Medzinárodný menový fond bol založený ako vrcholná inštitúcia brettonwoodskeho menového systému na základe dohody uzatvorenej na medzinárodnej Menovej a finančnej konferencii v Brettone – Woodse. S myšlienkou založiť MMF prišli v 30. rokoch predstavitelia finančného a bankového sveta. Stanovením jasných pravidiel v medzinárodných menových vzťahoch chceli zabrániť pravidelne sa opakujúcim svetovým hospodárskym krízam. Táto inštitúcia začala svoju činnosť 27. decembra 1945. Činnosť MMF bola zameraná najmä na vytvorenie systému vzájomnej zmeniteľnosti mien jednotlivých členských krajín, zachovanie stability kurzu jednotlivých mien, poskytovanie úverov zo zdrojov fondu na krytie deficitu platobných bilancií a mnohé ďalšie. V súčasnosti patrí medzi hlavné ciele MMF najmä podpora medzinárodnej menovej spolupráce, devízovej stability, pomoc pri vytváraní mnohostranných platobných systémov, znižovanie nerovnováhy v medzinárodnej platobnej bilancii členov MMF, ako aj expertná a konzultačná činnosť. Počet členských krajín MMF sa od roku 1944 rozšíril z pôvodných 29 až na súčasných 182 štátov. Spolu s MMF bola založená aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj / Svetová banka /, ktorá dopĺňa činnosť MMF poskytovaním dlhodobých investičných úverov. Svetová banka nie je bežnou bankou: nedajú sa do nej peniaze vložiť ani ich z nej vybrať, nedá sa v nej otvoriť bežný účet. V skutočnosti je to medzinárodná organizácia, ktorá je vlastnená viac než 180 členskými krajinami. Jej úlohou je znižovať chudobu prostredníctvom pôžičiek vládam svojich chudobnejších členov a štátom prechádzajúcim obdobím ekonomickej transformácie. Pôžičky Svetovej banky pomáhajú zvyšovať ekonomickú produktivitu a zlepšovať životné podmienky obyvateľov týchto krajín.

V rámci svojho rastu Svetová banka vytvorila nové inštitúcie, ktoré sa špecializujú na rôzne činnosti. Spoločne sa nazývajú Skupina svetovej banky a patrí do nej:

· Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj / IRBD /
· Medzinárodná asociácia pre rozvoj / IDA /
· Medzinárodná finančná korporácia / IFC /
· Multilaterálna agentúra pre investičné záruky / MIGA /
· Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov / ICSID /

Výročné zasadnutie MMF a SB

Rady guvernérov Medzinárodného menového fondu a Skupiny Svetovej banky každú jeseň organizujú svoje výročné zasadania. Ich cieľom je prediskutovať aktuálne témy, ktoré súvisia s bojom proti chudobe, medzinárodným rozvojom ekonomiky a so svetovými financiami.

Výročné zasadania sa konajú mimo Washingtonu, D.C., len každý tretí rok, a to v niektorej z členských krajín. O pridelenie cti alebo práva hostiť výročné zasadnutie je spravidla dosť veľká diplomatická bitka a pridelenie do konkrétnej hostiteľskej krajiny nie je náhodnou záležitosťou. Za miesto 55. výročného zasadania bola vyhlásená Praha. Česká republika nebola vybraná náhodou, ale ako reprezentant transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy. Na takmer dva týždne se presťahoval Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB) do Prahy k svojmu spoločnému výročnému zasadaniu. Takmer na 14 dní sa pozornosť svetových médií uprela na Prahu, na výročné zasadnutia. To je – v úvodzovkách – reklama zadarmo. Česká republika nie je žiadnym stredom sveta. Podľa neoficiálneho prieskumu, ktorý sa vykonal minulý rok pri výročnom zasadaní vo Washingtone, takmer 70 percent účastníkov v Českej republike nikdy nebolo. ČR sa predstavila ako civilizovaná krajina so stabilizovanou ekonomikou, s určitou infraštruktúrou, so schopnosťou zorganizovať i také veľké akcie ako bolo výročné zasadnutie. Znamenalo to zviditeľnenie krajiny, ktoré by ČR v rámci samotných brettonwoodskych inšitúcií nikdy nedosiahla.

