Toto následne vyžaduje zváženie, ktoré interné procesy a situácie najviac ovplyvňujú tieto faktory.
Objekt benchmarkingu treba rozšíriť aj na analýzu nákladov, pretože benchmarking má tiež sledovať okrem spokojnosti zákazníkov tiež aj ekonomické výhody pre podnik.
Organizácia projektu, prípadne zostavenie tímu je determinované objektom benchmarkingu. Členovia tímu by mali mať zodpovedajúce know-how a mali by sa vyznačovať autoritatívnosťou, konštruktívnosťou, progresivitou a schopnosťou presadzovania zmien.
Interná analýza slúži primárne k detailnému porozumeniu objektu benchmarkingu. Obsahuje jeho ohraničenie, vyobrazenie, štruktúrovanie, ako aj kvantifikovanie. K vlastnej analýze by sa mali pripojiť úvahy o potenciálnych riešeniach, modifikácii a optimalizácii objektu benchmarkingu.
Problém, ktorý sa analýzou stal prioritným, stáva sa pre tím dominantou. Hľadajú sa alternatívne postupnosti k morfológii objektu benchmarkingu. To vnáša „systematizáciu“ do objektu benchmarkingu, čo umožňuje partnerom benchmarkingu formuláciu otázok, ako aj vyjasnenie a akceptáciu možných alternatívnych riešení.
Záverom aktivít internej analýzy je formulácia katalógu otázok. Otázky sa vzťahujú na celkový objekt a jeho spojenie, čiastkové aspekty, prípadne procesy, merané veličiny, ako aj uskutočniteľnosť a skúsenosti v závislosti na potenciálnu optimalizačnú aplikáciu.

3.5. Určenie partnera benchmarkingu
Pri určení partnerov benchmarkingu nie je viazanosť vzhľadom na ich počet a horizont skúmania (interný alebo externý, národný alebo medzinárodný, v rámci alebo mimo rámec odboru), samozrejme platia tu princípy zužovania výberu. Definovanie partnera benchmarkingu je v princípe iteratívny proces brainstormingu a selekcie v tíme. Pritom sa jedná o priblíženie sa k potenciálne „najlepším procesom“ v podniku cez využitie konkrétnych informácií členov tímu z médií, z kontaktov so zákazníkmi, z kontaktov s dodávateľmi a pod. Toto možno doplniť cez nepriame otázky na silné stránky v jednotlivých odboroch alebo cez hľadanie podnikov s podobnými problémami. Cieľom je nájsť podnik, ktorý vykazuje vyššiu profesionalitu objektu benchmarkingu. Ďalšie informácie na potenciálnych partnerov benchmarkingu poskytujú vysoké školy, zväzy, časopisy alebo plánovacie a inžinierske kancelárie. V princípe to môžu byť aj ďalšie možnosti, ako napr. propaganda z úst do úst o úspešných podnikoch, podniky, ktoré sú známe serióznou organizáciou, firmy s trvalo dobrými výkonmi a pod.
Po spracovaní návrhov týkajúcich sa partnerov benchmarkingu začína ich ohodnotenie. Pri ohodnotení sa kladie dôraz na porovnateľnosť a ekonomické aspekty. Analýza partnerov benchmarkingu vyústi k odpovediam do katalógu otázok a k spracovaniu vzniknutých rozdielov.
Najlepšia forma analýzy partnerov benchmarkingu je cez priamy kontakt (napr.