Podnikové hospodárstvo

Podnik
- ekonomická a organizačná forma usporiadania výroby, obchodu a služby. je založená na dosahovaní zisku prostredníctvom podnikateľskej činnosti. Prof. Simek def. podnik ako organizovaný súbor ľudí a vecných prostriedkov, kt. je vytvorený na trvalé uspokojovanie potrieb za účelom zisku. Def. podniku podľa obch. zákona II. §5 definuje podnik: súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podnikaniu patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, kt. patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku. Podnik tvoria veci (budovy, stroje), majetkové práva, nehmotné práva (obch. meno, know-how), osobné zložky (štruktúra a kvalifikácia ľudí).
Podnikateľské prostredie a jeho vlastnosti
- podnik vždy existuje v určitom konkrétnom prostredí. Súhrn prvkov prostredia, s kt. je podnik vo vzájomnej väzbe tvorí okolie podniku. Do okolia podniku zahrňujeme len tie prvky prostredia, kt. na podnik určitým spôsobom pôsobia a ovplyvňujú.
okolie - všeobecné – faktory alebo prvky, kt. pôsobia na všetky podniky kt. sa v tomto prostredí nachádzajú.
- špecifické – faktory, kt. vplývajú na určitý podnik v oblasti jeho pôsobenia.
Vplyv okolia na podnik – ekonomický, personálny, informačný, mocenský, materiálovo-energetický.
Väzby podniku na podstatné okolie

Štát má napomáhať rozvoju trhovej ekonomiky a to tam kde tzv. neviditeľná ruka trhu nevykonáva svoju regulačnú funkciu.
Zákony upravujúce podnikanie
Podnik ako systém v prostredí – podnik ako článok
Podnik môže byť časťou vyššieho – holding, holdingová spol. Podnik sa správa podľa pôsobenia vstupných inf. prostredia a sám pôsobí na prostredie výst. inf. Vstupné inf. vytvárajú podmienky správania sa podniku – zákony, tech. normy, nariadenia vlády, rozhodnutia nadriadených alebo územných org., prísun tech. a hmotných inf., prísun mat. do podniku. Výstupné inf. – konkrétne služby alebo výrobky.
Znaky podniku
výrobno technický celok – tech. zariadenia, prac. predmety, pracovníci
organizačno-správny celok – subjektívne práva, právne organizačný celok. Podnik má vlastný výr. program, uzatvára zmluvy, vedie evidenciu s mat. a financiami.
hospodársky (ekon.) celok – N kryje výnosmi.

Podnik je rentabilný, má inováciu výr.
Špecifické znaky v trhovej ekonomike
- princíp súkromného vlastníctva
- princíp autonómie
- princíp ziskovosti
Funkcie podniku
-výroba výrobkov v dostatočnom množstve s cieľom uspokojovania
potriebzákazníkov.

Funkcie
1. obchodná - marketing
2. inovačná
3. zásobovacia
4. správna
5. ochranná
6. riadiaca a organizačná
7. výchovná a sociálna

Ciele podniku

1. vrcholový
2. zákl.
3. pomocné



Pyramída podnikových cieľov
1. rozvoj podniku (zisk, rast, rentabilita)
2. výroba, financie, odbyt
3. Zisk je rozdiel medzi príjmami a výdavkami

OŠ podnikov v trh. hosp.
V trh. hosp. neexistuje žiadny predpis, kt. by určoval OŠ. OŠ vzniká s rozvojom podniku postupne (veľký podnik preorganizuje malý podľa seba). Zmení sa forma plánovania. OŠ musí zodpovedať podmienkam podniku.
1. výrobný proces – iná OŠ pri kusovej a sériovej výrobe
2. kvalifikačná štrukt. pracovníkov
Potreba podnik. útvarov – vyplýva z funkcie podniku a jeho vzťahu k trhu.
1. veľkosť podniku
2. plány práce, výkonov a kontrolné systémy
3. nutnosť koordinácie výrobnej činnosti
4. delegovanie kompetencie – horizontálne
OŠ obsahuje nasl. elementy
manažment - vrcholový
- stredný
- operatívny
technoštruktúra
pomocný aparát
Zákl. konfigurácie OŠ
1. jednoduchá
2. priemyslovo-byrokratická
3. divizionálna
4. adhokracíjna
Vývoj organizačných foriem riad. podniku
- patriarchálna
- lineárna
- funkčná
- poradná
- štábna
- výrobno-miestna
lineárna forma – riadenie sa uskutočňuje presne podľa línií (hierarchií). Každý vedúci riadi malý počet podriadených. Príkaz sa šíri po línii. Riadenie je pomerne presné.
funkčná forma (Taylor) – príkazy idú priamo, nie po línii. Riadenie je na vysokej odbornej úrovni. Príkazy na miesto určenia dochádzajú rýchlo, môžu však v riadení spôsobiť chaos.
výrobno-miestna forma –

Výrobný proces
- činnosť, pri kt. sa prac. predmet mení na hotový výrobok.
- je súhrn viacerých procesov – prac., technol., prírodných a pod.
- pozostáva z komponentov - prac. sily – osobné prvky vo VP
- prac. prostriedky
- prac. predmety

Členenie VP
Podľa charakter. zložiek
- technologický
- pracovný
- výrobný
- prírodný
- kontrolný
- manipulačný
- udržiavací
- riadiaci

Podľa programu výroby
- základný – určený na predaj
- doplnkový – výroba z odpadu
- pridružený – všetko čo nespadá do zákl. programu

Podľa vzťahu k výrobe
- hlavný – výrobky kt. sú určené na predaj
- pomocný – operácie, kt. nadväzujú na VP
- vedľajší – nespadá do stroj. činnosti (výroba energie)

Podľa stupňa zložitosti
- jednoduchý
- zložitý

Z hľadiska spojitosti
- prerušovaný
- neprerušovaný

Technol. proces – je časť VP, pri kt. dochádza ku kvantit. a kvalitat. premene prac. predmetu na hotový výrobok za pomoci strojov a nástrojov
Prac. proces – súhrn všetkých činností v priebehu kt. ľudia priamo svojou činnosťou za pomoci strojov a nástrojov premieňajú prac.

predmety na hotové výrobky

Prírodný proces – prebieha bez účasti človeka, za pomoci prírodných síl

Fázy VP
- predhotovujúca – výroba polotovarov
- zhotovujúca – výroba súčiastok
- dohotovujúca – montáž

Štruktúra stroj. výrobku
- výroba súč.  diely montáž – podskupiny, skupiny  výrobok  zariadenie  kompletné zar.

Hl. ukazovatele hodnotenia VP
- produktivita práce: Pa = Q / t [ks/hod] Pa’ = t / Q [hod/ks]
- intenzita práce
- priebežná výrobná doba
Vývoj produktivity práce: iP0 = P2 / Q
Produktivita 1 pracovníka: PP = Q / n [Sk/1prac.]
t – čas, P1 – súčasné obdobie, P2 - predch. obdobie, Q – množstvo výroby, n – počet prac.
Produktivita z vlastnej výroby: PPVV = VV / n [Sk/1prac.]

Možnosti ovplyvňovania produktivity
- stupeň mechanizácie
- veľká spotreba mat.
- zavádzanie nových výrob
- kvalifikácia pracovníkov
Intenzita práce – rastie vtedy ak rastie PP, ale nevieme ju zmerať.
Priebežná výrobná doba – čas od zadania výr. do výroby až po ukončenie. Zisťujeme vo VP a výr. vyrábame jedn. a zlož. VP. Podľa časového priebehu rozoznávame 3 typy VP
- postupný
- súbežný
- kombinovaný
Doba počas kt. je mat. vo VP sa nazýva priebežná doba výroby. Cieľom VP je dosiahnúť čo najkratší čas výroby.
Zložitý VP
- je obsahovým a časovým zladením jednotl. VP súč., z kt. sa každý výrobok skladá. Montáž zlož. výr. možno určovať pomocou graficko-analytickej metódy.
Priebežná doba – sa člení na viac čiastkových etáp, kt. sa súbežne prekrývajú. Z toho dôvodu prieb. čas. výroby  prieb. času výr. jedn. etáp. Aby sme mohli určiť dĺžku výroby celého výr. prepočítame cykly etáp a ich reťazovým spojením na výr. harmonograme dostaneme celkový prieb. čas výroby výrobku.
Najprv si vyhotovíme
1. diagram montáže výrobku
2. diagram prekrývania mont. procesov
3. určíme prieb. čas výroby a montáže výr.
Schéma montáže výrobku
Montáž a konečná montáž výrobku – stromový diagram mont. výrobku ,,V“
Diagram prekrývania mont. procesu
Tvýr = TM + tvi STR = Tp / Tvýr
Tp – prieb. čas postupnou metódou
Tvýr – prieb. čas montáže
STR – priem. súbež. mont. procesov
TM – čas konečnej montáže
Formy a typy výroby
Určité usporiadanie procesov v priestore a čase sa nazýva forma organizácie výr. procesu.
Výroba z hľadiska kontinuality
- neprerušovaná – v chem., potrav., energet. priem.
- prerušovaná – v str. priem.
V stroj. môže byť z hľadiska tohto rozdelenia výroba
- prúdová
- neprúdová – fázová, stupňovitá
- skupinová
Prúdová – prac. predmety postupujú v jednom a tom istom toku – prúde.
Od foriem výroby treba odlíšiť typy výroby – vychádzame zo stupňa opakovateľnosti výroby súč.

Pri formách ide o spôsob rozmiestnenia pracovísk, kt. môže byť
- predmetný
- technologický (pokope sú napr. sústruhy, vŕtačky a pod.)
Typy výroby – môžeme vyjadriť podľa koef. sériovosti  = TT / Tpr
 = 0,04 ~ 0,2 - kusová
 = 0,2 ~ 0,8 - sériová (0,2~0,3 – málo, 0,3~0,6 – stredne, 0,6~0,8 veľko)
 = 0,8 ~ 1 - hromadná
Kusová výroba – vyrábame veľký počet druhov výrobkov ale v malom počte kusov z každého druhu. Výroba jedn. druhov sa neopakuje alebo len veľmi nepravidelne. Výrobky pre ťažký priemysel. Je potrebná aj tá výroba aj keď je málo efektívna v porovnaní s ostatnými.
1. Každý výrobok potrebuje osobnú tech. prípravu výr. Výrobok je prototyp. Techn. postupy sa robia iba rámcové – písomnou formou.
2. Pracoviská a dielne sú org. technologicky. Časové využitie strojov je nízke. Vybavenie dielne strojmi je nízke.
3. Rôznorodosť výroby, kt. vedie k univerzálnosti, ale zamedzuje špecial. pracovníka.
Sériová výroba – nie veľký počet druhov výrobkov, ale veľký počet z každého druhu. Lepšie uplatnenie špecializácie. Výroba sa periodicky opakuje. Výrobky sú zadávané v sériách.
1. Výrobok sa svojimi vlastnosťami podobá výr. v kusovej výrobe. Môže sa uplatniť individuálnosť výr.
2. Tech. príprava výr. je dobre prepracovaná.
3. Pracoviská sú lepšie vyťažené.

Organiz. VP
- predmetné usp.
- technol. usp.
Veľkosť dávky sa určuje výpočtami.
Hromadná výroba – vyr. malý počet druhov výrobkov, ale pomerne veľký počet kusov z každého druhu. VP prebieha bez podstatných prestávok vo výrobe. Pri výrobe spotrebného tovaru (chladničky, práčky, autá, ...). Efektívnosť výroby v tomto type je najvyššia a uplatňuje sa tu najvyššia typyzácia a špecial. výroby.

Zákl. znaky HV
- nízka špecial. pracovísk, pretože sa na nich opakuje tá istá práca.
Q. t = F  t = F / Q
Q – vyrob. množstvo, t – čas potrebný na výr. 1 ks, F – časový fond efektívnosti, TV – takt výroby
Podmienka org. HV: t / Tv = 1 ak t < Tv – nevyužité výr. zar.

Ostatné znaky HV
1. Pre výr. 1 druhu výr. sú predpoklady aby sa dosiahla vysoká tech. úroveň, kt. možno neustále zlepšovať.
2. Tech. príprava výroby je podrobná a dôkladná. Pre zavádzanie výroby sa zhotovuje prototyp.
3. Deľba VP je podrobná s úzkou špec. pracovísk aj robotníkov – získavanie vysokých zručností.
4. Úzka špec. pracovísk dovoľuje pracovať s vysokou produktivitou práce.
5. Možno uplatniť najvyššiu úroveň org.

výroby – predmetová špecializácia - linky.
6. Zlepšuje sa vypracovávanie ročných plánov, operatívne plánovanie a riadenie výroby.
7. Zlepšuje sa ekonomika VP a to
- lepším využitím strojov
- zvýšením produktivity práce
- spresnením tech.-hosp. noriem výkonu
- znížením N na prepravu
- skrátením prieb. výr. časov
- znížením vlastných N na výrobu
Výpočet niekt. parametrov jednopredmetnej prúdovej linky
Prúdová linka – súhrn pracovísk usp. v slede technol. postupu, na kt. sa vyk. operácie. Výsledkom práce linky je určitý čiastkový a samostatný celok. V praxi sa vyskytujú jednopredmetové synchroniz. a nesynchroniz. výr. linky. Existujú aj viacpredmetné a skupinové výr. linky. Z ekon. hľadiska sú najvýhodnejšie jednopred. synch. prac. linky – výpočet parametrov
- takt výroby (Tv) – plánovaný časový interval medzi odvedením 2 po sebe nasl. výrobkov. Tv = T / N
N = n’ / (1- n0 / 100)
výr. množstvo (n, N), čas smeny (T), spotreb. množstvo (n’), nepodarkovosť (n0)
- rytmus práce (linky) (r, r2) – skutočný časový interval medzi odvedením 2 po sebe nasl. výr.
r = (T – Tz) / N [min/ks]
plánované technol. straty (Tz), zabalené mn. výr (N)
- rytmus dávky (rd)
rd = r. dd [min/dd]
dopravná dávka (dd)
- využitie prac. doby linky (max)
max = r / Tv = 1 – Tz / T max < 1
- rytmus operácie (rop)
rop = ti / Wi
technologický čas (ti), počet paralelne prac. strojov. pracovísk na i-tej operácii (Wi)
Na synch. prac. linke musí platiť: t1 / W1 = t2 / W2 = .. = tn / Wn = r
pri úplnej synch. rop = r
- počet pracovísk linky (qp)
- počet pracovníkov linky (l)
Ksli = tli / r
koef. synch. prác robotníkov, počet ľudí koľkých treba nasadiť na operáciu (Ksli)
počet robotníkov na i-tú op. (li)
l = li
li = tli / li.r - využitie robotníkov na i-tej operácii
- celkové časové využitie ()
- vzdialenosť pracovísk a miest odberu (ai)
- dĺžka dopravníka linky (A)
Výrobný program a výr. profil podniku
Výr. prog. podniku – rozumieme štrukt. hmot. investícií majetku, kt. podnik disponuje. Štrukt. HIM vytvára char. podniku na možnosť výroby urč. výr. programov.
- súhrn výrobkov, služieb, prác, kt. str. podnik produkuje alebo vyrába. Vyžaduje sa zladenosť medzi výr. profilom a programom. Ak Výr. profil nezodp. pož. výr. prog., podnik nemôže úspešne plniť svoje úlohy.

Výr. prog. char.
- budovy
- profil výrobných hál
Podniky majú programy úzko vyhradené, niekt. sa špecializujú. Niekt. výr. podniky sú vybavené úplným výr. cyklom
- sú len montážne podniky
- sú špec. na výrobu polot.

Tvorba výr. programu podniku
Členenie výr. prog.
- výrobný
- doplnkový
- pridružený

Pri tvorbe výr. prog.

môžme použiť 2 prístupy
1. rešpektuje hľadisko trhu
2. hľadisko mater. zdrojov podniku

Je potrebné určiť
1. druh a sortiment
2. výrobné množstvo
3. odvádzacie doby

Tvorba výr. prog. z hľ. pož. trhu
Za účelom určenia správneho druhu sortimentu, množstva odvádz. lehôt je nutný prieskum trhu. Predajnosť výrobkov je ovplyvňovaná subjektívnym názorom spotrebiteľa.

Metódy na určenie závislosti
- ponuky
- dopytu
- ceny výrobku
Q  P  N  Q
c – cena, N – ponuka, D – dopyt, Q – množstvo
Koef. cenovej pružnosti dopytu
kCP = 1 / ((dl/dp). dc/dQ)
C = VN + z
z – zisk, VN – vlastné N
Koef. cenovej pružnosti ponuky
kCN = dl/dQ. (dl/dN)
Pavučinové teórie
Optimalizácia výr. programu
druh surovín množstvo suroviny – jedn. výroby celkové mn. suroviny
V1 V2 V3 ... Vn
S1 A11 A12 A13 ... A1n b1
S2 A22 A22 A23 ... A2n b2
... ... ... ... ... ... ...
Sn An1 An2 An3 ... Ann bn
cena výr. C1 C2 C3 ... Cn cn
Aij - mn. suroviny Si na výrobu jednotky Vj
Ci – cena výrobku Vi
bi – max. mn. suroviny Si, kt. je k disp.
Množstvo výr. vyznačujeme x1, x2, .. xn
Hodnota produkcie sa vyjadruje: c1x1+c2x2+c3x3+...+cnxn
Celk. spotreba suroviny Si: Ai1x1+Ai2x2+Ai3x3+...+Ainxn
Musí byť splnená podmienka: Si  bi
Max. hodnoty odbytu možno mat. vyjadriť tak, že hľadáme n kladných čísel x1, x2, ..., xn, kt. spĺňajú nasl. obmedz. podm.:
A11x1 + A12x2 + A13x3 + .. + A1nxn  b1
A21x1 + A22x2 + A23x3 + .. + A2nxn  b2
An1x1 + An2x2 + An3x3 + .. + Annxn  bn
účelová f.(z): z = c1x1+c2x2+c3x3+...+cnxn

Marketingové riadenie, marketingový plán
Marketing – riadenie podniku
- môžeme chápať ako 1 z kľúčových faktorov prosperity, kt. dosahuje urč. výsledky.
V súčasnosti sa najviac využíva analýza dát a typová funkcia. Cieľom mark. nie je max. obrat, ale vytvorenie optimálneho pomeru medzi výnosmi a nákladmi v rámci hosp. podniku.
N – náklady,
Q – množstvo,
Nf – fixné N,
Nv – variabilné N,
T – tržby,
Qk – bod zvratu



Max. využitie kapacít zníži fixnú zložku nákladov.
Marketing je umenie, kt. podniky dosahujú realizáciu na trhu tzn. vytv. ponuku podľa potrieb užívateľa, konkurencie. Trh je chápaný ako dynamický systém.
Market. plán, plánovanie v podniku
- kľúčovú úlohu zohráva manager
Plán – proces rozhodovania, kt. je spojený s formuláciou cieľov a ciest ako tie ciele dosiahnúť.
Cieľ – konečný stav, ku kt. musí smerovať aktivita podniku.
Ciele:
- strategické – vyjadrujú dlhodobý program podniku a koncepciu chovania sa v podniku
- taktické – plány, kt.

