USD
Tabuľka 2
Štát / Rok 1996 1997 1998 Index 1998 / 96 Rozdiel
Česká republikaMaďarskoPoľskoSlovensko 407522468800673 364725828700546 371925018000489 91,2111,495,272,6 - 8,8+ 11,4- 4,8- 27,4
Spolu 15394 15475 14709 95,6 - 4,4
Podiel SR v % 4,4 3,5 3,3 75,0 - 25,0

Porovnanie výsledkov devízových príjmov za tri roky jednoznačne dokumentuje, že:
- trvalý a výrazný pokles devízových príjmov vykazuje len Slovensko,
- Maďarsko zaznamenalo vzostup devízových príjmov,
- Česká republika a Poľsko zaznamenali síce mierny pokles, ale nejde o trvalý a výrazný trend,
- Najmarkantnejší je ale neprimerane nízky podiel Slovenska na príjmoch 4 štátov, ktorý naviac ešte klesol zo 4,4 % za 3 roky o 25 %.
Skutočnosť, že Maďarsko získa z cestovného ruchu viac ako 5 – násobok, Česká republika takmer 8 – násobok a Poľsko až 16 – násobok devízových príjmov Slovenskej republiky je šokujúca.
Analýza základných podmienok a predpokladov pre rozvoj aktívneho zahraničného cestovného ruchu dokumentujú, že Slovensko:
a) Má medzi uvedenými 4 štátmi najvýhodnejšiu polohu, keď leží medzi štátmi s horšími prírodnými podmienkami,
b) Je s množstvom pohorí geomorfologicky najzaujímavejšie,
c) Ponúka širšiu paletu turistických zaujímavostí, najmä hory, horskú turistiku, lyžovanie, poľovačky atď.,
d) Patrí medzi prvé štáty Európy z hľadiska stupňa zalesnenia
e) Ponúka zatiaľ málo využitý fenomén minerálnych a termálnych vôd takmer po celom svojom území,
f) Ponúka mládežou vyhľadávané športy ako horskú turistiku, horské bicyklovanie, paragliding, rafting, snowboarding, horolezectvo ap.,
g) Má zachovalú ľudovú architektúru v regionálnych múzeách, ako aj v mnohých dedinách a mnohé, v strednej Európe zriedkavé, drevené kostolíky,
h) S dlhými hranicami s Maďarskom, Poľskom a Českou republikou má ľahký prístup k najzaujímavejším regiónom Slovenska. Z Budapešti je do Nízkych a Vysokých Tatier bližšie ako z Bratislavy. Vďaka blízkosti medzinárodných letísk v Budapešti a Schwechate pri Viedni nepôsobí mimoriadne negatívne na rozvoj cestovného ruchu nedostatok frekventovaných letísk na území Slovenska.
Porovnanie základných daností územia pre aktívny zahraničný cestovný ruch dokumentuje, že Slovensko nemá horšie, ale naopak v mnohom lepšie podmienky a napriek tomu výrazne zaostáva za susednými štátmi.

Cestovný ruch a zamestnanosť

Poskytovanie služieb v cestovnom ruchu je spojené s veľkou potrebou živej práce. Súvisí to s charakterom činnosti podnikateľských subjektov cestovného ruchu, kde prevládajú osobné služby. Poznatky zo štátov s rozvinutým cestovným uchom preukazujú, že ani dlhoročné úsilie o uplatňovanie prvkov mechanizácie a automatizácie nedokázalo výraznejšie znížiť rozsah živej práce.
Cestovný ruch, ako to vyplýva aj z jeho multiplikačného efektu, ovplyvňuje priamu zamestnanosť podnikateľov poskytujúcich rôzne služby cestovného ruchu, ale súčasne vyvoláva aj nepriamu zamestnanosť v nadväzných odvetviach. Význam cestovného ruchu pri vytváraní pracovných miest dokumentuje príklad vybraných štátov (tab.7 ).

Zamestnanosť roku 1994 Tabuľka 3
Štát Podiel zamestnanosti v CR na celkovej zamestnanosti v %
RakúskoGréckoŠvajčiarskoNemeckoSlovensko 13,96,15,76,54,0
Príklady dokazujú, že cestovný ruch má vysoký podiel na zamestnanosti nielen v klasických štátoch cestovného ruchu ako Rakúsko a Švajčiarsko, ale aj v priemyselne najrozvinutejších štátoch ako je Nemecko. V Slovenskej republike sa odhaduje podiel priamej i nepriamej zamestnanosti v cestovnom ruchu na cca 6 %. Podľa prieskumov Svetovej organizácie cestovného ruchu predstavuje podiel zamestnanosti v cestovnom ruchu v krajinách s rozvinutým cestovným ruchom až 10 %.
Pri poskytovaní služieb podnikatelia cestovného ruchu vyžadujú od pracovníkov skôr univerzálne zručnosti ( typické pre malé podniky ) ako špecialistov ( charakteristické pre podniky s rozvinutou deľbou práce ). Až 45 % profesií v hotelierstve a pohostinstve, ktoré spolu tvoria rozhodujúcu časť pracovníkov cestovného ruchu nevyžaduje viac ako základné vzdelanie a krátke zaškolenie.