Vie aj navrhnúť cestu, ktorou majú ľudia v spoločnosti ísť, a čo by mali manažéri robiť, aby sa dosiahli významné zlepšenia v ich podnikoch.
Firma momentálne disponuje Európskom databázou obsahujúcou 5 500 firiem, v ktorých je zahrnutých aj približne 50 slovenských. Databáza obsahuje len verejne dostupné údaje, takže extrahuje od obratov predaja, ziskov, nákladov na ľudí. Dokážu porovnať ľudí na základe produktivity, teda pridanej hodnoty zamestnanca, tak v rámci Slovenska, ako aj mimo neho. Podľa názoru Philipa Burtona, jeho firma môže pomôcť každej spoločnosti zamestnávajúcej viac než 2000 ľudí - teda veľkým podnikom. O benchmarking však prejavujú záujem aj menšie podniky s 500 až 2000 zamestnancami, a to hlavne v strednej a východnej Európe - teda v krajinách, ktoré sa chystajú vstúpiť na spoločný trh EÚ. Budú totiž čeliť obrovským zmenám v oblasti úrovne platieb či mobility pracovnej sily a budú potrebovať radu a asistenciu. V strednej Európe je množstvo naozaj veľkých spoločností, ktoré stále zamestnávajú veľa zamestnancov, od ktorých nevyžadujú vysokú produktivitu. Vláda mala v minulosti snahu ochraňovať týchto veľkých zamestnávateľov aj za cenu nízkej produktivity, pretože v opačnom prípade sa obávala nárastu nezamestnanosti. Veľké firmy zväčša vedia, že zamestnávajú príliš veľa ľudí, ale môžu si to dovoliť. Pred vládou teraz stojí neľahká úloha približne počas nasledujúcich 10 rokov vytvoriť podmienky, ktoré budú podporovať malé a stredné podniky, ktoré budú preberať pracovnú silu uvoľnenú z veľkých podnikov. Ale súčasné prostredie nepodporuje malé a stredné podniky, a tak táto nadbytočná sila ostáva zatiaľ aj so súhlasom vlády vo veľkých podnikoch. Tento stav ale nevydrží naveky. Príde ku kolapsu veľkých podnikov, pretože ich preberú investičné spoločnosti a nakoniec ich zatvoria. Preto by mala každá vláda podporovať vznik malých podnikov, ktoré produkujú zisky, a radšej pre nich prispôsobiť daňovú sústavu, aby mohli práve tieto malé podniky poskytovať svoje služby!

5. Záver
Má benchmarking na Slovensku budúcnosť? Z charakteristiky tejto formy podpory strategických prístupov a z analýzy informácií o benchmarkingu v médiách v poslednom období vyplýva, že benchmarking v takomto širšom poňatí nemá na Slovensku budúcnosť, predovšetkým nie v malých a stredných podnikoch. S výnimkou „malého privátneho benchmarkingu“, ktorý prebieha v mysli a možno aj na papieri každého manažéra, bránia zavedeniu metód benchmarkingu v MaSP predovšetkým tieto skutočnosti:
• Ťažký zber údajov a nebezpečenstvo „kópií“. Zber informácií cez literatúru, zväzy, konzultantov a pod. neprináša často želateľné údaje.