Toto si obyčajne vyžaduje negociácie, ale niekto môže rozhodnúť, kto môže hrať úlohu v negociačnom procese.
4. informovať príslušných aktérov o koncepčnom rozhodnutí.
5. monitorovanie, či tieto koncepcie boli zavedené podľa spôsobov, ktoré boli plánované.

1.1.4 Ciele poradenských organizácií
Postoje poradenských organizácií:

§ dosiahnutie vyššej produkcie
§ čiastočne
§ len poradenstvo
§ vládna agentúra
§ centralizovaný
§ celonárodný prístup
§ len prenos poznatkov
§ direktívne
§ riešenie problémov
§ holistický
§ integrovaný rámec služieb
§ vlastná pomoc
§ decentralizovane, participatívne
§ práca v malej oblasti
§ generovanie poznatkov
§ nedirektívne
Najlepšia cesta ako si vybrať správne ciele pre poradenský program je dokonale poznať konkrétnu situáciu.

1.1.5 Rozvojová politika
r programové ciele nemôžu a nemali by byť determinované čisto len poľnohospodárskou rozvojovou politikou vlády.
r uvedomelosť agropodnikateľských prístupov musí mať dôležitý vplyv na tieto ciele.
r participačný vzťah medzi poradcom a jeho agropodnikateľmi si tak isto vyžaduje participačný štýl vedenia v poradenskej organizácii.


1.1.6 Zmeniť podnikateľský subjekt alebo zmeniť agropodnikateľov?
Mnohí poradcovia sa učili v školách čo povedať agropodnikateľom, ale nie ako to povedať, ako vlastne viesť agropodnikateľov k tomu, aby sa stali schopnejšími manažérmi podnikateľských subjektov. Zmeniť túto situáciu je veľmi dôležitým cieľom v poľnohospodárskom poradenstve.

1.2 Vzdelávanie agropodnikateľov

Hlavná cesta pre zlepšenie efektívnosti podnikateľských subjektov a rast
poľnohospodárskej produkcie je vzdelávanie agropodnikateľov.
Agropodnikatelia môžu byť vzdelávaní rôznymi cestami:
r môžu byť učení , ako riešiť problémy,
r môžu byť učení, ako vlastný problém vyriešiť.

2. POĽNOHOSPODÁRSKE PORADENSTVO

2.1 Vývoj poľnohospodárskeho poradenstva v SR

Začiatky poradenstva v SR:
V roku 1990 bol pri VÚŽV v Nitre zriadený Agroservis, ktorý predstavoval pokus o zjednotenie špeciálneho poradenstva, ktoré podnikovej sfére poskytovali rezortné výskumné ústavy. V rokoch 1992 - 1993 sa vypracovala koncepcia poradenstva, ktoré malo byť štátom financované s regionálne rozmiestnenými terénnymi poradenskými centrami a jedným centrom pri MP SR. Takto koncipovaná koncepcia štátneho terénneho poľnohospodárskeho poradenstva nebola prijatá z dvoch dôvodov:
1. Novovzniknutá SPPK sa veľmi vehementne dožadovala, aby mala gesciu nad terénnym poradenstvom, pretože jej to vyplýva zo zákona o komore a nárokovala si na tento výkon štátne financie. Zo strany MP SR nebola táto požiadavka akceptovaná.
2. MP SR sa nestotožnilo s tým, že by sa náplň jeho činnosti mala podstatne zmeniť a orientovať najmä na regionálnych pracoviskách aj na poradenstvo. Svoju úlohu zohrala skutočnosť, že MP SR stálo v tom období pred úlohou znižovať počty pracovníkov.

V období rokov 1991 - 1994 bola na vybudovanie terénneho poradenstva a zaškolenie poradcov poskytnutá, ale aj ponúknutá a nevyužitá pomoc zo strany zahraničných partnerov. Realizovala sa najmä spolupráca s Veľkou Britániou a Kanadou, nerealizovala sa s Holandskom.

V ďalšom období prebiehalo terénne poradenstvo i špeciálne poradenstvo bez koncepcie po dvoch líniách:
Prvé centrum zastrešené SPPK, ktoré v spolupráci so Zväzom poľnohospodárskych družstiev (ZPD) zabezpečovalo terénne poradenstvo;
Druhé centrum zastrešené Agentúrou SAPV, ktorá koordinovala poskytovanie špeciálneho vedeckovýskumného poradenstva jednotlivými výskumnými ústavmi.

V roku 1996 MP SR prijalo pomoc EÚ pri budovaní poľnohospodárskeho a potravinárskeho poradenstva cez projekt PHARE „Rozvoj poradenských služieb pre poľnohospodárstvo – prvovýrobu“ a program poradenstva pre potravinársky priemysel v rámci projektu PHARE „Reštrukturalizácia potravinárskeho priemyslu“.