Monetárna politika reguluje trhovú ekonomiku s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu, vnútornú rovnováhu ekonomiky, dostatočnú zamestnanosť a ekonomický rast.
Hlavnou inštitúciou, ktorá vykonáva monetárnu politiku, je centrálna banka. Tá sa stará o stabilitu kúpnej sily meny, tak vo vnútri domácej ekonomiky, ako aj navonok. Centrálna banka tak vystupuje ako spolutvorca makroekonomickej stabilizačnej politiky.
Národná banka Slovenska je nezávislou centrálnou bankou Slovenskej republiky. Vznikla 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ktorý určuje jej postavenie, funkcie a úlohy.
Národná banka Slovenska je nezávislou inštitúciou, ktorej základnou funkciou je udržiavanie cenovej stability. Za týmto účelom NBS:
- určuje menovú politiku,
- vydáva bankovky a mince,
- riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku,
- vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.
NBS zastupuje Slovenskú republiku na základe poverenia vlády SR v medzinárodných finančných inštitúciách a v operáciách na medzinárodných finančných trhoch súvisiacich
s plnením menovej politiky. Najvyšším riadiacim orgánom NBS je Banková rada NBS. Banková rada NBS určuje menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje
o menových opatreniach NBS.
Nástroje na reguláciu peňažného trhu môžeme rozdeliť na priame (admininistratívne) a nepriame (trhovo orientované). Zvláštne postavenie má regulácia úrokovej miery prostredníctvom diskontnej politiky. Z makroekonomického hľadiska zmeny diskontnej sadzby signalizujú obchodným bankám, ale aj verejnosti, aké predstavy má centrálna banka o ďalšom vývoji úrokových sadzieb. Centrálna banka monitoruje vývoj situácie na finančnom trhu pomocou indikátorov menového vývoja - bežný účet platobnej bilancie, zahraničný obchod, HDP, a peňažná zásoba
a jej pôsobenie na infláciu. V roku 2000 prešiel menový program NBS kľúčovou zmenou a tou bol prechod na kvalitatívne riadenie menovej politiky. Odklonil sa od dovtedajšieho riadenia prostredníctvom kvantitatívnych veličín sledovaných ako medziciele a dôraz bol presunutý na riadenie prostredníctvom úrokových mier. V súčasnosti takto riadi menovú politiku väčšina centrálnych bánk vyspelých krajín i Európska centrálna banka.