Úloha daní a vládnych výdajov

K plneniu svojich funkcií musí mať štát k dispozícii v štátnom rozpočte dostatok finan-čných prostriedkov. Tieto prostriedky si obstaráva rôznymi formami, najstaršou a dodnes pou-žívanou formou získavana príjmov rozpočtu sú dane. Väčšinu daní platia daňovníci do štátneho rozpočtu. Iba 6,7 percenta do komunálnych rozpočtov. Nepatrný podiel predstavuje výnos cestnej dane, ktorý - okrem obcí a miest - inkasoval aj Štátny fond cestného hospodárstva. Príspevky do verejných poistných fondov majú rovnaký charakter ako dane. Predstavujú jednosmerný, povinný a zároveň nevratný transfer medzi ekonomicky aktívnymi obyvateľmi (bez nezamestnaných) a zvyškom populácie. Do zdravotných poisťovní odviedli pracujúci a ich zamestnávatelia vlani 29 percent celkového poistného, do Sociálnej poisťovne 63 percent a zvyšok do Národného úradu práce. V tomto roku by malo daňové a príspevkové zaťaženie ďalej klesať, najmä pre zníženie sadzby dane z príjmov - pre úpravu progresívnych pásiem pri dani z príjmov fyzických osôb. Ak bude pretrvávať oslabenie domáceho dopytu, ani výnosy z nepriamych daní nebudú rásť. V analýze verejných financií, ktorú vypracovalo Združenie daňových poplatníkov sa uvádza, že značnú časť verejných výdavkov predstavujú výdavky na mzdy a poistné pracov-níkov verejného sektora, ktoré tvoria akúsi réžiu verejných financií. Správne výdavky poistných fondov a mzdové náklady štátneho rozpočtu a komunálnych rozpočtov pohltili vlani vyše 60 miliárd korún, čo je viac ako 17 percent konsolidovaných výdavkov verejnej správy. Nadácie či investičné spoločnosti pritom vláda núti kresať správne výdavky hlboko pod túto úroveň. Doplnkové dôchodkové poisťovne si môžu na správu odkrojiť iba tri percentá ročného poistného. Tri štvrtiny verejných výdavkov pokrývajú dane a poistné príspevky od ekonomicky aktívnej populácie. Predstavujú viac ako tretinu hrubého domáceho produktu. Toto daňové a príspev-kové zaťaženie síce z roka na rok klesá, avšak za cenu toho, že čoraz väčšiu časť obratu verej-ných financií zabezpečujú často jednorazové, nestabilné a nesystémové nedaňové príjmy, zadlžovanie a čerpanie rezerv vytvorených v predchádzajúcich rokoch. Vyčerpávanie jednotlivých inštitúcií verejného sektora na základe jeho súčasnej filozofie dokresľuje aj rast zadlženia nemocníc či škôl na financovanie ich bežnej prevádzky, ako aj ich neschopnosť zabezpečiť aspoň základné kapitálové investície. Štátny rozpočet na rok 2002 bol schválený v decembri 2001.

Celkové príjmy sa roz-počtujú sumou 219,8 mld Sk, celkové výdavky na budúci rok sa určujú sumou 257,8 mld Sk. Rozpočtový schodok bol schválený v objeme 38 mld Sk. Poslanci zvýšili príjmy štátneho rozpočtu cca o 949,2 mil Sk a výdavky približne o 1,9 mld Sk. Zmeny v rozpočtovaní príjmov aj výdavkov okrem iného ovplyvnilo aj zrušenie Štát-neho fondu životného prostredia, pričom bola zvýšená príjmová aj výdavková strana kapitoly životného prostredia o 100 mil. Sk. Zmeny by mala priniesť aj novela o spotrebnej dani z tabaku, ktorá by znamenala zvýšenie príjmov o 850 mil Sk. Tieto prostriedky chce mini-sterstvo financií použiť na poskytovanie štátnej prémie v stavebnom sporení. Zvýšenie výdavkov v rozpočte sa premietlo predovšetkým v kapitolách školstvo, zdra-votníctvo, ministerstvo živ. prostredia, ministerstvo kultúry a dopravy. Školstvo získalo navyše viac ako 416 mil. Sk. Na rozvoj vysokých škôl, reformu týchto škôl a doktorandské štipendiá schválili poslanci 228 mil. Sk. Zdravotníctvo dostalo viac o 384 mil. Sk. Z týchto financií bude tvoriť transfér do zdravotných poisťovní 300 mil. Sk. Úradu ombudsmana poslanci pridali 10 mil. Sk. Zvýšili sa aj rozpočty kapitol krajských úradov, Kancelárie NR SR a Tlač. agentúry SR. Poslanci schválili aj zvýšenie vymeriavacieho základu na platby štátu za svojich poistencov do zdravotných poisťovní ako aj vymeriavací základ národného úradu práce.



Príjmy štátneho rozpočtu 1998-2001

1998 1999 2000 2001 Index
2001/2000
Daňové príjmy 153,0 160,4 165,0 157,7 95,6
daň z príjmov fyzických osôb 29,4 30,4 27,0 27,6 102,2
daň z príjmov právnických osôb 24,7 22,0 24,5 18,9 77,1
zrážková daň z príjmov 7,6 9,8 10,0 12,5 125,0
dane z majetku 1,3 1,5 1,5 1,6 106,7
daň z pridanej hodnoty 55,2 58,9 62,9 64,5 102,5
spotrebné dane 23,1 25,1 27,0 28,5 105,6
dovozná prirážka 6,3 8,4 7,4 0,0 -
clo 5,2 3,9 4,7 4,1 87,2
Nedaňové príjmy 13,0 42,5 18,2 18,4 101,1
odvod zo zisku SPP 2,0 2,1 3,3 5,0 151,5
odvod zo zisku NBS 1,0 28,4 2,0 3,0 150,0
administratívne poplatky 5,6 6,8 6,4 6,5 101,6
Príjmy z úverov a pôžičiek 0,2 1,1 0,6 1,2 200,0
Granty 11,7 12,6 - - -
CELKOVÉ PRÍJMY 177,8 216,7 183,8 177,3 96,5




Štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu v %

1999 2000
Transfery 12,7 10,8
Verejná spotreba obyvateľstva 42,1 42,5
Verejná spotreba štátu 25,9 26,6
Úroky štátneho dlhu 10,3 12,5
Transfery obciam 0,6 0,7
Kapitálové výdavky 6,2 6,6
Úvery, pôžičky a účasť na majetku 2,2 0,3.