určujú spôsob dosiahnutia koncepcie podniku
Plán podniku formuluje rozhodnutia do reálnej podoby (do reálnych úloh včítane zaistenia zdrojov a časových súvislostí).
Plánovací proces:
okolie - -  politika podniku
 vnútorné zdroje
cieľ  stratégia  plány  akcie  kontroly
    
konečný cieľ smer prostriedky výsledky spätné väzby
Bez kontroly neexistuje riadenie.
Taktické plány – robí výkonný riaditeľ (na 1 rok).
Strategické plány – nie sú dlhodobé, závisia od dĺžky životnosti výrobkov kt. vyr.
Operatívne plány – robia sa na základe taktických plánov. Musia spĺňať požiadavky zákazníkov (na 1-3 mes.).
Zloženie podnikového plánu
Vyberie sa optimálny variant a na základe toho sa urobí komplexný strat. plán. Na zákl. strat. plánu sa urobí taktický plán.
1. Plán výrobku
2. Plán výroby
3. Plán kapacít
4. Plán kooperácie
5. Plán rozvoja investičného, technol.
6. Plán mat.-tech. zabezpečenia
7. Plán práce – plán pracovníkov podľa kvalifikačnej štruktúry
8. Plán nákladov
9. Plán investičnej výstavby
10. Plán financovania
Plán na podnikový rok je taktický.
Technická príprava výroby
- je súbor odborných činností smerujúce k realizovaniu všetkých požiadaviek kladených na nový výrobok podľa návrhu konštruktéra.
1. návrh nových výrobkov
2. určenie spôsobu výroby
3. určenie tech.-hosp. noriem, výkonu a mat.
4. konštrukcia špec. náradia a prípravkov
5. návrh technol. projektu výroby
6. spolupráca technológov pri započatí tech. dokumentácie
Ekonomické účinky TPV sa dosahujú hlavne v konštrukčnej a technol. príprave.
1. technologickosť konštrukcie výrobku je vlastnosť, kt. pri zachovaní tech. a prev. parametrov výroby umožňuje čo najkratší čas výroby. Vzťahuje sa vždy na konkrétny výrobok a konkrétne miesto výroby výrobku. Cesty zvyšovania sú – rozbor tech., ekon., konštrukčných parametrov výroby. Technické parametre – životnosť, kontrolnosť, spotreba energie.
2. ekonomickosť – cena za ks, N na mat., N na mzdy, pracnosť v N/hod a rozvrh výroby.
3. konštrukčné parametre – koef. normalizovateľnosti – počet normal. súč., koef. odlišnosti.
4. výrobné parametre – podiel časov obrábania.
Etapy TPV – priebeh etáp


Technická príprava ako systém
Ak TPV posudzujeme z kybernetického hľ. môžeme o ňom hovoriť ako o systéme.

Konštrukčná príprava výroby ako systém

Technologická príprava ako systém

Pomocou TPV sa zlepšuje – max. využívanie energie, mat., paliva. Zvyšovanie produktivity práce a to max. využitím strojov a vhodnou voľbou náradia. Pracnosť sa znižuje, znižujú sa N na mzdy. Plné využitie kapacity zavedením komplexnej automatizácie a mechan. a pružných výr. systémov.

Subsystém pracovné prostriedky

Celkové technologické výrobné N a kritické výrobné množstvo
K – stále N
P – prevádzkové N
NT1 = NT2 pri vk
P1.vk + k1 = P2.vk + k2
NT – tempo rastu N


Obsah NT = v (Nm + Mr + Mr. R + Nz) + d. (Na + Na. R) + Mn
Nm – mat. N, Mr – mzda robotníka, Mr.R – réžijná mzda, Mn - N na náradie
Mr = St.

