Základy podnikania v strojárskej výrobe

Osnova zadania:
Vypracujte podnikateľský plán podľa uvedených bodov.
1) Firma - obchodné meno , sídlo, predmet podnikania ; údaje o zakladateľovi ( meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko)
2) Podnikateľská stratégia - všeobecná charakteristika činnosti a jej zameranie; cieľ podnikania (v počiatočnom období a v období rozvoja firmy); realizácia stratégie.
3) Predmet podnikania - čo bude predmetom, služby, ...
4) Marketingový plán
4.1) cieľový trh - pre koho bude určená produkcia, služby, koho chceme osloviť, akú
skupinu a kde.
4.2) vstup na trh - presný dátum, akým spôsobom, trhové predpoklady činnosti, konkurencieschopnosť.
4.3) cenová politika - tvorba ceny, jej určenie (mzdy, energie, odpisy, náklady, ...).
4.4) propagácia a reklama - výstavy, veľtrhy, média, ...
4.5) distribúcia a predaj.
5) Produkčný systém
5.1) priestorové zabespečenie - lokalizácia a dispozícia.
5.2) technické vybavenie - aké zariadenie bude vo firme.
5.3) personálne zabespečenie - organizačná štruktúra a pracovná náplň.
5.4) dodávateľský systém - dodávatelia a odberatelia
6) Finančný plán
6.1) analýza investičných nákladov
6.2) analýza prevádzkových nákladov - tabuľka výnosov a nákladov pre dané obdobie.
7) Celkový záver - čo, prečo, pre koho bolo zadanie.
8) Literatúra - min. traja autory.

Podnikateľský plán.
- je to strategický dokument,kt. zámery sú vskutočnosti ako majetkoprávna štruktúra firmi a finančné úvahy vychádzajúce zo strategických cieľov a skutočností uvedených v jednotlivých častiach pod. plánu. PP môže mať rôzne formy v závislosti od pokročilosti podnikať. zámeru a v závislosti na účele jeho použitia:
1) Všeobecný PP - slúži ako základný dokument pre podnikateľa
2) Účelový PP - ako získať partnera, pôžičku alebo investora.

Najčastejšou chybou s ktorou sa stretávame je zámena PP s finančnými úvahami a rozpočtami. Zmyslom PP nieje iba zhotoviť dokument, ale vykonať všetky potrebné aktivity a prieskum možností realizácie pod. zámeru. Hlavné úlohy PP sú:
1) Je to najzávažnejšia úloha PP a veľmi často jediný inpulz k jeho príprave. Pri zostavovaní PP je potrebné mať na vedomí, že veľké množstvo jeho čitateľov nebude odborníkmi v danej oblasti. PP musí dokázať, že ciele sú realistické so zdôvodnením a špecifikáciou rizík a neistôt spojených s projektom
2) Presvedčiť iných partnerov. Realizácia niektorých pod.

zámerov vyžaduje rovnocennú spoluprácu partnerov, nie vždy sú však všetci partneri iniciátormi.






Stratégia dlhodobého a krátkodobého cieľa.
Akčný plán. Krátkodobá stratégia slúži v čase rozbehu firmy, respektíve zmeny výrobného programu, trhov. Opatrenia vyplívajúce z KS reagujú na krátkodobé vplyvy a ich účinkom má byť systematická funkcia firmy a uplatnenie dlhodobých cieľov.
Dlhodobá stratégia stanovuje definitívne ciele firmy, respektíve ciele dlhodobejšieho charakteru.
Akčný plán je záležitosť taktiky a určuje spôsoby dosiahnutia KS a DS cieľov. Akčný plán má určitú flexibilitu a často prichádza k jeho variovaniu.

