História ekonómie

Ekonómia

Predmet ekonómie

Ekonomika je tá časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou. Cieľom ekonomiky je uspokojovať potreby spoločnosti. Predstavitelia

Starovek
- Xenofón, Platón, Aristoteles, bratia Gracchovci, spisovateľ Varro, slávny rečník Cicero, filozof Seneca...

Stredovek
- v duchu náboženstva
- taliansky dominikánsky mních Tomáš Akvinský (ceny, úver, obchod, peniaze...)

Novovek
- samostatné ekonomické teórie

Merkantilizmus
- prvá a ucelená podoba, v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie základov trhovej ekonomiky
- 16. – polovice 18. storočia
- cieľom bola bohatá a hospodársky vyspelá krajina
- rozvinutý merkantilizmus považuje manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny
- chceli dosiahnuť aktívnu platobnú bilanciu
- Anglicko: Tomáš Mun – londýnsky obchodník
- Francúzsko: J. B. Collbert
- Predstaviteľmi merkantilizmu u nás za čias R-U bola Mária Terézia a jej syn Jozef II.

Fyziokratizmus
- uznávanie nadvlády prírody, reakcia na učenie merkantilizmu v druhej tretine 18. st. vo Fr.
- Odmieta glorifikáciu peňazí a drahých kovov a za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladá pôdu a poľnohospodársku výrobu. - F. Quesnay – osobný lekár fr. Kráľa Ľudovíta XV.
- Quesnay a jeho žiaci verili, že vynašli novú vedu, ktorá odhaľuje a vysvetľuje zákony prírody ovládajúce a ovplyvňujúce ľudskú spoločnosť.
- Povinnosť politika a ekonóma je odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva
- Podmienkou normálneho fungovania hospodárstva je koncepcia prirodzeného poriadku, ktorý v podmienkach slobody ovplyvňuje hospodársky život
- Zdrojom všetkého bohatstva je poľnohospodárska výroba, iba táto práca vytvára zisk
- Tieto názory Q aplikoval aj na sociálnu štruktúru spoločnosti, ktorú tvoria tri triedy: 1. trieda vlastníkov (pôdy), 2. produktívna trieda (podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve), 3. sterilná trieda (pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva)
- Ostatní nepracujúci v poľn. Sú v sterilnej triede, pretože nevytvárajú nové hodnoty, ale iba sumarizujú hodnoty vyrobené v poľn.
Klasická ekonómia
- Predstavitelia: W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, T. R. Malthus ...
- W. Petty : nehľadá zdroj bohatstva v spoločnosti vo sfére obehu, ale vo výrobe. Vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty, ktorou vysvetlil aj také ekonomické kategórie, ako je cena, mzda, renta, úrok.

Podporoval rozvoj výroby pre trh a chápal súvislosti medzi peniazmi a výmenou tovaru.
- A. Smith : Bol stúpenec a hlásateľ hospodárskej slobody (liberalizmus). S nastolil problémy, ktorých ďalšie riešenie podnietilo rozvoj ekonomickej vedy. Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. S predpokladal, že všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka – egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem, a ten je hybnou silou celého ekonomického vývinu. Trhový systém funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať svoje vlastné ekonomické záujmy. Vzniká medzi nimi konkurencia, ktorá prináša slobodnú hru ekonomických síl trhu. Štátu v trhovej ekonomike pripadajú len tri úlohy: 1. ochraňovať krajinu pre vonkajším nebezpečenstvom, 2. udržiavať poriadok a spravodlivosť vo vnútri krajiny, 3. budovať a udržiavať verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivec, pretože sa nevyplácajú. Významné je S učenie o hodnote: zdrojom bohatstva krajiny je práca, a to bez ohľadu na to, v akom odvetví bola vynaložená. Hodnotu určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru, resp. tri dôchodky spoločnosti – mzda, zisk a renta. S učenie o hodnote sa stalo zdrojom rôznych teórii hodnoty.
- David Ricardo nemal špeciálne ekonomické vzdelanie. Nadviazal na S učenie, predovšetkým jeho teóriu hodnoty. Podľa R veľkosť hodnoty určuje množstvo práce, ktoré treba vynaložiť na jeho výrobu. Veľkosť hodnoty tovaru závisí aj od minulej práce. Svoju teóriu aplikoval na oblasť medzinárodnej deľby práce a vytvoril teóriu komparatívnych (porovnateľných výhod). Vychádzal z predpokladu, že národ môže zvýšiť svoju životnú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce.
- J. B Say kritizoval Smitha a tvrdil, že výroba tovarov je tvorba užitočných vecí, na ktorej sa podieľajú tri výrobné faktory: práca, pôda, kapitál. Každý výrobný faktor má za podiel na výrobe nárok na odmenu. Odmenou za prácu je mzda, za kapitál zisk a za pôdu renta. Jeden z klasických zákonov Saya je zákon trhu, podľa ktorého ponuka si automaticky vytvára dopyt, čiže sa všetky predajú. Celý tento proces má zabezpečiť veľká konkurencia. Zo Sayovho zákona trhu vyplýva, že cenu každého tovaru tvorí mzda za prácu a zisk podnikateľa. To znamená, že výrobou určitého množstva tovarov sa zároveň vytvárajú dôchodky (robotníci dostávajú mzdy, podnikatelia zisk), ktoré je možné vynaložiť na nákup iných tovarov.