Od tohto stretnutia sa očakávalo mnoho: jasný program ďalšej práce oboch týchto organizácií a masívne protesty odporcov globalizácie v štýle tých, ktoré sa odohrali minulý rok v zime pri zasadaní WTO v americkom Seattli. Obidve očakávania sa splnili len čiastočne. Po viac ako 50 rokoch sa najvýznamnejšie svetové finančné inštitúcie ( Svetová banka a Medzinárodný menový fond ) vracali v Prahe k základnej otázke: Aké má byť ich poslanie? Nikdy predtým nezneli hlasy ich kritikov s takou nástojčivosťou ako dnes, nikdy predtým odpor proti nim nedosiahol súčasné rozmery.

Hlavné témy rokovaní 182 ministrov a guvernérov centrálnych bánk a ďalších 18 tisícok oficiálnych hostí boli známe už niekoľko mesiacov. Rokovali o globálnych ekonomických perspektívach, reforme MMF a Svetovej banky a celosvetovom boji proti chudobe. Po vytvorení novej finančnej architektúry sveta volali najmä chudobné a zadlžené krajiny, v očiach ktorých najmä MMF vystupuje ako nástroj niekoľkých bohatých krajín, ktoré si vysokými dolárovými príspevkami do MMF a Svetovej banky kúpili rozhodujúcu väčšinu hlasovacích práv. Na ich stranu sa v zriedkavých prípadoch stavajú aj uznávané ekonomické elity.

Hoci ani chudobné, ani bohaté krajiny priamo nevolajú po zrušení MMF a Svetovej banky, väčšina z nich sa dožaduje ich radikálnej reformy. Nová finančná architektúra sveta však podľa nich nemá šancu na úspech, pokiaľ nebude spravodlivá pre všetky ekonomiky. Od oboch inštitúcií preto najmä zaostalejšie krajiny očakávajú, že prispejú k tomu, aby výhody ekonomickej globalizácie boli ponúknuté všetkým, bez ohľadu na ich dolárové pozície v MMF.

Osobitná pozornosť bola v Prahe venovaná aj otázke znižovania dlhov chudobných krajín. Impulz na takýto krok dal práve MMF a Svetová banka v roku 1996, prísne podmienky však umožnili len niekoľkým krajinám participovať na tomto projekte, ich počet sa výrazne rozšíril až v minulom roku. Dlhy afrických krajín, ale aj tých z Latinskej Ameriky sú nezvládnuteľné, niektoré recepty menového fondu sa ukázali ako úplne neúčinné aj napriek tomu, že boli šité na mieru konkrétnym štátom. To legitimizuje a vysvetľuje vznik takých organizácií, ako je napríklad Milostivé leto, zameranej na odpustenie dlhu najchudobnejším štátom.
Činnosť takýchto združení je aj druhou stranou mince pri hľadaní zmyslu v protestoch antiglobalizátorov, pretože finančníci si aj pod tlakom takýchto dobrovoľných združení voliacich umiernené formy protestov spytujú svedomie.

Otázka odpustenia dlhov bola na pôde MMF tabu, dnes sa debata už začína skôr točiť okolo toho, ako to zrealizovať. Problém je v tom, že finančná elita o tom stále len rokuje. O oddĺžení dvadsiatich najchudobnejších krajín sa rokuje už päť rokov - a mnoho detí za tých päť rokov v rozvojovom svete zomrelo od hladu, chorôb a neľudského utrpenia. Ľudia v treťom svete umierajú preto, lebo niekoľko biznismenov chce stále väčšie zisky. Svetové finančné autority celkovo počítajú s oddlžením 50 miliárd dolárov, čo predstavuje viac ako polovicu dlhu tridsiatky najchudobnejších krajín na Zemi. Takýmto spôsobom by tieto krajiny mali ušetriť vo svojich rozpočtoch v nasledujúcich piatich rokoch v priemere okolo 750 mil. USD ročne, teda 1,5 percenta svojho hrubého domáceho produktu.

