Preto je potrebná úplne novú stratégiu, ktorou by sme sa s globalizáciou vyrovnali a ktorá by zaistila, že väčšia časť tohto sveta bude mať z expanzie svetových trhov osoh. Bohaté krajiny by mali tým chudobným pomôcť prekonať ťarchu ich geografickej polohy, mali by im pomôcť financovať obrovský boj proti AIDS, malárii a ďalším tropickým infekčným chorobám. Bohaté krajiny môžu nesmierne pomôcť chudobným krajinám, aby sa zapojili do procesu informačnotechnologickej revolúcie. Tiež by mali pomôcť pri podpore vedcov z chudobných krajín a ich univerzít, aby sa mohli stať kľúčovým faktorom pri hľadaní technologických riešení tých najpálčivejších problémov, ako sú choroby, poľnohospodárska produkcia a ničenie životného prostredia, čoho sú svedkami práve tí najchudobnejší tohto sveta. Iba desať dolárov na osobu a rok by bolo schopné vygenerovať desiatky miliárd dolárov, ktoré by posilnili zahraničnú pomoc a umožnili dosiahnutie skutočne zásadného zlepšenia kvality života, a tým najchudobnejším sveta by globalizácia priniesla konečne nejaký úžitok. Na druhej strane sa chudobné krajiny musia zamerať na zlepšovanie makroekonomickej stability a reforiem.

Globalizácia rovnako málo pôsobí na elimináciu vysokého výskytu chorôb spojených s tropickou klímou. V istých častiach Nigérie môže človek očakávať, že bude uštipnutý infikovaným komárom, prenášajúcim maláriu, až 300-krát za rok, zatiaľ čo som si celkom istý, že napríklad v Bostone sa nevyskytuje jediný komár, ktorý by maláriu prenášal. V Afrike je asi 500 miliónov prípadov malárie ročne, ktorá spôsobuje asi dva milióny úmrtí. Malária môže zničiť ekonomický rast krajiny a odradiť zahraničné investície rovnako ľahko ako vojna alebo ekonomické bezvládie a korupcia.

Treba povedať, že niektoré krajiny sú veľmi „zaťažené“ svojou geografickou polohou. Niektoré miesta tejto planéty sú od medzinárodného obchodu skutočne veľmi vzdialené - len si spomeňte na Andskú vrchovinu, hornaté oblati Iránu či Afganistanu, pevninou uväznené krajiny Afriky, ako je napríklad Rwanda, Burundi, Burkina Faso, alebo rovnako uväznené oblasti Strednej Ázie. Týmto krajinám globalizácia veľmi nepomáha. Sú, jednoducho povedané, chytené v pasci chudoby a ekonomickej izolácie. Globalizácia pre ne určite nepredstavuje žiadne prekliatie, ale takisto ani nejaké riešenie. Veľmi záleží na národných rozvojových stratégiách. Krajiny, ktoré sa úmyselne vyhýbali svetovým trhom vďaka pevným protekcionistickým politikám, nakoniec v posledných dvadsiatich rokoch prehrali.