Preto suma cien všetkých vyrobených tovarov vždy zodpovedá sume vyplatených dôchodkov.
- T. R. Malthus kritizoval Ricardovu teóriu pracovnej hodnoty. Preslávil sa však najmä svojou populačnou teóriou, podľa ktorej obyvateľstvom tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky (napríklad potraviny). To znamená, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, zatiaľ čo životné, existenčné prostriedky aritmetickým radom. Tak vzniká rozdiel medzi počtom obyvateľstva a množstvom životných prostriedkov. Tento rozdiel medzi počtom obyvateľstva a množstvom životných prostriedkov. Tento rozdiel môžeme zmierniť 2 prekážkami: preventívnymi a pozitívnymi. Preventívnou prekážkou rozmnožovania obyvateľstva je pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobášov nemajetných a pod. Pozitívnymi prekážkami sú bieda, choroby, epidémie a vojny. Túto teóriu v rôznych podobách dodnes rozvíjajú predstavitelia neomaltuziánstva, ktorí sociálne problémy ľudstva jednoducho zdôvodňujú rýchlym rastom počtu obyvateľstva.
Marxistická ekonomická teória
- Karl Marx vychádzal z ekonomickej teórie A. S. a D. R. a ďalej rozvinul teóriu pracovnej hodnoty. Predpokladal, že abstraktnou prácou robotník vytvára hodnotu a konkrétnou prácou úžitkovú hodnotu. M rozlišoval pojmy práca a pracovná sila. Pracovná sila (schopnosť človeka pracovať) dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista. V tom M videl základ vykorisťovania. Predpokladom hospodárskeho rastu kapitalizmu je akumulácia kapitálu. Popri samotnej akumulácii kapitálu Marxa zaujímal aj jej vplyv na postavenie robotníckej triedy. Podľa M teórie v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej strane zväčšovania bohatstva v rukách malej časti spoločnosti. Z toho M vyvodil záver o protirečivých záujmoch robotníkov a kapitalistov a potrebe odstrániť vykorisťovanie cestou sociálnej revolúcie. Jeho ekonomickú teóriu ďalej rozvíjal F. Engels a V. I. Lenin.

Neoklasická ekonómia
- vznikla v sedemdesiatych rockoch a dominovala v ekonomickom myslení až do tridsiatych rokov 20. st.
- orientuje sa hlavne na analýzu ponuky a dopytu, cien, spotreby .. - vychádza zo Sayovho zákona trhu a predpokladá existenciu dokonalej konkurencie.

Tá ma zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov, a teda optimálne fungovanie ekonomického systému.
- Rozvíjala sa v 3 prúdoch: rakúska, lausannská, cambridgeská škola
- Spájali ich predovšetkým metodologické východiská a alternatívna teória hodnoty založená na princípe hraničnej užitočnosti.
- Podľa teórie hraničnej užitočnosti hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru (a nie veľkosť výrobných nákladov ako v klasickej ekonómii).
- Predchodcom THU bol H. Gossen, ktorý vysvetľoval správanie sa človeka pri uspokojovaní svojich potrieb dvoma zákonmi.
- 1. postupným uspokojovaním určitej potreby výška , miera pôžitku a užitočnosti klesá. Čím väčšie množstvo tovaru má človek k dispozícii na uspokojenie svojej potreby, tým menšiu hodnotu má pre neho.
- 2. Výšku hodnoty tovaru ovplyvňuje aj fakt, že človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti. Ak nemôže všetky potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojenia.
- Predstavitelia neoklasickej ekonómie venovali veľkú pozornosť spotrebe a spotrebiteľskému dopytu. Usilovali sa stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému.
- Známe je Paretovo optimum : pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného.
- Angličan A. Marshall, Američan J. B. Clark
- Marshall objasnil mechanizmus ponuky a dopytu a ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká v priesečníku kriviek ponuky a dopytu. Pri tejto cene sa ponuka rovná dopytu.
- J. B. Clark rozšíril použitie hraničného princípu aj na výrobné faktory a vysvetlil hraničnú produktivitu práce a kapitálu.

Keynesovská makroekonomická teória
- anglický ekonóm J. M. Keynes vytvoril v 30 – tych rokoch 20. st. teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Jeho teória vznikla v období veľkej hospodárskej krízy, v podmienkach veľkého poklesu výroby a vysokej nezamestnanosti.
- Podľa jeho teórie efektívneho dopytu úroveň takých makroekonomických veličín, ako je celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku, nezávisí od výrobných možností danej ekonomiky, ale od kúpyschopného dopytu. Kúpyschopný dopyt spoločnosti tvorí národný dôchodok (Y). Pozostáva z výdavkov domácností na spotrebu ( C )a výdavkov podnikov na investície (I). Podľa Keynesa použitie národného dôchodku môžeme vyjadriť dvoma rovnicami:
- 1. Y = C + S –––––– S = Y- C
- 2. Y = C + I –––––– I = Y – C
- z rovnice 1 vyplýva, že časť národného dôchodku sa vynakladá na spotrebu C a druhá časť, ktorá sa nespotrebuje, tvorí úspory S.
- z rovnice 2 vyplýva, že časť dôchodku vynaložená na spotrebu predstavuje dopyt po spotrebných predmetoch C a časť, ktorá sa usporí, predstavuje dopyt po investíciách I.

- na základe tejto analýzy Keynes dospel k záveru, že hlavnou príčinou nestability trhového hospodárstva sú investície (nedostatočný dopyt po investíciách, nedostatočný záujem investovať), a preto by mal štát svojimi zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť.
- Ďalší poznatok sa týka zamestnanosti: celkový objem zamestnanosti, počet zamestnaných závisí od celkového efektívneho dopytu závisí od výšky investícii.
- Keďže spotreba aj investície zaznamenávajú v trhovej ekonomike výkyvy, musí ich korigovať štát. Preto ani zodpovednosť za celkovú výšku zamestnanosti nemožno ponechať len na podnikateľské subjekty, ale jej objem i vývoj musí ovplyvňovať štát.
- J. M. Keynes sa usiloval nájsť súvislosť medzi dopytom po spotrebnom tovare a objemom výroby a zamestnanosťou: ak v hospodárstve dochádza k poklesu dopytu po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň aj počet zamestnancov. Keďže podnikatelia nemajú záujem rozširovať výrobu, klesá ich dopyt po investíciách, čo vedie k multiplikačnému (viacnásobnému) efektu, ktorý vyvoláva ešte väčší pokles dôchodkov a zároveň vedie k nezamestnanosti. Podľa Keynesa multiplikačný efekt môže pôsobiť aj opačne – teda v smere zvyšovania investícií, výroby a zamestnanosti. Ak sa zvýši dopyt po investíciách, dochádza k rastu výroby a zamestnanosti, čiže rastú aj dôchodky (mzdy a zisky), a tie vedú k rastu spotreby. Rast dopytu po spotrebných predmetoch zároveň vyvoláva ďalší rast výroby a zamestnanosti v týchto odvetviach, ako aj rast dôchodkov. To vyvoláva nové investície, čo zároveň zvyšuje dôchodky v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Multiplikačný proces vedie k rastu výroby a zamestnanosti, a tým aj k rastu dôchodkov. Keynesov multiplikátor je vlastne koeficient, ktorým násobíme prírastok investícií, aby sme zistili investíciami vyvolaný prírastok dôchodku.
- Podľa Keynesa úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti. Môže to dosiahnuť dvoma formami hospodárskej politiky: rozpočtovým regulovaním ekonomiky (zasahuje prostredníctvom štátneho rozpočtu) a peňažným a úverovým regulovaním (množstvom peňazí v obehu ovplyvňuje celkový efektívny dopyt, a tým aj celkový rozsah zamestnanosti, investícií a národného dôchodku.

