Výročné zasadania sa konajú mimo Washingtonu, D.C., len každý tretí rok, a to v niektorej z členských krajín. O pridelenie cti alebo práva hostiť výročné zasadnutie je spravidla dosť veľká diplomatická bitka a pridelenie do konkrétnej hostiteľskej krajiny nie je náhodnou záležitosťou. Za miesto 55. výročného zasadania bola vyhlásená Praha. Česká republika nebola vybraná náhodou, ale ako reprezentant transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy. Na takmer dva týždne se presťahoval Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB) do Prahy k svojmu spoločnému výročnému zasadaniu. Takmer na 14 dní sa pozornosť svetových médií uprela na Prahu, na výročné zasadnutia. To je – v úvodzovkách – reklama zadarmo. Česká republika nie je žiadnym stredom sveta. Podľa neoficiálneho prieskumu, ktorý sa vykonal minulý rok pri výročnom zasadaní vo Washingtone, takmer 70 percent účastníkov v Českej republike nikdy nebolo. ČR sa predstavila ako civilizovaná krajina so stabilizovanou ekonomikou, s určitou infraštruktúrou, so schopnosťou zorganizovať i také veľké akcie ako bolo výročné zasadnutie. Znamenalo to zviditeľnenie krajiny, ktoré by ČR v rámci samotných brettonwoodskych inšitúcií nikdy nedosiahla.

Od tohto stretnutia sa očakávalo mnoho: jasný program ďalšej práce oboch týchto organizácií a masívne protesty odporcov globalizácie v štýle tých, ktoré sa odohrali minulý rok v zime pri zasadaní WTO v americkom Seattli. Obidve očakávania sa splnili len čiastočne. Po viac ako 50 rokoch sa najvýznamnejšie svetové finančné inštitúcie ( Svetová banka a Medzinárodný menový fond ) vracali v Prahe k základnej otázke: Aké má byť ich poslanie? Nikdy predtým nezneli hlasy ich kritikov s takou nástojčivosťou ako dnes, nikdy predtým odpor proti nim nedosiahol súčasné rozmery.

Hlavné témy rokovaní 182 ministrov a guvernérov centrálnych bánk a ďalších 18 tisícok oficiálnych hostí boli známe už niekoľko mesiacov. Rokovali o globálnych ekonomických perspektívach, reforme MMF a Svetovej banky a celosvetovom boji proti chudobe. Po vytvorení novej finančnej architektúry sveta volali najmä chudobné a zadlžené krajiny, v očiach ktorých najmä MMF vystupuje ako nástroj niekoľkých bohatých krajín, ktoré si vysokými dolárovými príspevkami do MMF a Svetovej banky kúpili rozhodujúcu väčšinu hlasovacích práv. Na ich stranu sa v zriedkavých prípadoch stavajú aj uznávané ekonomické elity.