tn
St – tarifná sadzba, tn – norma výkonu
Nz = ts (N. ne / 60) + (As / (Fef.60) + ku / 60). tN
Nz – N na prevádzku stroj. zar., ts – strojný čas, N – inšt. výkon stroja v kW, ne – cena 1 kW, As – odpisová sadzba za rok, Fef – efekt. čas fond stroja, ku – hod. sadzba na údržbu, tN – norma času práce robotníka
N na náradie Nn = (Hn + i0.n0) / (Ts.(i0 + 1)). ts + 0,6. Hp / v
Hn – hodnota nástroja, i0 – počet ostrení, n0 – N na ostrenie, Ts – trvanlivosť ostria,
Hp – hodnota prípravku, v – výrobné množstvo
Úlohy tech. normovania a výkonu
Správne hospodárenie s časom je zákl. pravdep. zabezpečovania rastu produktivity práce a zvyšovania výroby. Produkt. výroby sa najčastejšie robí zmenou zastaralých strojov za nové vysoko výkonné. Zvyšovanie produktivity je možné aj odhaľovaním rôznych druhov skrytých rezerv vo výrobe (nesprávne nastavené normy času). Presadzovanie objektívnych noriem spotreby práce vo výrobnom procese môžeme dosiahnúť zvýšením produktivity práce. Predmetom tech. normovania výkonu je skúmanie racionálnych foriem vynakladania ľudskej práce pri zhotovovaní výrobku. Len na zákl. zdôvodnených tech. noriem výkonu je možné stanoviť správne využívanie strojov a zariadení, potreba počtu pracovníkov, rast PP, znižovanie vlastných N, uplatnenie zásady správneho odmeňovania.
norma zahrňuje rôzne normy
- prírodné, právne, etické, administratívne
- výrobno-tech. normy
- predmety
- prostriedky
- normy ľudskej práce
pracovné normy
- norma prac. postupu
- norma kvalifikácie
- norma spotreby práce
- norma výkonu
- času [hod/ks]
- množstva [ks]
- norma obsadenia
- obsluhy
- početných stanov
Norma času udáva koľko času potrebuje pracovník na vyk. úlohy. Norma množstva – aké množstvo má byť pracovníkom spracované za jedn. času. Na zákl. normy času sa určia normy množstva.
Nm = T / Nč S = Tv / Nm = Nč. Tv
Nm – norma množstva, T – čas smeny, Nč – n. času, S – úroková sadzba
Triedenie spotreby času pri normovaní
1. spotreba času pracovníka
2. spotreba času výr. zar.
3. spotreba času na výr.
Triedenie nutného času pracovníka
tN čas práce 1 čas prestávok
všeob. nutných 2 Podmienených 3
tA tA1 tA2 tA3
tB tB1 tB2 tB3
tC tC1 tC2 tC3
tA – jednotkový čas tA1 – jedn. čas práce
tB – dávkový čas tB2 – dávkový všeob. nutný
tC – smenový čas tC3 – smenový podmienený
Nutný čas – čas činnosti, prestávok, kt. sú nutné na vyk. prac. úlohy na jednotku času.
Čas práce – je spol. ozn. všetkých druhov času, pri kt. pracovník vyk. prac. úkony, kt. sú nutné z hľ. účelných tech.-hosp.

podmienok. Zahrňuje čas fyzických, duševných a zrakových úkonov.
Čas všeob. nutných prestávok – je spol. názov pre čas, kt. sa vyskytuje z hľadiska fyziolog. potrieb pracovníka (oddych, prirodzené potreby, desiata).
Čas podmienených prestávok – spol. názov na označenie spotreby času, kt. je nutná z dôvodu techniky a org. práce (prestávky, kt. vyžaduje TP).
Jednotkový čas – spotreba času, kt. narastanie je závislé a priamo úmerné od počtu jednotiek.
Dávkový čas – priamo úmerne narastá s počtom dávok. Nezávisí od počtu jednotiek.
Smenový čas – nárast je závislý od počtu smien.

Čas smeny

Metódy štúdia spotreby času v smene
Na pozorovanie v smene použ. tieto metódy
- snímky prac. dňa
- jednotlivca
- čaty
- skupiny
- samosnímkovanie
- dvoj alebo viacstranné pozorovanie
- momentové pozorovanie
Na pozorovanie v čase
- snímka operácie
- meranie chronometrážne
- plynulá
- výberová
Chronolyklografia – filmové snímky – plynulé, zberné
Snímka pracovného dňa
- nepretržité meranie a pozorovanie všet. spotreby času od zač. smeny až do konca. Použ. sa na meranie spotreby času pre racionalizačné a normotvorné účely
- rozbor organizácie práce a pracoviska s cieľom odstrániť nedostatky a navrhnúť racionalizačné opatrenie na pracovisku
- robí sa na predpísaných tlačivách (údaje o stroji)
Etapy
1. príprava na snímkovanie – oboznámenie sa s údajmi.
2. pozorovanie
3. rozbor a vyhodnotenie snímky
4. návrh tech.-org. opatrení
Ukazovatele využitia času smeny
1. stupeň zamestnanosti pracovníka
k1 = (T’1 + T2) / T. 100
2. podiel zbytočnej spotreby času spôsobený pracovníkom
k2 = (T’2 - T2 + TD) / T. 100
3. podiel zbytočnej spotreby času zavinený tech.-org. nedostatkom
k3 = T6 / T. 100
4. % možného zvýšenia produkt. práce odstránením strát zav. prac.
k4 = (T’2 - T2 + TD) / (T – (T’2 - T2 + TD + TE)). 100
5. % možného zvýšenia produkt. práce odstránením strát zav. tech. a org. riadenia
k5 = TE / (T - (T’2 - T2 + TD + TE)). 100
6. celkové možné zvýšenie PP v %
k6 = k4 + k5
Meranie skupiny, čaty
čata – skupina prac., kt. pracujú rovnako
pozorovací list – metodika normovania
Počet pozorovaných prac. Dĺžka intervalu (min)
3-6 1
7-12 2
13-18 3
19-24 4
25-30 5
Viacstranné pozorovanie – pozorujeme viac parametrov
Metóda momentového pozorovania
Základ tvorí štatistický zákon o pravdepodobnosti. Malý počet náhodne vybraných údajov z veľkého počtu vykazuje rovnaký obraz rozdelenia jedn.