Súčasné smery ekonomického myslenia

Monetarizmus
- najuznávanejšia škola ekonomickej vedy od polovice 70 – tych rokov
- za hlavnú príčinu hospodárskych problémov trhovej ekonomiky pokladá štátne zásahy do ekonomiky. Pripúšťa ich len v oblasti regulovania množstva peňazí v obehu prostredníctvom emisnej banky.
- Podstatou monetaristickej ekonomickej teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu. Vychádza z kvantitatívnej teórie peňazí: ak vzrastie množstvo peňazí v obehu, zvýšia sa ceny, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí. Naopak, pokles množstva peňazí v obehu spôsobuje zníženie cien. Tento vzťah možno vyjadriť rovnicou:
- M. V = P.

Q
- M- množstvo peňazí v obehu, V – rýchlosť obehu peňazí, P – priemerná úroveň cien, Q – reálny národný produkt
- Milton Friedman – nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. - Podľa neho systém všeobecného sociálneho zabezpečenia je podvod na ľuďoch, ktorí pracujú a platia dane. Odmieta uzákonenie minimálnej mzdy, ako aj monopol odborov na trhu práce. Nepripúšťa ani progresívne zdanenie príjmov, lebo to protirečí individuálnej slobode.

Teória racionálnych očakávaní
- vychádza z toho, že človek je tvor ekonomický, čiže podnikatelia i spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome tak pri získavaní a vyhodnocovaní informácií, ako aj pri ich využívaní. - Všetky hospodáriace subjekty sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia. Preto sa usilujú racionálne využiť všetky dostupné informácie vrátane tých, ktoré poskytuje ekonomická teória.
- Podľa teórie racionálnych očakávaní reakcie hospodárskych subjektov na tie isté opatrenia vlády nie sú vždy rovnaké. Ak napríklad spotrebitelia a podnikatelia spozorujú zvyšovanie množstva peňazí v obehu, reagujú najskôr tak, ako keby zbohatli. To znamená, viac spotrebúvajú a viac investujú, čo stimuluje rast ekonomiky. Keď neskôr zistia, že ich hodnotenie bolo nesprávne, že v skutočnosti nezbohatli a rast bohatstva v peňažnej podobe bol len zdanlivý (bol prejavom inflačného rastu cien), ich nová reakcia bude iná.
- Je zrejmé, že ak štát politiku zvyšovania množstva peňazí v obehu trvale, prestáva plniť svoje poslanie, stimuly sa vytrácajú a už neovplyvňujú výrobu.

Ekonómia ponuky
- hlása minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu príjmov. Bohatstvo jednotlivca aj štátu podľa nej podchádza z výroby založenej na individuálnej podnikateľskej iniciatíve.
- Ekonómia ponuky sa usiluje vyriešiť problém ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie. Riešenie vidí v podnecovaní iniciatívy, aktivity, tvorivosti, v hľadaní nových poznatkov a nepretržitom zavádzaní inovácií. Na aktivitu a tvorivosť musí štát vytvoriť podmienky. Týmito podmienkami ekonómia ponuky rozumie daňovú reformu a zníženie daní. To je cesta, ktorá ľudí motivuje pracovať, investovať, sporiť, a tým koniec koncov zvyšovať ekonomický rast, rast investícií, národného dôchodku a zamestnanosti.
- Opatrenia v oblasti daňovej politiky vyvolávajú podľa ekonómie ponuky rast hospodárskej aktivity, znížia daňové úniky a podvody, a tak prispejú k celkovému ozdraveniu ekonomiky.