Ekonómia a ekonomika 2000

Ekonómia a ekonomika 2000
- historický vývoj
- ekonomické myslenie
- základné ekonomické otázky
- typy ekonomík
- národné a svetové hospodárstvo
- integracné ekonomické zoskupenia - MMF a CEFTA
Ludia sa už odpradávna snažili obklopit dostatkom materiálnych a duchovných hodnôt, ktoré im spríjemnovali život. Z tohto sa historickým vývojom vyvinula akási ekonomická cinnost, ktorej podstatou je vyrábanie statkov a poskytovanie služieb, ktorými môžeme uspokojit svoje potreby. Potreby sú vrodené alebo získané požiadavky ludí, ktoré si uvedomujeme ako pocity nedostatku a snažíme sa ich odstránit. Potreby sa stále vyvíjajú a stávajú sa tak hnacím motorom hospodárskeho rozvoja spolocnosti. Každý jednotlivec môže mat však iné predstavy o svojich potrebách a ich uspokojovaní, preto ich môžeme rozdelit podla:
- materiálnej podstaty: hmotné (materiálne - naše potreby mat a užívat veci) a nehmotné (duševné - naše potreby mat a užívat vedomosti, schopnosti a vlastnosti, napr. potreba vediet šoférovat auto)
- naliehavosti uspokojovania: životne nevyhnutné (primárne; napr. potreba prijímat potravu) a kultúrne a luxusné (sekundárne; nie sú pre život nevyhnutné; napr. potreba mat video). Hranica medzi týmito dvoma typmi potrieb je pohyblivá a závisí od stupna rozvoja spolocnosti.
- poctu nositelov: individuálne (potreba jednotlivca; napr. potreba vypit si malinovku) a kolektívne (spolocné potreby; napr. potreba ochrany životného prostredia).
Ludské potreby sa uspokojujú pomocou statkov (produkt ludskej práce - hmotná vec) a služieb (cudzie cinnosti, ktoré uspokojujú ludské potreby svojím vlastným priebehom - nejaká cinnost). Statky sa tiež delia podla rôznych kritérií a síce:
- dostupnosti: volné (nachádzajú sa volne v prírode v relatívne neobmedzenom množstve, sú prístupné všetkým, pri ich spotrebe sa nemusí na ich úpravu vynaložit väcšie úsilie; napr. lesné plody) a ekonomické (vzácne; pretože sú v obmedzenom množstve, nemôžu uspokojit všetky naše potreby a získavame ich znacným úsilím z prírody (nerasty) alebo výrobou (chlieb), tvoria väcšinu statkov)
- materiálovej hodnoty: hmotné (materiálne, každá vec, ktorou možno uspokojit ludské potreby; napr. odev) a nehmotné (nemateriálne, duševné schopnosti cloveka; napr. znalost cudzieho jazyka)
- úcelu: výrobné (slúžia na výrobu dalších statkov; napr. stroj) a spotrebné (slúžia na bezprostredné uspokojovanie potrieb akonáhle sa vyrobia; napr.

chladnicka, syr).
Služby delíme na vecné (cinnosti, ktoré obnovujú alebo zlepšujú hmotné statky a tak uspokojujú ludské potreby; napr. oprava televízora) a osobné (cudzie cinnosti, ktoré priamo smerujú k cloveku a tak uspokojujú jeho potreby; napr. kadernícke služby). Uspokojovanie bežných potrieb sa nazýva spotreba.
Mali by sme si charakterizovat základné pojmy. Ekonomika je cast spolocenského života, ktorá je spätá s ekonomickou cinnostou a jej cielom je uspokojit potreby spolocnosti, zaoberá sa každodenným procesom manipulácie s kapitálom. Ekonomika sa delí podla:
- charakteru výstupu: hmotný statok (v tomto rámci rozlišujeme primárny sektor - cinnosti pojené s prírodnými procesmi a živými organizmami; napr. polnohospodárstvo alebo tažobný priemysel, a sekundárny sektor - cinnosti spojené s premenou prírodných zdrojov a priemyselným rozvojom; napr. spracovatelský priemysel) a služba (rozlišujeme terciárny sektor - služby obyvatelstvu a primárnemu a sekundárnemu sektoru; napr. zdravotníctvo; a kvarciárny sektor - informacné služby zamerané na manipuláciu s informáciami a služby pre terciárny sektor)
- vlastníctva: verejný sektor a súkromný sektor
- formálnosti: legálny sektor (štatisticky sledované a legálne cinnosti) a nelegálny sektor (utajované a štatisticky nesledované cinnosti).