druhov a ich počtu aký je v skut., alebo aký by sa získal keby sa urobilo skúmanie všetkých údajov, kt. sa môžu vyskytnúť. Nepoužívajú sa žiadne prístroje (iba papier a pero).
Počet pozorovaní
n = 4 (1 – P) / (P2)  = 2 ((1 – P) / (P.n))
P – pravdepodobnosť výskytu deja,  - určený stupeň presnosti
Obslužné disciplíny
- starostlivosť o SaZ
- hospodárenie s náradím
- mat.-tech. zásob.
- manipulácia a skladové hosp.
Organizácia údržbárskej činnosti – dobrá starostlivosť
- plynulý chod
- dobrá bezp. pri práci
- hosp. výr. procesu
Starostlivosť
- technická – triedenie strojov a ich evidencia, tech. príprava opráv, modernizácia
- ekonomická – zabezpečenie ekon. efekt. opráv, mzdová politika, plánovanie a tvorba N, vytváranie fondov údržby a obnovy
- organizačná – plánovanie opráv, organiz. útvaru, riadenie prísl. útvaru
Plán opráv
- dokumentácia konš.-tech. súvisiaca s opravami
Systém údržby a opráv
- následná oprava
- preventívna oprava PO
Systémy preventívnych opráv
- sústava plánovitej výmeny náhr. súč.
- systém štandardných periodických O – stanovenie životnosti súč.
Systém Plánovitej PO umožňuje údržbu a O podľa vypracovaného plánu – stroje sa preventívne opravujú.
Zákl. je – druh O, pracnosť O, cyklu O, N na O
Druhy O
- malé – výmena tesnení, nastavenie, čistenie, odstr. škodlivých vôlí
- stredné – zo stroja sa vymontujú určité skupiny
- generálne – demontáž stroja
Normy pracnosti opráv
- prehliadka 0,75h
- kontrola 1h
- malá O 10h
- stredná O 27h
- generálna O 54h
Ni = P.0,75 + K.1 + M.10 + S.27 + G.54
Cyklus opráv – čas. interval medzi 2 gen. opravami (alebo po 1. GO).
A – OS a tvár. str. – 14400-30600h
B – zliev. str. – 440-14000h
N na O
Nopr = n. Jz. tjz. NNh
n – počet strojov, Jz – jednotky zložitosti, tjz – pracnosť na 1 jz, NNh – N na 1 jz
N na opravu za 1h prev. stroja
n = Jz. Vjz / Tn [Sk/h]
Jz – počet Jzl, Vjz – N na 1 Jzl za 1 cyklus opráv
Progresívne formy opráv
- metóda DiPS (diferencovaná plánovaná starostl.)
- agregátna forma O (neodstavujeme stroj z prev.)
- dodáv. forma O (v špec. opravovniach)
- špecializovaná
- výmenný systém O (stroj musí byť schopný prev.)
- údržbársky servis (na mieste inšt.

stroja)
DiPS – zhrňuje skúsenosti – preberá klady
- diferencovanosť
- proporcionalita
- komplexná starostlivosť – staráme sa hneď ako zaradíme S do prev.
Stroje
- úzkoprofilové
- drahé
- bežné
- pomocné
Formy opráv
- štandardná
- preventívna
- inšpekčná
- po poruche
Určovanie spotreby náradia
- vych. zo životnosti
Tž = (n + 1)Tt Tt – trvanlivosť ostria
- norma spotreby podľa štatistickej metódy
- spotreba náradia, meradiel, tvárniacich nástrojov  vych. zo životnosti v daných jednotkách
Zásobovanie náradím
- metódou max.-min. alebo zubový diagram
Org. a riadenie MTZ
Mater. hosp. tvorí subsystém –
- prac. prostriedky
- MTZ
- manipul. s mat. do započatia 1. op.
MTZ – má zabezp. výrobu ako celok s mat. tak, aby proces prebiehal plynule
Plánovanie MTZ - dôležitá činnosť, nadväzuje na plán výroby, finančný plán, plán nákladov.
Potreba mat. – mn. mat., kt. potrebujeme na zabezpečenie plynulého chodu.
Spotreba mat. – také mn., kt. je spotrebované na výrobu urč. výrobku.
Odpad – využiteľný/nevyužiteľný
Pn = Sn + Qv + Qn
norma spotreby na výr. tok: Svn = Sn
Sn – čistá spotreba, Qv – využiteľný odpad, Qn – nevyuž. odpad
ukazovateľ využ mat.: kn = (Sn + Qv)/Pn
Plánovanie a normovanie zásob
Zásoby mat. sú obežným kapitálom podniku, kt. je potrebný na uskut. výroby.
Normujú sa
- výrobné zásoby
- nedokončená výroba
- hotové výrobky
Výška normatívov je určovaná časovou normou zásob. Ak chceme normovať potrebujeme denný objem spotreby mat. na určitú výrobu.
Normatív výr. zásob:
NVZ = Čn. SVB Čn = Dc/2 + P + T
Čn = časová norma zásob v dňoch, S -  denná spotreba, Dc – dodáv cyklus, P – poistná zásoba, T- technická zásoba
Normatív nedokončenej výroby:
Nnv = Čnv. NVdv
Čnv – čas. norma nedok. výroby, NVdv -  denné nákl. na nedok. výrobu
Normatív hotových výrobkov:
Nhv = Čnv. VNvn
Čhv – čas. norma hot. výroby, VTvn – výr. objem hotového tovaru vo vlastných nákladoch
Manipulácia s mat.
- súbor prac. operácií zameraných na premiestnenie, triedenie, meranie, váženie, počítanie, balenie a skladovanie mat.
V každom výr. procese ex. materiálový tok – organizovaný pohyb mat. vo výr. procese, kt. možno vymedziť – smerom, množstvom, dĺžkou, frekvenciou.
Prepravný prúd – organizovaný pohyb dopravných prostriedkov, kt. možno vymedziť - smerom, frekvenciou.
Dopravníky – ručné, strojné, pásové, ...
Prietokové strediská – križovatky, strety dopr. prúdov.
Manipulačná jednotka – jeden alebo viac kusov vo zväzku výrobkov.
Systémy pre manipuláciu –
- paletizácia (paleta, výhody – zmenšovanie plochy na uskladnenie)
- kontainerizácia (preprava mat.