Mnoho krajín úplne evidentne nemá z procesov globalizácie žiadne výhody, ale čoraz viac prepadá pod hranicu extrémnej chudoby. Odporcovia sú si takisto dobre vedomí, že okrem donekonečna opakovaných sľubov o finančnej pomoci, zrušenia dlhov a podpory boja proti chorobám urobili bohaté krajiny - a MMF a SB, ktoré sú bohatými krajinami ovládané - len žalostne málo pre to, aby im skutočne pomohli.

Preto je potrebná úplne novú stratégiu, ktorou by sme sa s globalizáciou vyrovnali a ktorá by zaistila, že väčšia časť tohto sveta bude mať z expanzie svetových trhov osoh. Bohaté krajiny by mali tým chudobným pomôcť prekonať ťarchu ich geografickej polohy, mali by im pomôcť financovať obrovský boj proti AIDS, malárii a ďalším tropickým infekčným chorobám. Bohaté krajiny môžu nesmierne pomôcť chudobným krajinám, aby sa zapojili do procesu informačnotechnologickej revolúcie. Tiež by mali pomôcť pri podpore vedcov z chudobných krajín a ich univerzít, aby sa mohli stať kľúčovým faktorom pri hľadaní technologických riešení tých najpálčivejších problémov, ako sú choroby, poľnohospodárska produkcia a ničenie životného prostredia, čoho sú svedkami práve tí najchudobnejší tohto sveta. Iba desať dolárov na osobu a rok by bolo schopné vygenerovať desiatky miliárd dolárov, ktoré by posilnili zahraničnú pomoc a umožnili dosiahnutie skutočne zásadného zlepšenia kvality života, a tým najchudobnejším sveta by globalizácia priniesla konečne nejaký úžitok. Na druhej strane sa chudobné krajiny musia zamerať na zlepšovanie makroekonomickej stability a reforiem.

Globalizácia rovnako málo pôsobí na elimináciu vysokého výskytu chorôb spojených s tropickou klímou. V istých častiach Nigérie môže človek očakávať, že bude uštipnutý infikovaným komárom, prenášajúcim maláriu, až 300-krát za rok, zatiaľ čo som si celkom istý, že napríklad v Bostone sa nevyskytuje jediný komár, ktorý by maláriu prenášal. V Afrike je asi 500 miliónov prípadov malárie ročne, ktorá spôsobuje asi dva milióny úmrtí. Malária môže zničiť ekonomický rast krajiny a odradiť zahraničné investície rovnako ľahko ako vojna alebo ekonomické bezvládie a korupcia.

Treba povedať, že niektoré krajiny sú veľmi „zaťažené“ svojou geografickou polohou. Niektoré miesta tejto planéty sú od medzinárodného obchodu skutočne veľmi vzdialené - len si spomeňte na Andskú vrchovinu, hornaté oblati Iránu či Afganistanu, pevninou uväznené krajiny Afriky, ako je napríklad Rwanda, Burundi, Burkina Faso, alebo rovnako uväznené oblasti Strednej Ázie. Týmto krajinám globalizácia veľmi nepomáha. Sú, jednoducho povedané, chytené v pasci chudoby a ekonomickej izolácie. Globalizácia pre ne určite nepredstavuje žiadne prekliatie, ale takisto ani nejaké riešenie. Veľmi záleží na národných rozvojových stratégiách. Krajiny, ktoré sa úmyselne vyhýbali svetovým trhom vďaka pevným protekcionistickým politikám, nakoniec v posledných dvadsiatich rokoch prehrali.