Ekonómia je veda, ktorá skúma na základe coho a ako spolocnost rieši problém vzácnosti statkov, ciže veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou. Ekonómia vznikla v druhej polovici 18. storocia a jej základy položil Adam Smith knihou "Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov" ("Bohatstvo národov"). Neskôr sa však ekonómia rozclenila na mikroekonómiu (skúma správanie sa jednotlivých subjektov trhu a napr. vysvetluje proces tvorby cien jednotlivých druhov tovarov a vzájomný vztah dopytu a ponuky) a makroekonómiu (skúma hospodárstvo ako celok, vysvetluje mechanizmus jeho fungovania a zaoberá sa globálnymi ekonomickými trendami).
Výroba je základom existencie ludskej spolocnosti a je to cielavedomá cinnost (výrobný poces), v ktorej sa pretvárajú výrobné vstupy na výrobné výstupy (výrobky - hmotné ekonomické statky; a služby - nehmotné ekonomické statky). Na zacatie výrobného procesu sú potrebné výrobné faktory - inputy (všetko, co sa vo výrobnom procese použije na vytvorenie novej úžitkovej hodnoty). Rozlišujeme 3 základné inputy:
- prácu (=ludský kapitál; cielavedomá cinnost, ktorou clovek tvorí hodnoty a uspokojuje tým svoje potreby.

Môžeme ju považovat aj za faktor vyspelosti ekonomiky, pretože cím je ekonomika vyspelejšia, tým je ludská práca drahšia a tvorí podstatnú cast z nákladov na výrobu výrobku. Je ovplyvnená vzdelaním, kvalifikáciou, praxou a tvorivostou pracovníka, ktorý je nositelom pracovnej sily. Existuje aj trh práce - u nás Národný úrad práce - kde ponuka je tvorená ludskou prácou a dopyt urcujú firmy. Cenou za ludskú prácu je mzda, ktorá môže byt casová - mzda za odpracovaný cas, úkolová - mzda za priemerný pocet vyrobených výrobkov za urcitú casovú dobu, nominálna - suma na výplatnej páske ci hotovost a reálna - co si za tú sumu môžem reálne kúpit. So mzdami súvisí aj mzdová diskriminácia a mzdové rozdiely, ktoré môžu vznikat na základe kvality odvedenej práce alebo výnimocných schopností pracovníka, pricom štát môže tento rozdiel kompenzovat. Pri ludskej práci si musíme ešte spomenút nezamestnanost - sociálno-ekonomický jav vyjadrujúci neúplné využitie práceschopného obyvatelstva, ktoré má o prácu záujem - , ktorá môže byt dobrovolná, kedy je pocet volných pracovných miest väcší alebo rovnaký ako pocet nezamestnaných ludí; alebo nedobrovolná. Rozlišujeme 3 druhy dobrovolnej nezamestananosti - frikcnú (spojená s urcitými prirodzenými životnými cyklami; napr. materská dovolenka, prestahovanie sa), štruktúrnu (volné pracovné miesta sú, ale nie v obore, v ktorom ste spôsobilí - nemáte kvalifikáciu adekvátnu požiadavkám zamestnávatela) a cyklickú (sezónnu; celkový dopyt po ludskej práci je nízky, ide väcšinou o prechodnú nezamestnanost v odvetviach so sezónnym charakterom výroby; napr. polnohospodárstvo, cestovný ruch).
- prírodné zdroje (polnohospodárska pôda, úžitková pôda a všetky ostatné prírodné zdroje. Cenou za pôdu je pozemková renta poberaná jej vlastníkom. Táto cena môže byt ovplyvnovaná polohou, rozlohou a úrodnostou pôdy.)
- kapitál (výrobné cinitele - výrobky, ktoré fungujú dlhodobo a uplatnujú sa hlavne v procese výroby dalších výrobkov - sú to teda najmä rôzne technológie; napr. pocítace, stroje. Kapitál nadobúda rôznu formu, môže byt fyzický - hmotný, nehmotný a financný vo forme cenných papierov alebo penazí - jeho cenou je úrok. Dalej je to kapitál fixný alebo investicný - nespotrebuje sa naraz a dá sa použit v niekolkých procesoch; a cirkulujúci alebo obežný - ustavicne mení formu; napr. zásoby tovaru, peniaze v pokladnici).
Renta, mzda a úrok sa stali hnacími motormi ekonomiky. Kombináciou týchto výrobných faktorov dochádza k produkcii tzv. výstupov - outputov, ktoré sa hned spotrebujú (služby), alebo použijú na dalšiu výrobu ci spotrebu (výrobky).

