Hoci ani chudobné, ani bohaté krajiny priamo nevolajú po zrušení MMF a Svetovej banky, väčšina z nich sa dožaduje ich radikálnej reformy. Nová finančná architektúra sveta však podľa nich nemá šancu na úspech, pokiaľ nebude spravodlivá pre všetky ekonomiky. Od oboch inštitúcií preto najmä zaostalejšie krajiny očakávajú, že prispejú k tomu, aby výhody ekonomickej globalizácie boli ponúknuté všetkým, bez ohľadu na ich dolárové pozície v MMF.

Osobitná pozornosť bola v Prahe venovaná aj otázke znižovania dlhov chudobných krajín. Impulz na takýto krok dal práve MMF a Svetová banka v roku 1996, prísne podmienky však umožnili len niekoľkým krajinám participovať na tomto projekte, ich počet sa výrazne rozšíril až v minulom roku. Dlhy afrických krajín, ale aj tých z Latinskej Ameriky sú nezvládnuteľné, niektoré recepty menového fondu sa ukázali ako úplne neúčinné aj napriek tomu, že boli šité na mieru konkrétnym štátom. To legitimizuje a vysvetľuje vznik takých organizácií, ako je napríklad Milostivé leto, zameranej na odpustenie dlhu najchudobnejším štátom.
Činnosť takýchto združení je aj druhou stranou mince pri hľadaní zmyslu v protestoch antiglobalizátorov, pretože finančníci si aj pod tlakom takýchto dobrovoľných združení voliacich umiernené formy protestov spytujú svedomie.

Otázka odpustenia dlhov bola na pôde MMF tabu, dnes sa debata už začína skôr točiť okolo toho, ako to zrealizovať. Problém je v tom, že finančná elita o tom stále len rokuje. O oddĺžení dvadsiatich najchudobnejších krajín sa rokuje už päť rokov - a mnoho detí za tých päť rokov v rozvojovom svete zomrelo od hladu, chorôb a neľudského utrpenia. Ľudia v treťom svete umierajú preto, lebo niekoľko biznismenov chce stále väčšie zisky. Svetové finančné autority celkovo počítajú s oddlžením 50 miliárd dolárov, čo predstavuje viac ako polovicu dlhu tridsiatky najchudobnejších krajín na Zemi. Takýmto spôsobom by tieto krajiny mali ušetriť vo svojich rozpočtoch v nasledujúcich piatich rokoch v priemere okolo 750 mil. USD ročne, teda 1,5 percenta svojho hrubého domáceho produktu.

Mnoho krajín úplne evidentne nemá z procesov globalizácie žiadne výhody, ale čoraz viac prepadá pod hranicu extrémnej chudoby. Odporcovia sú si takisto dobre vedomí, že okrem donekonečna opakovaných sľubov o finančnej pomoci, zrušenia dlhov a podpory boja proti chorobám urobili bohaté krajiny - a MMF a SB, ktoré sú bohatými krajinami ovládané - len žalostne málo pre to, aby im skutočne pomohli.