na vzdialenejšie miesta)
Zásady:
- vylúčiť nepotrebné manipulačné operácie
- voliť čo najkratšie cesty
- skracovanie a zrýchľovanie man. toku
- zabezp. plynulosti man. toku
- využitie gravitačného zákona
- max. využitie priestoru budov
- zavedenie mech. a automatizácie
Metódy analýzy manipulácie s mat.
1. metóda dotazov
2. štatistická metóda
3. metóda postupová
4. met. vzáj. vzťahov
5. met. časovej štúdie
6. met. momentkového pozorovania
7. grafické metódy
3. – sleduje sa pirebeh org. práce od príchodu na dielňu až po konečnú operáciu a postup sa zaznamenáva. Na základe analýzy sa spraví postupový list – navrhne sa postup toku inf. tak, aby sa zrušili skríženia toku inf.
4. – matematická metóda. Používa sa na prieskum mat. presunov v členitej výrobe, kde sa skúmajú vzťahy pohybu mat. medzi viacerými miestami. pohyb mat. sa zachytáva v tzv. šachovnicovej tabuľke.
Operatívne riadenie výroby
- zabezpečenie súladu medzi jednotlivými činiteľmi výr. procesu
- hospodárnosť výroby
- uspokojovanie potrieb odberateľov
Obsah ORV:
- príprava a prepočet termínových plánov výroby
- dispečerská kontrola priebehu VP
- zabezpečenie VP
Zákl. zložky ORV:
- operatívne plánovanie výroby (krátkodobé termínové plány)
- operatívna evidencia výroby (zaznamenáva skut. dosiahnuté výsledky plnenia úloh)
- zmenové a odchýlkové riadenie (eviduje a vytvára zmeny v tých normách, kt. sa zmeny týkajú)
Operatívne plánovanie výroby
- určujú sa činnosti, kt. je možné dosiahnúť ciele určené plánom.
Zaoberá sa:
- podrobným spracovaním, rozplánovaním a zabezpečovaním jednotlivých výr. úloh
- vypracovaním podrobných plánov výroby pre všetky výr. útvary podniku
- vytváraním predpokladov na ich rovnomerné plnenie
- systemetickým riadením a organizáciou plnenia výr. úloh
Musí zabezpečiť:
- splnenie výr. časti plánu
- rozpísanie výr. úloh až na pracovisko pri zabezpečení plného využitia výr. kapacít podniku a využitia časového fondu robotníkov
- výrobné úlohy techn. a pomocnými prostr. a materiálom
- plynulý chod výroby
- max. skrátenie prieb. časov výroby
- inf. o skut. stave výroby
- operatívne odstraňovanie odchýliek od plánovaného postupu výroby
Funkčné útvary:
- dielenský plánovač
- výrobno-dispečerská kancelária
- výrobno-dispečerský odbor
Dispečerské riadenie výroby
- vzáj. spolupráca medzi VDO a všetkými výr. a funkčnými útvarmi podniku
- závisí od typu výr. štrukt.

podniku
- zabezpečuje funkcie:
- operatívne riadenie
- operatívna obsluha
- operatívna kontrola
Zásady:
- operatívnosť
- centralizácia
- nepretržitosť
- plánovitosť a preventívnosť
- sústredenie na hlavný článok
Zdroj inf. o postupe výroby – dispečerské porady
Orgány:
- výr.-disp. odbor
- výr.-disp. kancelária
- plánovači dielne.