Všetky krajiny, ktoré si zvolili socializmus, totálne zbankrotovali. Na exporte založený ekonomický rast sa ukázal ako nevyhnutná podmienka ekonomického rozvoja, a to z jednoduchého dôvodu, že krajiny musia nakupovať technológie na svetových trhoch, a to si nemôžu dovoliť, ak nevygenerujú dostatok exportného zisku.

Ale samotný voľný obchod nestačí. Pri dnešných znalostiach ekonómie možno povedať, že krajiny zakladajú svoj rozvoj nielen na exportom podporovanom ekonomickom raste, ale na masívnych investíciách do rozvoja vedy a technológií a vyššieho vzdelania. Komplexná rozvojová stratégia si vyžaduje kombináciu globalizácie a dostatočne veľkých verejných investícií.

Diskusia o chudobe, o odstraňovaní bariér obmedzujúcich obchod, či o dvojtretinovom oddlžení dvadsiatich najchudobnejších štátov do konca tohto roku bola veľmi vážna. Odstraňovanie chudoby - to nie sú len úvery, ale aj zodpovednosť štátov za vlastný rozvoj, politická stabilizácia, boj proti chorobám, negramotnosti, korupcii a ozbrojeným konfliktom. V žiadnom prípade nie je zámerom MMF prehlbovať chudobu. Ignorovanie chudoby by uvrhlo do problémov celý svet. Vzhľadom na existujúce riziká v globálnej ekonomike MMF apeloval hlavne na mocnosti, aby ďalej presadzovali politiku zameranú na vybilancovanie rastu ekonomiky a vývoja dopytu. USA by mali tlmiť vysoký domáci dopyt, Európa a Japonsko ho naopak musia posilňovať. Podľa priaznivého alternatívneho scenára fondu by silné napredovanie EÚ a Japonska v štrukturálnych zmenách mohlo obom blokom pridať po celú ďalšiu dekádu pol percentného bodu k ročnej miere rastu HDP.

Ako veľa urobí efekt rastúcej produktivity práce – najmä vďaka reforme na trhu práce a zavádzaniu nových technológií – ukazuje MMF na príklade USA. Vyššie miery rastu a dopytu v Európe a Japonsku by pomohli udržiavať dlhodobé globálne oživenie, čo by pomohlo aj rozvojovým krajinám.

Preto do budúcnosti sa odporúčajú konkrétne opatrenia. USA by mali opäť mierne pritiahnuť opraty v monetárnej politike, aby sa pribrzdil dopyt a inflačné tlaky, pričom musia uplatňovať triezvu fiškálnu politiku. Eurozóna by zasa mala aktuálny čas rastu využiť na štrukturálne reformy. Fond odporúča ešte intenzívnejšie pokračovať v konsolidácii verejných financií a dlhu Európanov. Monetárna politika by si mala zachovať doterajšiu flexibilitu, aby mohla reagovať či už na inflačné tlaky alebo prípadné silné zhodotenie eura.

V Japonsku, kde stále pretrváva chabá spotrebiteská dôvera a kde zároveň nevymizli deflačné tlaky, fond apeluje na potrebu pridať nové zdroje do aktuálneho rozpočtu, ktoré by kompenzovali prudký výpadok verejných investícií v druhej polovici tohto roka. Aj v prípade Japonska MMF poukazuje na potrebu pokračovať v štrukturálnych reformách.