Príprava finančných projekcií

1) Výsledovka - účtovný dokument, ktorý je súhrnom príjmov a nákladov za určité časové obdobie.
2) Súvaha - je detailný výkaz aktív a pasív, ktorý má uvádzať čistú hodnotu firmy v určitom danom okamžiku.
3) Investície - sú finančné prostriedky, vynaložené v dlhšom časovom horizonte s cieľom dosiahnuť zisk, zvýšiť kapitál, alebo oboje.
4) Cash-Flow - tok hotovosti, je hlásený čistý príjem firmy + čiastky na znehodnotenie, odčerpanie, odpisy a na zvláštne prídely rezervným fondom, ktoré sú učtovnými zrážkami a nie sú v skutočnosti vyplácané v hotovosti.
5) Prevádzkový kapitál - je prebytok bežných aktív na bežnými záväzkami, ktorý reprezentuje kapitál okamžite použiteľný pre zachovanie ďalšieho chodu a rozvoja firmy.
6) Finančný plán - je dokument, ktorý vyjadruje potreby pre určité časové obdobie, zdroje ktoré firma bude užívať na plnenie potrieb.

Základné prístupy podnikania

- podnikanie je sústavná činnosť.
Rozlišujeme dva druhy podnikania:
1) Štandardné - zamerané najmä na zisk a vlastníctvo. Typické sú štandardné výrobky a služby a bežné spôsoby práce.
2) Inovačné - je zamerané na získanie líderského postavenia, rýchli rast a nadpriemerný zisk pomocou inovácie.

Typické sú unikátne výrobky a služby.


Nové prístupy k podnikaniu.

1) Zákaznícka orientácia podnikania.
2) Segmentácia trhu a otváranie nových trhov.
3) Rastúca neurčitosť a riziká pri podnikaní.

1) Zákaznícka orientácia podnikania:
Klasický model: projekt výrobku subdodávky výroba určenie ceny reklama
distribúcia predaj
Zákaznícky prístup na roydiel od klasického modelu štartuje podnikateľský cyklus, výberom správnych hodnôt pre zákazníka.
Pri orientácii na zákazníka sú dôležité 4 faktory:
a) úžitková hodnota (produkovať to, čo naozaj bude slúžiť potrebám zákazníka a nie to, čo vyhovuje podnikateľovy).
b) cenová politika (cena výrobku, alebo služby musí zohľadňovať to čo je pre zákazníka užitočnou hodnotou).
c) realita zákazníka (všetko, čo zákazníci kupujú musí vyhovovať ich reálnej situácii). Neexistujú ideálny zákazníci, teda s určitým správaním, vzdelaním, solventnosťou.
d) poskytovanie hodnôt (moderný prístup zdôrazňuje ústup od individuálneho výrobku ku komplexnej službe).
2) Segmentácia trhu a otváranie nových trhov:
Žiadna firma nemôže pôsobiť na každom trhu. Vymedzenie trhu umožňuje koncentrovať podnikateľské zdroje, vybrať optimálnu stratégiu a jej realizáciu.
3) Rastúca neurčitosť a riziká pri podnikaní:
Moderné podnikanie reaguje na neurčitosť zmeny:
a) preferencie príležitostí na podnikanie pred dlhodobým a precíznym plánovaním.
b) zvýšenie pružnosti všetkých podnikateľských zložiek. - organizácia práce, technológia, variabilné dodávateľské a odberateľské vzťahy a iné.
c) výrobné systémy bez nadbytočnosti.

Existujú 4 stupne neurčitosti pri podnikaní:
1. absolútna neurčitosť - je situáci, v ktorej nepoznáme kvantitatívnu úroveň dopadu zmien, aj pravdepodobnosť ich výskytu.
2. samotná neurčitosť - známa je kvantitatívna úroveň dôsledkov zmien, neznáma je pravdepodobnosť ich výskytu.
3. riziko - známa je kvantitatívna úroveň zmien, aj pravdepodobnosť ich výskytu.
4. istota - faktory súv absolútnych hodnotách.

Podnikateľské prostredie.

Každé podnikanie prebieha v určitom konkrétnom a reálnom prostredí. Význam prostredia je veľký, pretože prostredie nezávisí od podnikateľa a jeho pôsobenie je v podstate zaväzným vstupom.
Trhový mechanizmus:
Celkový rámec podnikateľského prostredia predstavuje trhová ekonomika - trhový mechanizmus.
Trhový mechanizmus nám zabezpečuje systémy: 1. systém cien.
2. systém trhov.
3. systém ziskov a strát.
4. systém stimulácií a odmien.
Firmy produkujú najmä tie tovary, ktoré prinášajú zisk a ten núti výrobcov produkovať služby a tovary po ktorých je vysoký dopyt a opúšťať oblasti s nízkymi ziskami. Firmy používajú technológie, ktoré sú najmenej nákladné.
Trh je mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú aby určili ceny a množstvo tovaru. Trhový mechanizmus je to forma organizácie ekonomiky, ktorej spotrebitelia a podniky vstupujú do vzájomných vzťahov, aby vyriešili 3 základné problémy. A to čo, ako a pre koho vyrábať.
Dopyt je kúpischopná potreba vyjadrujúca množstvo tovarov, požadovaných spotrebiteľmi na trhu.
Pri trhovom mechanizme rozlišujeme 3 základné princípi:
1. princíp substitúcie - prakticky každý tovar sa dá nahradiť iným tovarom, ktorý uspokojí dopyt.
2.

princíp pomernej výhody - orientácia dodávateľov sa sústreďuje do oblasti, kde majú pomernú výhodu vo vyšších ziskoch (nižšie náklady - vyššie ceny).
3. princíp rovnováhy ponuky a dopytu.
Základné kategórie tvoriace trhový mechanizmus:
Funkcia dopytu - je vzťah medzi množstvom tovaru, ktorý chcú ľudia kúpiť a jeho cenov. Takmer všetky tovary podliehajú zákonu klesajúceho dopytu. Dopyt okrem ceny ovplyvňujú priemerné dôchodky spotrebiteľov, veľkosť trhu, preferencie spotrebiteľov, špecifické faktory.
Funkcie ponuky - je závislosť jednotkovej ceny a množstvo tovaru. Finančný plán nám vyjadruje vzťah medzi množstvom, ktoré podnikatelia chcú predávať a cenov tovaru. Typická zákonitosť hovorí, že pri raste ponuky rastie aj cena. Okrem ceny ovplyvňujú ponuku aj výrobné náklady, organizácia trhu, špecifické faktory, ceny porovnateľných tovarov.
Rovnováha ponuky a dopytu - na konkurenčnom trhu sa dosahuje pri takej cene pri ktorej sú sily ponuky a dopytu vyrovnané. Významnú úlohu má v trhovom mechanizme zisk. Zisk vedie podniky k tomu, aby vstupovali do oblasti, kde je dopzt a používali čo najefektívnejšie spôsoby produkcie. Mikroprostredie a makroprostredie podnikania.

Mikroprostredie nám zahrňuje najbližšie zložky firmi, ktoré priamo ovplivňujú jej činnosť. Makroprostredie sa skladá z väčších spoločenských síl, ktoré pôsobia na všetky podnikateľské subjekty. Podnikateľské subjekty:
1) Dodávatelia - sú iné firmy alebo jednotlivci, kt. zabezpečujú materiál, energiu, informácie a služby nevyhnutné pre činnosť firmy. Dodávatelia majú veľký vplyv na náklady, kvalitu, termíny, zvýšenú mieru rizika vyplívajúcu od monopolných dodávateľov. 2) Obchodný sprostredkovatelia - sú iné firmy, kr. ponúkajú propagáciu, distribúciu a predaj výrobkov a služieb cieľovým zákazníkom. Výber a spolupráca so sprostredkovateľmi nieje jednoduchá. Ovplivňuje ju sprostredkovateľská odmena, kvalita služieb a informačné vzťahy. 3) Konkurenti - firma obvikle súperí s väčším počtom konkurentov. Na ich činnosť treba vhodne reagovať. Základné druhy konkurencie sú: šírka sortimentu, cena, kvalita, značka, technológia, náklady, miesto. Konkurenciu pre malé podniky nám tvoria: podobné malé podniky pôsobiace v danom segmente trhu, veľké firmy ak produkujú podobné výrobky a služba a substitujúce výrobky a služby.
4) Verejnosť - rozumie sa skupina ľudí v okolí firmy, kt. má vplyv na jej činnosť. Najdôležitejšie skupiny sú finančné inštitúcie, miestna správa, politické zoskupenia, médiá, verejné iniciatívy. 5) Demografické faktory - sú údaje o počtoch, o rozložení veku, vzdelaní a počte obyvateľov.