Tieto výrobky a služby môžeme získat prostredníctvom trhu a nazývajú sa tovary. Kedže tovary by mali uspokojit potreby pomerne vysokého poctu obyvatelstva, je potrebné ich výrobu opakovat, co sa nazýva reprodukcia.
Ekonomické myslenie sa vyvíjalo spolu s vývojom ludskej spolocnosti. V stredoveku vznikajú dva podstatnejšie ekonomické smery - merkantilizmus (káže využívat bohatstvo krajiny - hlavne drahé kovy - a zakazuje ich vyvážat; Ludovít XIV. vo Francúzsku) a fyziokratizmus (štát si musí zabezpecit hospodársku sebestacnost, lebo len tak sa môže stat ekonomicky vyspelým; Coulbert za Ludovíta XIV.). V 19. storocí prichádza už spomínaný Adam Smith s trhovým liberalizmom a názorom, že trh je neviditelná ruka ekonomiky, ktorá vyrieši existujúce problémy a treba jej preto nechat volný priebeh a nezasahovat do nej. K nemu sa pridáva aj pán Keynes, ktorý síce so Smithom súhlasí, no dodáva, že je dobré, ak sa štátu ponechajú právomoci urcitých zásahov do odvetví ekonomiky, najmä ak by išlo o zásahy ochranné alebo opravné. Týmto dáva zároven impulz k vzniku zmiešanej ekonomiky. Dalším dôležitejším teoretikom bol Karl Marx, ktorý, ako už vieme, vniesol na svetlo sveta ideu komunizmu a riadenej ekonomiky - všetko vlastníctvo má byt spolocné, pricom každý si je navzájom rovný, a štát má naplánovat výrobné trendy a ciele, pricom má zohladnit a predpokladat ekonomické problémy, ktoré by sa mohli vyskytnút. Ako najperspektívnejšia sa zatial ukázala novoliberalistická teória, ktorá hovorí, že štát by mal ekonomiku usmernovat pred jej vybocením z urcitého štandardu, ktorý je riadený trhom.
Ekonomika rieši tri základné ekonomické otázky, a síce:
- co vyrábat? (aké druhy statkov vyrábat v co najpríhodnejšom case, aby bolo oslovených co najviac spotrebitelov)
- ako vyrábat? (s co najmenšími nákladmi na výrobu pri použití najefektívnejších technológií, ci prenechat výrobu štátnym a ci súkromným podnikom)
- pre koho vyrábat? (spôsob rozdelovania výsledkov výroby, nájst si vhodného odberatela)
Rozlišujeme rôzne typy ekonomík, ktorých historický vývoj sme si už naznacili. Ekonomika môže byt:
- založená na inštinktoch, zvykoch a tradíciách (uplatnovala sa hlavne pocas staroveku a stredoveku, bola založená na pôdnom feudálnom obchodovaní. Išlo hlavne o odovzdávanie ekonomických zvykov z generácie na generáciu. V súcasnosti sa vyskytuje väcšinou už len v malých celkoch; napr.

v domácnostiach.)
- riadená (príkazová, centrálne štátne riadenie ekonomiky - naplánovat ekonomický vývoj, štátne vlastníctvo a monopolné postavenie výrobcov na trhu)
- trhová (princíp slobodného podnikania - rôzne subjekty (väcšie, menšie, štátne, súkromné,.....) a volná sútaž (cena je urcená dopytom a ponukou). V trhovej ekonomike sú urcujúce nasledujúce cinitele: spotrebitel a jeho príjmy urcujú co vyrábat, konkurencia medzi výrobcami urcuje ako vyrábat a trh prostredníctvom dopytu a ponuky urcuje pre koho sa bude vyrábat. Trhová ekonomika však predpokladá dokonalú konkurenciu, co je však v súcasnosti takmer nedosiahnutelné, pretože do trhu vstupujú rôzne monopoly a v neposlednom rade štát.)
- zmiešaná (stretávajú sa tu prvky riadenej a trhovej ekonomiky, pricom ekonomika sa riadi zákonmi trhu, ktorý rieši aj väcšinu problémov, ale štát tu tvorí akýsi ohranicujúci rámec, pricom prijíma zákony o ekonomike a o riešení základných jej problémov, cím sa snaží hlavne o ochranu ekonomicky slabšieho obyvatelstva. Štát je nadôvažok vlastníkom strategických podnikov.)
