Tá ma zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov, a teda optimálne fungovanie ekonomického systému.
- Rozvíjala sa v 3 prúdoch: rakúska, lausannská, cambridgeská škola
- Spájali ich predovšetkým metodologické východiská a alternatívna teória hodnoty založená na princípe hraničnej užitočnosti.
- Podľa teórie hraničnej užitočnosti hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru (a nie veľkosť výrobných nákladov ako v klasickej ekonómii).
- Predchodcom THU bol H. Gossen, ktorý vysvetľoval správanie sa človeka pri uspokojovaní svojich potrieb dvoma zákonmi.
- 1. postupným uspokojovaním určitej potreby výška , miera pôžitku a užitočnosti klesá. Čím väčšie množstvo tovaru má človek k dispozícii na uspokojenie svojej potreby, tým menšiu hodnotu má pre neho.
- 2. Výšku hodnoty tovaru ovplyvňuje aj fakt, že človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti. Ak nemôže všetky potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojenia.
- Predstavitelia neoklasickej ekonómie venovali veľkú pozornosť spotrebe a spotrebiteľskému dopytu. Usilovali sa stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému.
- Známe je Paretovo optimum : pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného.
- Angličan A. Marshall, Američan J. B. Clark
- Marshall objasnil mechanizmus ponuky a dopytu a ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká v priesečníku kriviek ponuky a dopytu. Pri tejto cene sa ponuka rovná dopytu.
- J. B. Clark rozšíril použitie hraničného princípu aj na výrobné faktory a vysvetlil hraničnú produktivitu práce a kapitálu.

Keynesovská makroekonomická teória
- anglický ekonóm J. M. Keynes vytvoril v 30 – tych rokoch 20. st. teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Jeho teória vznikla v období veľkej hospodárskej krízy, v podmienkach veľkého poklesu výroby a vysokej nezamestnanosti.
- Podľa jeho teórie efektívneho dopytu úroveň takých makroekonomických veličín, ako je celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku, nezávisí od výrobných možností danej ekonomiky, ale od kúpyschopného dopytu. Kúpyschopný dopyt spoločnosti tvorí národný dôchodok (Y). Pozostáva z výdavkov domácností na spotrebu ( C )a výdavkov podnikov na investície (I). Podľa Keynesa použitie národného dôchodku môžeme vyjadriť dvoma rovnicami:
- 1. Y = C + S –––––– S = Y- C
- 2. Y = C + I –––––– I = Y – C
- z rovnice 1 vyplýva, že časť národného dôchodku sa vynakladá na spotrebu C a druhá časť, ktorá sa nespotrebuje, tvorí úspory S.
- z rovnice 2 vyplýva, že časť dôchodku vynaložená na spotrebu predstavuje dopyt po spotrebných predmetoch C a časť, ktorá sa usporí, predstavuje dopyt po investíciách I.