Dôležitosť demografických faktorov vyplíva z toho, že trhy v podstate vytvárajú ľudia. 6) Ekonomické prostredie - je najdôležitejší vonkajší faktor podnikania. Vyjadruje ho kúpna sila, stabilita meny, inflácia, hospodársky rast teritória.
7) Prírodné prostredie - jeho vplyv je závislý od druhu podnikania. Dôležité faktory: využiteľné domáce suroviny, zvyšovanie nákladov na energiu, ekologické faktory, využiteľné prírodné zdroje.
8) Technologické prostredie - podnikateľ potrebuje poznať zmeny v tomto prostredí. Jednak z aspektu možnosti ich využitia ako podnikateľskej príležitosti, jednak ako hrozby využiteľnej konkurenciou.
9) Politické prostredie - dôležité faktory: hospodárska politika vlády, legislatíva, dopady do spoločenskej sféry.
10) Kultúrne a sociálne prostredie - ovplivňuje konanie spotrebiteľov a ľudí zúčastňujúcich sa na podnikaní. Dôležité faktory: kultúrne tradície, vzdelanostná úroveň, preferencie záujmov, životný štýl.

Malé podnikanie

Najjednoduchšia identifikácia malého podniku je podľa počtu zamestnancov.
Definícia malého a stredného podnikania v EÚ.
Malý a stredný podnik je firma spĺňajúca podmienky:
 má menej než 250 zamestnancov.
 má buď ročný obrat neprevyšujúci 40 mil. euro, alebo celkovú ročnú bilanciu neprevyšujúcu 27 mil.

euro.
 je nezávislá, tj.nie je vlastnená viac ako 25% podielom jednou, alebo viacerými organizáciami, ktoré nie sú malým a stredným podnikom.
Regionálne členenie, rozdielne veľkostné členenie malého a stredného podnikania sa používa v regionálnych údajoch.
1) 0 - 19 zamestnancov
2) 20 - 99 zamestnancov
3) 100 a viac zamestnancov.
Klasifikácia ekonomických aktivít v rámci EÚ.
Hlavné ekonomické aktivity malého a stredného podnikania v rámci EÚ sú zamerané na tieto oblasti:
 priemysel a energetika.
 stavebníctvo.
 obchod, hotely a stravovanie.
 doprava a komunikácie.
 finančné sprostredkovanie.
 výroba (všetky odbory mimo typicky veľkosériových výrob)
Z hľadiska inovácií sú významné oblasti pre malé podnikanie nasledovné:
 softvérové práce a činnosť s počítačmi.
 poradenstvo a výroba v oblasti pokročilích technológií.
 informačné služby, príprava kádrov.
 vzdelávanie, vydavateľská činnosť, ap.
 voľný čas, zvyšovanie kultúry života, rodina.

Vonkajšie znaky: - nezávislý manažment.
- kapitál v rukách jednotlivca, malej skupiny vlastníkov.
- zóna podnikania (lokálna) - pôsobenie v segmente trhu.
- firma nie je dominantná na trhu.
- firma neprekračuje isté štandardné limity (počet pracovníkov, obrat).

Osobnosti malého podnikania.
1) Lokálne pôsobiace malé podniky majú hlboké znalosti o potrebách, zvykoch a správaní sa zákazníkov. Tieto podniky tým, že majú rozvinuté kontakty, to im umožňuje robiť modifikácie, prispôsobovať kvalitu, množstvá, ceny, distribúciu a podobne.
2) Pružnosť v konaní a inovácie (malé podniky ak chcú existovať vedľa veľkých firiem, musia stavať na pružnosti, ktorá má výhodu v investíciách, kapitále, produktivite a podobne).
3) Špecifický spôsob riadenia (malé podniky konkurujú veľkým podnikom nebirokratickým a nenáročným spôsobom riadenia).
4) Prijímanie rizika (cez tieto riziká malé podniky nachádzajú príležitosti, produkčné zdroje, technológiu, organizáciu a iné faktory).
5) Podnikanie s malým kapitálom (malé firmy začínajú podnikať s prakticky malým kapitálom).

