Nemecký denník Handelsblatt charakterizoval nedávno slovenskú ekonomiku ako hospodárstvo postavené na dlhových základoch. Vládna koalícia po štyroch rokoch zanecháva, podla nemeckých novín, nasledujúcej vláde financnopolitické mínové pole. Podla Handelsblattu Slovensko nemôže takmer vôbec rátat s pomocou medzinárodných financných inštitúcií a v súcasnosti ani jedna západná banka nie je ochotná poskytnút vláde V. Meciara priamy úver. Metafora o mínovom poli hovorí o problémoch, ktoré cakajú akúkolvek vládu po septembrových volbách.
Švajciarsky denník Neue Zürcher Zeitung sa zaoberal hodnotením transformujúcich sa ekonomík. V stabilizácii a transformácii pokrocilo podla tohto denníka zo štátov strednej a východnej Európy najdalej Polsko a Madarsko. Do druhej skupiny zaradil autor Ceskú republiku a Slovinsko. V tretej skupine sú uvedené Slovensko, Chorvátsko a Bulharsko. Správa obsahuje upozornenie, podla ktorého sa v krajinách tretej skupiny ešte neuskutocnila reforma na podnikovej úrovni. Pre Slovensko a Chorvátsko okrem toho platí, že makroekonomické údaje poskytujú skreslený obraz, pretože sú bud casto revidované, alebo sú dokonca zámerne prikrášlované. Na tento problém upozornovali už viackrát opozicní ekonómovia.
Komplikovanost ekonomickej situácie v štáte dokumentuje aj štúdia Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky SR, ktorú pripravila Rada starších Ekonomickej univerzity v Bratislave. V štúdii sa uvádza, že „privatizéri“ umiestnili v zahranicných bankách 30 mld. Sk. Hlavným oficiálnym argumentom toho, preco prebiehala druhá vlna privatizácie tak, ako prebiehala, bolo udržanie vlastníctva v slovenských rukách. Údaj o fondoch privatizérov v zahranicí dokazuje absurdnost tohto argumentu. Pri nakladaní s majetkom rozhoduje racionalita, a národnost vlastníka je nepodstatná. Je zrejmé, že vlastníctvo získané v netransparentných podmienkach zacne okamžite hladat spôsob uloženia v bezpecnejších podmienkach, a ak ich nenájde doma, pôjde von a spät sa nevráti, kým nebude vnímat domáce prostredie ako dostatocne bezpecné a efektívne.
Nedostatok zdrojov je hlavnou prícinou rastúcej zahranicnej zadlženosti. Schopnost získavat zahranicné zdroje zacína byt pre Slovensko limitovaná tým, ako sa výška zahranicnej zadlženosti blíži k 60 % HDP.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie