1.1 Ekonomický význam cestovného ruchu

Cestovný ruch tvorí súbor aktivít v určitom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska, bez rozdielu, či dôvodom ich cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnosť, či služobná cesta.
Cestovný ruch patrí medzi najdynamickejšie a rozvíjajúce sa odvetvia svetového hospodárstva. Jeho význam dokumentuje skutočnosť, že podiel cestovného ruchu na svetovom hrubom domácom produkte i na zamestnanosti predstavuje až 10%. Okrem klasických štátov s dlhodobou tradíciou cestovného ruchu sa postupne v závislosti od rastu životnej úrovne a rozvoja dopravy zapojili do trhu cestovného ruchu aj ekonomicky menej rozvinuté a rozvojové krajiny. V súčasnosti rozhodujúca väčšina štátov sveta uznáva ekonomický, sociálny i politický význam cestovného ruchu a podporuje jeho rozvoj rôznymi formami. O stále rastúcom význame cestovného ruchu sú presvedčení aj experti Svetovej organizácie cestovného ruchu ( WTO ), podľa ktorých už začiatkom nového tisícročia bude toto odvetvie patriť k najvýznamnejším, ak nie vôbec prvým, v poradí.
Vďaka svojej dynamike, nízkej investičnej a importnej náročnosti, ako aj pre vysoký podiel živej práce, bude cestovný ruch jedným z rozhodujúcich nástrojov znižovania nezamestnanosti a rozvoja regiónov, málo vhodných pre priemysel či poľnohospodárstvo. Okrem vytvárania pracovných príležitostí, a to aj pre menej kvalifikované pracovné sily, najvýznamnejším prínosom cestovného ruchu pre ekonomiku štátu je jeho devízový efekt. Devízové príjmy z cestovného ruchu prispievajú k zlepšovaniu platobnej bilancie štátu, k tvorbe devízových rezerv a sú súčasne akceleračným faktorom rozvoja štátu. Na rozdiel od exportu tovarov, získavajú sa devízy v cestovnom ruchu bez úverovania a poisťovania, prevažne priamymi alebo dokonca zálohovými platbami. Pritom sa devízovo zhodnocujú aj inak neexportovatelné služby a prírodné fenomény ako zdravý vzduch, nenarušená príroda, sneh, voda ap.

Cestovný ruch a devízové príjmy

Po roku 1990 došlo aj v bývalej ČSFR zásluhou otvorenia hraníc a rozvojom súkromného podnikania k prudkému rozvoju zahraničného cestovného ruchu. Ale v roku 1997 sa prejavil výrazný pokles, keď devízové príjmy SR poklesli o takmer 19%. Rok 1998 priniesol ďalší pokles o 10,4 %. Takto za dva roky poklesli devízové príjmy Slovenska takmer o 30 % / tab.1 /.
Tabuľka 1
Devízové príjmy SR v mil.