Na lepšie vysvetlenie - Slovák žijúci v Cechách prispieva do hrubého domáceho produktu Ceskej republiky - lebo to vyrobí na jej území, ale do hrubého národného produktu Slovenskej republiky - lebo je obcan SR.)
- cistý národný produkt (je to isté ako HNP, len je znížený o amortizáciu - hodnota opotrebovaných výrobkov, ktoré boli vyradené)
- národný dôchodok (súhrn všetkých dôchodkov)
Bohužial neviem, ci je súcastou tejto maturitnej otázky aj inflácia, ale ak hej, tak tu ju máte, a ak nie, tak si to škrtnite.. Inflácia je prejav ekonomickej nerovnováhy štátu, co vedie k trvalému rastu cien. Na meranie inflácie sa používa tzv. ISC (index spotrebitelských cien), ktorý sa odvodzuje od cenového priemeru všetkých tovarov na Slovensku. Takto vzniká cenová úroven, ktorá sa porovnáva s úrovnami dosiahnutými v minulých rokoch a nárast cien vyjadrený v percentách je inflácia. Poznáme 3 druhy inflácií:
- miernu (v rozmedzí od 1-9% za rok; je prijatelná pre všetky vyspelé ekonomiká a je to vlastne prirodzený jav)
- cválajúcu (od 10-1000%, prináša so sebou už urcité problémy)
- hyperinfláciu (nad 1000%, spôsobuje rozpad penažného hospodárstva v štáte)
Inflácia prináša so sebou nasledujúce dôsledky: pokles reálnych príjmov obyvatelstva (za tie isté peniaze si môžeme kúpit menej tovaru), znehodnocujú sa hotové peniaze a úspory, mení sa štruktúra spotreby (rastú výdavky za základné životné potreby a klesajú výdavky za iné služby), znevýhodnujú sa veritelia a majitelia penazí, vlastníci tovaru a dlžníci naopak isté výhody získavajú, vznikajú vážne sociálne dôsledky hlavne pre najchudobnejšiu cast obyvatelstva.
Slovenská národná ekonomika sa musí zaoberat hlavne problémami s udržaním inflácie a nezamestnanosti (hlavne nezamestnanost stredo- a vysokoškolsky vzdelaných ludí). Výhodou je geografická poloha SR, pretože tvorí akýsi most medzi západnou a východnou Európou v "srdci Európy", co môže mat v budúcnosti pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu a kontaktov vôbec.
Svetové hospodárstvo je mladšie ako národné a zacína sa formovat koncom 19. storocia. Hlavným znakom svetového hospodárstva je, že sa sa musí ovplyvnovat v svetovom merítku (napr. krach americkej burzy v roku 1933 ovplyvnil aj hospodárstvo v Európe). Svetové hospodárstvo sa neustále buduje, stále vzniká viac nadnárodných firiem a všetko sa postupne prepája. Toto svetové prepojenie však niekedy prináša so sebou urcité problémy, pretože prepojenostou menových a financných systémov môže aj menšia kríza silnejšej štátnej meny prerást do svetových rozmerov. Poznáme svetové menové systémy, ktoré ovplyvnujú svetové hospodárstvo: Bretonwoodsky, ktorý vzniká v USA a jeho základom je filozofia globalizácie, pricom má strážit svetový ekonomický systém. V roku 1976 vzniká taktiež v USA Kingstonský menový systém, pricom sa odráža od zamenitelnosti jednotlivých mien za dolár.