Národné hospodárstvo vzniklo z feudálnych a predfeudálnych hospodárstiev postupným vývojom z domáceho hospodárstva (naturálne hospodárstvo), ktoré sa prehlbovaním delby práce a zdokonalovaním technológií vyvinulo do trhového hospodárstva (menšie trhy sa postupne združovali do celonárodných a vznikali univerzálne platidlá). Národné hospodárstva sa vytvárali spolu s modernými národmi na území jednotlivých štátov v 19. storocí pocas buržoáznych revolúcií. Jednotlivé národné hospodárstva sa od seba viac ci menej odlišujú, pricom ich vývoj je ovplyvnovaný vnútornými (inflácia, ekonomické, prírodné a politické faktory, využitie zdrojov a výhod, prognózy do budúcnosti) a vonkajšími faktormi (okolité štáty, vojny, situácia na svetových trhoch).
Národné hospodárstvo je vlastne súhrn cinností hospodárskeho charakteru, ktoré sa uskutocnujú na území daného štátu obcanmi a subjektmi podnikania. NH je tvorené sústavou hospodárskych subjektov (firmy, domácnosti, štátne orgány). Hlavnou úlohou NH je uspokojit potreby celej spolocnosti, pricom však naráža na prekážky, ktoré súvisia hlavne s obmedzeným množstvom statkov a služieb. Výkonnost NH urcujú národohospodárske ukazovatele, medzi ktoré patrí:
- hrubý národný produkt (sumár z obratov celkového množstva vyrobených výrobkov a služieb, ktoré sa vytvoria vo výrobnom procese obcanov urcitého štátu, vrátane tých, ktorí žijú v zahranicí)
- hrubý domáci produkt (sumár z obratov všetkých vyrobených výrobkov a služieb, ktoré vyrobia obcania na území daného štátu.

Na lepšie vysvetlenie - Slovák žijúci v Cechách prispieva do hrubého domáceho produktu Ceskej republiky - lebo to vyrobí na jej území, ale do hrubého národného produktu Slovenskej republiky - lebo je obcan SR.)
- cistý národný produkt (je to isté ako HNP, len je znížený o amortizáciu - hodnota opotrebovaných výrobkov, ktoré boli vyradené)
- národný dôchodok (súhrn všetkých dôchodkov)
Bohužial neviem, ci je súcastou tejto maturitnej otázky aj inflácia, ale ak hej, tak tu ju máte, a ak nie, tak si to škrtnite.. Inflácia je prejav ekonomickej nerovnováhy štátu, co vedie k trvalému rastu cien. Na meranie inflácie sa používa tzv. ISC (index spotrebitelských cien), ktorý sa odvodzuje od cenového priemeru všetkých tovarov na Slovensku. Takto vzniká cenová úroven, ktorá sa porovnáva s úrovnami dosiahnutými v minulých rokoch a nárast cien vyjadrený v percentách je inflácia. Poznáme 3 druhy inflácií:
- miernu (v rozmedzí od 1-9% za rok; je prijatelná pre všetky vyspelé ekonomiká a je to vlastne prirodzený jav)
- cválajúcu (od 10-1000%, prináša so sebou už urcité problémy)
- hyperinfláciu (nad 1000%, spôsobuje rozpad penažného hospodárstva v štáte)
Inflácia prináša so sebou nasledujúce dôsledky: pokles reálnych príjmov obyvatelstva (za tie isté peniaze si môžeme kúpit menej tovaru), znehodnocujú sa hotové peniaze a úspory, mení sa štruktúra spotreby (rastú výdavky za základné životné potreby a klesajú výdavky za iné služby), znevýhodnujú sa veritelia a majitelia penazí, vlastníci tovaru a dlžníci naopak isté výhody získavajú, vznikajú vážne sociálne dôsledky hlavne pre najchudobnejšiu cast obyvatelstva.
Slovenská národná ekonomika sa musí zaoberat hlavne problémami s udržaním inflácie a nezamestnanosti (hlavne nezamestnanost stredo- a vysokoškolsky vzdelaných ludí). Výhodou je geografická poloha SR, pretože tvorí akýsi most medzi západnou a východnou Európou v "srdci Európy", co môže mat v budúcnosti pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu a kontaktov vôbec.
Svetové hospodárstvo je mladšie ako národné a zacína sa formovat koncom 19. storocia. Hlavným znakom svetového hospodárstva je, že sa sa musí ovplyvnovat v svetovom merítku (napr. krach americkej burzy v roku 1933 ovplyvnil aj hospodárstvo v Európe). Svetové hospodárstvo sa neustále buduje, stále vzniká viac nadnárodných firiem a všetko sa postupne prepája. Toto svetové prepojenie však niekedy prináša so sebou urcité problémy, pretože prepojenostou menových a financných systémov môže aj menšia kríza silnejšej štátnej meny prerást do svetových rozmerov. Poznáme svetové menové systémy, ktoré ovplyvnujú svetové hospodárstvo: Bretonwoodsky, ktorý vzniká v USA a jeho základom je filozofia globalizácie, pricom má strážit svetový ekonomický systém. V roku 1976 vzniká taktiež v USA Kingstonský menový systém, pricom sa odráža od zamenitelnosti jednotlivých mien za dolár.