Spoločenský význam malého podnikania.
1) Ekonomický - malé a stredné podnikanie zaberá vo vyspelých štátoch 80 - 90% zo všetkých firiem. 2) Zamestnanosť - zatiaľ čo veľké spoločnosti dlhodobo znižujú počty pracovníkov, vo vytváraní nových pracovných miest dominujú malé podniky.
3) Verejná preferencia - mnoho podnikateľov verí, že súkromné malé podnikanie je najlepší spôsob sebarealizácie.
4) Inovačný motor - malé dinamické firmy v súčastnosti prinášajú viac inovácií ako veľké podniky, osobitne v sektore nových technológií a služieb.
5) Podpora efektívnosti veľkých firiem - práve existencia malého podnikania je jednou z príčin vysokej produktivity veľkých firiem.
6) Zlepšovanie vzťahov medzi podnikateľmi a spoločnosťou.
7) Zvyšovanie úrovne pracovnej sily - pracovníci, ktorý v malom podnikaní súbežne vykonávajú rad predtým špecializovaných profesií sa stávajú vzdelanejšími, iniciatívnymi a rozvíjajú pozitívne postoje s celospoločenským potrebám.
8) Ziskovosť - úspešné malé podniky dosahujú väčšiu mieru zisku ako veľké spoločnosti.

Faktory vplývajúce na rozvoj malého podnikania.
1) Zmena potrieb ľudí - dochádza k segmentácii trhov, rozširovanie sortimentu, skracovanie dodacích lehôt, požiadavky na inovácie a podobne.

Vedie to k pružnosti a dynamike malého podnikania.
2) Inovácie materiálov, technológií - aplikácia počítačov, nové výsledky výskumu, nové podnikateľské príležitosti.
3) Trendy vývoja spoločnosti - internacionalizácia trhu, prechod od centralizácie k decentralizácii, zmeny vo výchovnom systéme, inovatívnosť majú významný vzťah k rozvoju malého podnikania.
4) Legislatívna a vládna podpora - poradenstvo, daňové výhody, úvery, legislatíva, atď.

Limity a obmedzenia pre malé podnikanie.
 limitovaný kapitál a zdroje.
 neadekvátny manažment.
 bariéry v legislatíve.
 ekonomika štátu.
 značka.
 nároky na distribučné siete.

Vzťah veľkých a malých firiem.
1) Podpora z veľkých firiem.
a. veľké firmy spolupracujú s malými dodávateľmi (otázky riadenia kvality, nové technológie, rekvalifikácie, budovanie zdrojov a podobne)
b. veľké firmy vyčleňujú pre malé firmy neefektívne činnosti, ktoré im komplikujú riadenie.
c. riešenie problému odchádzajúcich zamestnancov - veľké firmy podporujú zakladanie malých firiem zamestnancami po skončení ich hlavnej kariéry.
2) Podpora z malých firiem.
a. subdodávateľský spôsob práce - podpora produktivity veľkých firiem.
b. malé firmy pomáhajú vyvažovať kapacitné droje veľkých firiem v podmienkach kolísajúceho odbytu.
c. malé firmy sú zdrojom inovačných nápadov, ktoré v prípade pozitívnej reakcie segmentu trhu preberajú veľké firmy ako svoj nový výrobný program.

Typický vývoj malých firiem.
1) Podnikateľ začína pracovať sám, je vlastníkom, ale zároveň aj výkonným pracovníkom.
2) Podnikateľ prijíma niekoľko pracovníkov pre výkonnú prácu. Ťažisko manažmentu ostáva na podnikateľovy.
3) Dochádza k štrukturálnej zmene. Firmu riadi profesionálny manažment, počet pracovníkov je váčší. Podnikateľ vykonáva len strategické riadenie a rozhodnutia.

Garážová firma.
Za osobitný jav v malom podnikaní sa považuje veľká úspešnosť tzv. garážových firiem.
Základné znaky:
 začína s nepatrným kapitálovým vybavením vo vlastnom byte, kencelárii, alebo garáži.
 zakladateľ má nový inovačný nápad, trpezlivosť realizovať svoju ideu.
 hlavným zdrojom je jeho invencia, znalosti a vlastná práca.
 trpezlivo čaká na deň „D“, keď dokončí svoj nový výrobok, počítačový program, ap.
 keď je garážová firma úspešná, vstupuje do veľkého sveta podnikania.