Fond pozitívne hodnotí zlepšenie ekonomických fundamentov v rozvíjajúcich sa ekonomikách, hlavne výrazné exportom ťahané oživenie v postkrízovej Ázii. To krajinám prináša mohutné prebytky na bežnom účte platobnej bilancie, čo zmierňuje náchylnosť ekonomík na prípadné nové vonkajšie šoky. Aj inde na svete sa tento ukazovateľ zlepšuje, a čo je pozitívne, deficity sú financované viac zahraničnými investíciami ako zvyšovaním zadlženosti. Obavy vzbudzuje vývoj v Latinskej Amerike. Osobitným prípadom je Argentína, ktorá vykazuje rastúcu závislosť od zahraničných pôžičiek a vysoké úrokové miery nebezpečne zvyšujú dlhovú službu. Juhu Ameriky fond odporúča zamerať sa hlavne na fiškálnu konsolidáciu. Ázii zasa radí pokračovať v reforme bankového a priemyselného sektora. Aj tranzitívne ekonomiky MMF nabáda napredovať vo fiškálnych a štrukturálnych reformách a posilňovať inšitucionálny rámec na podporu trhovej ekonomiky.

Za motto zasadaní výkonný riaditeľ MMF Horst Köhler a prezident SB James Wolfenson označili - nie násilie, ale dialóg o globalizácii a jej prospech pre všetkých. Za výzvy pre 21 storočie, spojené s globalizáciou, označili okrem iného prírastok 2 mld ľudí v najbližších 25 rokoch, pre ktorých treba zabezpečiť dôstojný život, globálnu komunikáciu i problém AIDS, ktorý nie je len zdravotným, ale pre mnohé krajiny, najmä v Afrike, kde je 23 mil. nositeľov víru HIV, doslova existenčným problémom. H. Köhler povedal, že usporiadanie výročných zasadaní oboch inštitúcií v Prahe nie je prínosom len pre Česko, ale pre celý stredoeurópsky región. Ako uviedol, práve delegácie štátov strednej Európy, vrátane Slovenska, patrili k najaktívnejším v nadväzovaní kontaktov s finančným svetom. Prezident SB James Wolfensohn vyzval vyspelé krajiny na zvýšenie výdavkov na rozvojovú pomoc, rýchlejšie odbúranie dlhov a odstránenie bariér chudobných krajín sveta. Dvojdňový summit MMF a SB bol pre Prahu a celú ČR obrovskou príležitosťou dokázať, že transformujúca sa ekonomika stojí už pevne na svojich nohách a stáva sa rovnocenným partnerom vo finančnom svete. Sprievodné protestné demonštrácie sa snažili organizátori čo najviac zmarginalizovať. "Pár" rozbitých výkladov a obrovské finančné náklady spojené s organizáciou podľa nich vyvažuje obrovská publicita, ktorej sa Prahe dostalo vo svete veľkých peňazí. .

MMF pripomína, že v prípade SR bolo spomalenie miery rastu HDP obmedzené vďaka exportnému boomu, ku ktorému prispel vzostup konkurencieschopnosti ekonomiky znehodnotením meny a rastom produktivity v exportných odvetviach. Fond však poukazuje na riziká vysokého vládneho deficitu v tomto roku. Prebiehajúca reštrukturalizácia bankováho a podnikového sektora by však mohla priniesť tlak na trhu úverov i na trhu práce. MMF skonštatoval vo svojej výročnej správe, že svetová ekonomika ukázala väčšiu odolnosť voči krízam, ako sa pôvodne očakávalo. Prejavuje sa to aj rýchlym návrarom požičaných prostriedkov späť do pokladnice fondu. Ďalším ukazovateľom zlepšovania finančného stavu MMF sú otvorené úverové pozície, teda existujúce pohľadávky fondu voči členským krajinám. Prudko stúpla aj likvidita fondu – schopnosť pokrývať krátkodobé záväzky disponibilnými zdrojmi. Podľa vicešéfa je teraz fond lepšie vyzbrojený proti prípadným krízam ako pred troma rokmi. Má totiž k dispozícii prostriedky prevyšujúce dvesto miliárd zvláštnych práv čerpania. Miera likvidity a disponibilné zdroje v súčasnosti dosahujú najvyššiu úroveň v celej dekáde.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Medzinárodný menový fond a Svetová banka