Môžeme ju považovat aj za faktor vyspelosti ekonomiky, pretože cím je ekonomika vyspelejšia, tým je ludská práca drahšia a tvorí podstatnú cast z nákladov na výrobu výrobku. Je ovplyvnená vzdelaním, kvalifikáciou, praxou a tvorivostou pracovníka, ktorý je nositelom pracovnej sily. Existuje aj trh práce - u nás Národný úrad práce - kde ponuka je tvorená ludskou prácou a dopyt urcujú firmy. Cenou za ludskú prácu je mzda, ktorá môže byt casová - mzda za odpracovaný cas, úkolová - mzda za priemerný pocet vyrobených výrobkov za urcitú casovú dobu, nominálna - suma na výplatnej páske ci hotovost a reálna - co si za tú sumu môžem reálne kúpit. So mzdami súvisí aj mzdová diskriminácia a mzdové rozdiely, ktoré môžu vznikat na základe kvality odvedenej práce alebo výnimocných schopností pracovníka, pricom štát môže tento rozdiel kompenzovat. Pri ludskej práci si musíme ešte spomenút nezamestnanost - sociálno-ekonomický jav vyjadrujúci neúplné využitie práceschopného obyvatelstva, ktoré má o prácu záujem - , ktorá môže byt dobrovolná, kedy je pocet volných pracovných miest väcší alebo rovnaký ako pocet nezamestnaných ludí; alebo nedobrovolná. Rozlišujeme 3 druhy dobrovolnej nezamestananosti - frikcnú (spojená s urcitými prirodzenými životnými cyklami; napr. materská dovolenka, prestahovanie sa), štruktúrnu (volné pracovné miesta sú, ale nie v obore, v ktorom ste spôsobilí - nemáte kvalifikáciu adekvátnu požiadavkám zamestnávatela) a cyklickú (sezónnu; celkový dopyt po ludskej práci je nízky, ide väcšinou o prechodnú nezamestnanost v odvetviach so sezónnym charakterom výroby; napr. polnohospodárstvo, cestovný ruch).
- prírodné zdroje (polnohospodárska pôda, úžitková pôda a všetky ostatné prírodné zdroje. Cenou za pôdu je pozemková renta poberaná jej vlastníkom. Táto cena môže byt ovplyvnovaná polohou, rozlohou a úrodnostou pôdy.)
- kapitál (výrobné cinitele - výrobky, ktoré fungujú dlhodobo a uplatnujú sa hlavne v procese výroby dalších výrobkov - sú to teda najmä rôzne technológie; napr. pocítace, stroje. Kapitál nadobúda rôznu formu, môže byt fyzický - hmotný, nehmotný a financný vo forme cenných papierov alebo penazí - jeho cenou je úrok. Dalej je to kapitál fixný alebo investicný - nespotrebuje sa naraz a dá sa použit v niekolkých procesoch; a cirkulujúci alebo obežný - ustavicne mení formu; napr. zásoby tovaru, peniaze v pokladnici).
Renta, mzda a úrok sa stali hnacími motormi ekonomiky. Kombináciou týchto výrobných faktorov dochádza k produkcii tzv. výstupov - outputov, ktoré sa hned spotrebujú (služby), alebo použijú na dalšiu výrobu ci spotrebu (výrobky).