rokoch. Pravdepodobne všetky strany pôsobiace v opozícii sa zhodujú na tom, že pre vstup zahranicného kapitálu je nevyhnutá politická stabilita, vhodná legislatíva, nekorupcná verejná správa. Všetky strany sa zhodujú aj v tom, že tieto podmienky musí vytvárat hospodárska politika krajiny. Z tohto nazerania sa nevymyká ani SMK, pravda, pre pôsobenie zahranicného kapitálu kladie už vo volebnom programe tolko podmienok, že kapitál skôr odstraší, než priláka. „Zahranicné firmy sa musia organicky zaclenit do ekonomiky Slovenska. Je dôležité, aby neboli nárocné na import, aby kooperovali s domácimi dodávatelmi a pozitívne vplývali na rozvoj inovácií, na výrobnú a pracovnú kultúru.. a aby vytvorený zisk reinvestovali.“ Pre zahranicné firmy by tak vzniklo príliš vela otázok a málo odpovedí na základnú otázku: preco by mali investovat tam, kde úradník a predpis urcuje podnikatelovi, s kým má spolupracovat a ako má použit svoje peniaze?
SMK sa, naštastie, nesnaží volicovi nahovorit, že zmeny zaplatí niekto iný, že obcan bude ochránený. To je dost velký dôvod na to, aby v parlamente poslanci tejto strany mali dostatocný vplyv, aj ked slovenský volic rád pocúva vyznania o svojej velkosti a neohrozenosti. Vo volebnom programe SMK sa na túto tému píše velmi otvorene: „Jedným, možno najbolestivejším dedicstvom po súcasnej vláde bude nutnost prijat ,balícek opatrení‘, ktorým sa prispôsobí verejná spotreba štátu a obyvatelstva skutocným možnostiam ekonomiky. Samozrejme, že dôsledky bude znášat obyvatelstvo a nová vláda ponesie za to politickú zodpovednost a riziko narušenia sociálneho zmieru.“
SNS sa v programe hlási k sociálne orientovanému trhu, ktorý považuje nielen za usporiadanie ekonomiky, ale aj za životný štýl. Rovnako ako v mnohých dalších programoch ani v programe SNS nemožno nájst detaily, iba tézy.