Týto podnikatelia v prechodovom období okrem zdokonaľovania vo vlastnom odbore získavajú skúsenosti v marketingu, financiách, obchode - pripravujú sa pre potreby budúcich firiem. Pre garážové firmy je životne dôležité oživenie ekonomiky bez ktorého nedokážu prekonať bod zlomu - vstupovať do veľkých projektov.

Manažérske schopnosti podnikateľa.

Pri posudzovaní manažérskeho potenciálu podnikateľa sa vychádza z typových zložiek riadenia:
1. vytyčovanie cieľov.
2. prognózovanie.
3. plánovanie.
4. rozhodovanie.
5. riešenie problémov.
6. projektovanie.
7. zabezpečenie realizácie.
8. komunikácia s ľuďmi.
9. organizovanie práce.
10. vedenie ľudí.
11. koordinácia v čase a priestore.
12. kontrolovanie.
13.

samotné hodnotenie.
Medzi hlavné príčiny neúspechu malých firiem sú v riadení.


Pri hodnotení manažérskeho potenciálu podnikateľa sa vyzdvihujú schopnosti:
1. Schopnosť rýchlo reagovať.
2. Schopnosť optimálne sa rozhodovať.
3. Akčné správanie.
4. Efektívna práca s časom.
5. Schopnosť dobre vychádzať s ľuďmi.

Odborné znalosti a prax.

Sú ultimatívnou požiadavkou na podnikateľa. Za nevyhnutné sa považujú znalosti, resp. zručnosti v obore podnikania. Osobitnú kategóriu predstavujú znalosti týkajúce sa samostatného podnikania.
1. podnikateľské príležitosti.
2. marketing.
3. účtovníctvo, financie.
4. plánovanie, administratíva.
5. personálny manažment.
6. podnikateľská legislatíva.

Spôsobilosť pre podnikateľské príležitosti.

Podnikateľ neustále hľadá podnety pre hľadanie podnikateľských nápadov a ich zmenu na podnikateľské príležitosti.
Podnikateľský nápad: je rozpoznanie nových výrobkov, alebo služieb a spôsobu ako túto potrebu naplniť.
Podnikateľská príležitosť: je transformácia nápadu na realizovateľné podnikanie, ktoré má predpoklady uspieť natrhu, priniesť zisk a návratnosť investícií v daných podmienkach.

Pri podnikateľskej príležitosti rozlišujeme:
1) Orientácia na príležitosť - pri tomto prístupe podnikateľ preferuje príležitosti pred zdrojmi, štruktúrami a plámni. Ide o maximálne využívanie šancí, ktoré môžu priniesť úžitok.
2) Iniciatíva - podnikateľ berie do rúk iniciatívu v hľadaní príležitostí, riešení problémov, vypĺňaním trhových medzier v realizácii svojich zámerov.
3) Schopnosť riešiť problém - pre úspešných podnikateľov je dôležitý pozitívny prístup k problému. Problémy sa považujú za zdroj mnohých príležitostí. Klasické manažérske pravidlo 80/20 hovorí, že riešenie 20% dôležitých problémov prináša 80% prínosov.
4) Efektívne využívanie informácií - schopnosť efektívne zisťovať, spracovávať, udržiavať a používať informácie je osobnostným znakom, ktorý je možné tréningom rozvinúť. Osobitnou zložkou je využívanie spätných informačných väzieb. Vlastnosť pozorne počúvať, či chápať partnerov, zákazníkov a spolupracovníkov je jedným z podmienok úspešného podnikania.
5) Kalkulácia rizika - v literatúre sa často uvádza ako osobitná vlastnosť podnikateľov extrémne riziko. Vskutočnosti žiadaná vlastnosť je starostlivá kalkulácia rizika. Úspešný podnikatelia sa riziku nevyhýbajú, ale ho ani nevyhľadávajú.
6) Tvorivosť - v rýchlo sa meniacich podmienkach nepostačujú rutinné postupy, aj keď sú založené na dobrých znalostiach a praktických skúsenostiach. Potreba tvorivosti je mimoriadne dôležitá osobitne v inovačnom podnikaní.