Európa si ako odpoved na americký systém vytvorila vlastný, európsky menový systém, pricom sa má chránit proti amerikanizácii a za týmto úcelom si vytvára vlastnú menovú jednotku ECU (neskôr nahradená EURO-m).
Ako som už spomenula, v súcasnom svete sa stále presadzuje tendencia ekonomického združovania jednotlivých štátnych útvarov do väcších celkov. Táto integrácia je vyvolaná hlavne prehlbujúcou sa delbou práce, rozvojom výrobných síl pod vplyvom technického pokroku a potrebou prepojenia jednotlivých menších národných ekonomík. Hospodárska integrácia je teda proces vzájomného a postupného zbližovania, prepájania a prispôsobovania sa národných ekonomických štruktúr a prehlbovanie závislosti medzi nimi. Integrácia do celku so sebou prináša isté výhody - celok má väcšie možnosti celkového rozvoja, má lepšie predpoklady na vyrovnávanie rozdielov medzi úrovnou jeho jednotlivých castí a lahšie odoláva prípadným nepriaznivým vonkajším ekonomickým vplyvom.
Podla úrovne prepojenia ekonomík môže mat integrácia rôzne stupne:
I. pásmo volného obchodu (clenské krajiny rušia colné tarify, voci neclenským krajinám však uplatnujú vlastnú colnú politiku)
II. colná únia (to isté ako pri volnom obchode, lenže voci neclenským štátom sa uplatnuje spolocná colná politika)
III. spolocný trh (okrem volného obchodu aj volný pohyb práce a kapitálu)
IV. hospodárska únia (okrem spolocného trhu aj spolocný postup v urcitých oblastiach hospodárskej politiky)
V. úplná ekonomická integrácia (predpokladá aj menovú úniu, spolocnú fiškálnu, sociálnu a anticyklickú politiku - ide o nadštátnu integráciu, kde nadnárodné orgány preberajú funkcie národných)
Krajiny východnej a strednej Európy boli dlho ovplyvnované itegráciou RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci). Združovala socialistické štáty, ktorých ekonomiky boli zamerané príliš jednostranne, co má dnes za následok nemalé problémy s ich transformáciou. Pod vplyvom zmien v roku 1989 došlo v Európe aj k integracným zmenám, pricom najvýznamnejšie ekonomické zoskupenia sú EU, OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), GATT (všeobecná dohoda o clách a obchode), WTO (Svetová obchodná organizácia), CEFTA, MMF, Svetová banka (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj), Európska banka pre obnovu a rozvoj a V-4 (Višegrádska štvorka - clenmi sme my, Polsko, Madarsko a CR).
MMF alebo Medzinárodný menový fond je financná inštitúcia, ktorá vznikla v roku 1944, pricom Ceskoslovensko bolo jednou zo zakladajúcich krajín, ale neskôr bolo z dôvodu neplnenia si základných povinností vylúcené. Hlavnými cielmi sú konzultácie clenských štátov o menových a platobných otázkach, pôsobit na stabilitu menových kurzov, podporit rozvoj medzinárodnoého ochodu a poskytovat clenským krajinám devízové úvery.

Každá vstupujúca krajina do MMF musí zaplatit zápisnú kvótu, ktorá slúži na rôzne úcely, no najmä tvorí penažnú zásobu, na ktorú MMF siaha, ak si chce niektorý clenský štát požicat (cím viac clenský štát prispieva, tým viac si môže požicat, pricom cím je štát bohatší, tým viac prispieva). K riadiacim prvkom MMF patria Rada guvernérov (minister financií za každý clenský štát - stretávajú sa raz do roka), Výkonná rada MMF, výkonný riaditel (na cele personálu MMF, zároven je aj predsedom Výkonnej rady; už tradicne je ním nejaký Európan alebo minimálne neamerican, kedže prezident Svetovej banky je obcan USA).
CEFTA alebo Stredoeurópska dohoda o volnom obchode je integráciou, do ktorej je okrem Ceska, Polska, Madarska a Slovinska zapojené aj Slovensko. Jej pôsobnost sa vztahuje aj na iné oblasti.