Obáva sa, že kurz daných akcií bude klesať, čím sa hodnota jeho portfólia zníži.

Ako zábezpeku sa rozhodne kúpiť 5 kontraktov trojmesačnej európskej predajnej opcie (každý kontrakt je 100 ks akcií).

Na burze sú k dispozícii 4 triedy predajných opcií na akcie X:
Realizačná cena Opčná prémia
1 505 20
1 500 17
1 495 15
1 490 11
Investor sa rozhodne pre opcie s realizačnou cenou 1 500 a zaplatí prémiu za 5 kontraktov v celkovej sume 8 500.

Postavenie investora a vypisovateľa môžeme graficky znázorniť takto:

Aký bude výsledok investora, keď pri expirácii opcií bude promptný kurz akcie X
a) 1 505 b) 1 480
V prípade a)

Realizačná cena opcie je nižšia než promptná cena.

Pri realizácii opcie by investor musel predať akcie po 1 500, zaplatil už prémiu 17, teda získal by 1 483. Na promptnom trhu môže akcie predať za 1 505, jeho strata by bola 22. Preto nechá opcie vypršať a obmedzí tým svoju stratu len na výšku prémie 17, za celú transakciu teda utrpí stratu 8 500.

V prípade b)

Realizačná cena opcie je vyššia než promptná cena.

Preto bude investor opciu realizovať a získa čistých 1 483. Na promptnom trhu by mohol akcie predať len za 1 480, získava teda 3. Na celú transakciu to znamená zisk 1 500.

Hodnota držaná investorom sa poklesom kurzu nezníži na 740 000 (na ktorú by sa znížila bez zabezpečenia kúpou predajných opcií), ale len na 741 500 (740 000 hodnota portfólia + 1 500 zisk z opčných kontraktov).

Na základe príkladu a jeho grafického znázornenia sú zrejmé základné poučky pre predajnú opciu: Zisk investora je obmedzený len cenou podkladajúceho aktíva (jeho cena nemôže klesnúť nižšie než na nulu), strata je obmedzená výškou opčnej prémie. Vypisovateľ môže dosiahnuť zisk maximálne vo výške inkasovanej prémie, jeho strata je zasa obmedzená len cenou podkladajúceho aktíva.

Zábezpeky klientov voči burze sú obdobné ako pri kúpnej opcii. Od investora netreba požadovať záruku, pretože pri vývoji kurzu, ktorý je pre neho nepriaznivý, nechá opciu vypršať, pričom burze nevzniknú žiadne záväzky voči vypisovateľovi.

U vypisovateľa je bežné nekryté vypísanie predajnej opcie (t. j. záväzku kúpiť) a výška burzou požadovaného kolaterálu a jeho pohyb sa riadi rovnakými zásadami ako pri nekrytej kúpnej opcii. Kryté vypísanie (keď sa subjekt zaväzuje kúpiť podkladajúce aktívum, súčasne toto aktívum drží a chce predať) je výnimočnou a pre vypisovateľa nevýhodnou stratégiou.

4.2 Oceňovanie opcií

Cenou opcie je opčná prémia, ktorú platí kupujúci (investor) predávajúcemu (vypisovateľovi). Vyjadruje hodnotu opcie, ktorá sa v hociktorom okamihu životnosti opcie rovná súčtu vnútornej a časovej hodnoty.

Vnútorná hodnota opcie sa vždy rovná rozdielu medzi realizačnou cenou a promptnou cenou podkladajúceho aktíva. Pri call opciách má opcia vnútornú hodnotu vtedy, keď je promptná cena vyššia než realizačná. Inakšie je jej vnútorná hodnota nulová. Pri put opciách je to obrátene: opcia má vnútornú hodnotu len vtedy, keď je promptná cena nižšia než realizačná cena. Pretože promptné ceny podkladajúcich aktív sa plynule menia, mení sa v priebehu životnosti opcie aj ich vnútorná hodnota.

Vnútorná hodnota opcie má aj maximálnu hranicu. Pri kúpnej opcii je to promptná cena podkladajúceho aktíva.