Znaky ako originálnosť myslenia, aktivita podvedomia, syntéza investícií a odbornosti, neštandardné prístupy môžu byť významným zdrojom konkurencieschopnosti podnikateľa.
7) Zvyšovanie vlastných štandardov úspešnosti - úspešný podnikateľ neustále hľadá priestor, kde a ako by mohol byť lepší ako doteraz. Zvyšovanie nárokov na podnikanie pritom nemusí byť vyvolávané konkurenciou. Hnacou silou je vnútorná motivácia a je potrebné pri tom rozlišovať medzi intenzitou a kvalitou činnosti. Prioritu má mať zvyšovanie kvalitatívnych parametrov.
8) Cieľové správanie - dlhodobé ciele sú typické len pre veľké podnikanie. Orientácia na príležitosti v malom podnikaní neznamená absenciu dlhodobých cieľov. Úspešný podnikatelia považujú využitie operatívnych príležitostí za krok k svojmu dlhodobému cieľu.

Spôsobiloť pre získavanie a využívanie zdrojov.

1) Akceptovanie zodpovednosti - úspešný podnikateľ považuje zodpovedný prístup za nevyhnutný faktor. Zodpovednosť má osobitný význam pre získavanie investorského kapitálu. Pri pochybnostiach o zodpovednom prístupe k splácaniu úverov a podľa dávok nie je reálne získať potrebný kapitál. Zodpovednosť súvisí so spôsobilosťou kontrolovať vlastné správanie v každej situácii a prispôsobuje životný štýl reálnym podmienkam. Iba 15 - 20% začínajúcich podnikateľov správne odhaduje nevyhnutnú mieru zodpovednosti.
2) Využívanie cudzích zdrojov - pri štarte podnikania by orientácia na zabezpečenie úplných vlastných zdrojov viedla k veľkým časovým sklzom. Využívanie cudzích zdrojov nie je bez konplikácií. Zahŕňa delenie zisku, obmedzenie samostatného konania a pod. Na druhej strane však umožňuje realizovať také príležitosti, ktoré by z vlastnými zdrojmi boli nedostupné v optimálnom čase.
3) Interná koncentrácia riadenia - je to faktor, ktorý vedie k efektívnemu využívaniu zdrojov. Úspešný podnikateľ verí vo svoje schopnosti a verí aj svojim ideám a zdrojom. Prehnaná sebadôvera až arogancia, alebo nedostatok sebakritiky nie sú znakom koncentrácie riadenia, ale nerešpektovaním reality.
4) Budovanie týmu - schopnosť nielen pracovať v týme, ale aj budovať týmy je veľkou výhodou pri štarte podnikania.
5) Schopnosť dobre plánovať - každý podnikateľ starostlivo plánuje budúce trhy vzhľadom k zmenám prostredia využívaním zdrojov a rozvoja pracovníkov. Plánuje prekonávanie potenciálnych prekážok a hrozieb. Rozdelením úloh na jednotlivé trhy sa zvyšuje účinnosť každého konania.

Rozhodovanie o koncepcii podnikania.

Pred tým ako sa definitívne rozhodneme o podnikaní a jeho kocepcii je potrebné si vyjasniť otázku ako podnikať. Tzv. podnikateľské križovatky nám špecifikujú koncepčné rozhodovanie do štyroch okruhov:
1. Poslanie budúcej firmy.
2. Oblasť podnikania.
3. Forma podnikania.
4.

Spôsob získania firmy.

Poslanie firmy.
Špecifické poslanie firmy, alebo jej cieľ by mal byť jasný ešte pred jej vznikom. Poslanie firmy nemôže byť krátkodobé. Pri formovaní poslania firmy sa doporučuje analýza piatich hlavných faktorov:
1) História.
2) Aktuálne preferencie cieľov - vyjadruje všeobecne platný princíp cieľovosti podnikania. V tejto etape sa formujú len rámcové ciele.
3) Trhová orientácia - rozhoduje sa o rámcovej orientácii na skupinu zákazníkov, teritórium pôsobenia, postoje ku konkurencii a pod.
4) Podnikateľské zdroje - porovnávanie potenciálnych kapitálových, technologických, ľudských a iných zdrojov podnikateľa s potrebami ukazuje kde budú hlavné podnikateľské príležitosti firmy.
5) Kompetencie - firma by mala pri formovaní svojho poslania vychádzať zo zocelených kompetencií. Vymedovať tým svoju určitú špecializáciu a silné stránky.