1.3 Cestovný ruch a zamestnanosť

Poskytovanie služieb v cestovnom ruchu je spojené s vľkou potrebou živej práce. Súvisí to s charakterom činnosti podnikateľských subjektov cestovného ruchu, kde prevládajú osobné služby. Poznatky zo štátov s rozvinutým cestovným uchom preukazujú, že ani dlhoročné úsilie o uplatňovanie prvkov mechanizácie a automatizácie nedokázalo výraznejšie znížiť rozsah živej práce.
Cestovný ruch, ako to vyplýva aj z jeho multiplikačného efektu, ovplyvňuje priamu zamestnanosť podnikateľov poskytujúcich rôzne služby cestovného ruchu, ale súčasne vyvoláva aj nepriamu zamestnanosť v nadväzných odvetviach. Význam cestovného ruchu pri vytváraní pracovných miest dokumentuje príklad vybraných štátov (tab.7 ).

Zamestnanosť roku 1994 Tabuľka 7
Štát Podiel zamestnanosti v CR na celkovej zamestnanosti v %
RakúskoGréckoŠvajčiarskoNemeckoSlovensko 13,96,15,76,54,0

Príklady dokazujú, že cestovný ruch má vysoký podiel na zamestnanosti nielen v klasických štátoch cestovného ruchu ako Rakúsko a Švajčiarsko, ale aj v priemyselne najrozvinutejších štátoch ako je Nemecko. V Slovenskej republike sa odhaduje podiel priamej i nepriamej zamestnanosti v cestovnom ruchu na cca 6 %. Podľa prieskumov Svetovej organizácie cestovného ruchu predstavuje podiel zamestnanosti v cestovnom ruchu v krajinách s rozvinutým cestovným ruchom až 10 %.
Pri poskytovaní služieb podnikatelia cestovného ruchu vyžadujú od praovníkov skôr univerzálne zručnosti ( typické pre malé podniky ) ako špecialistov ( charakteristické pre podniky s ozvinutou deľbou práce ). Až 45 % profesií v hotelierstve a pohostinstve, ktoré spolu tvoria rozhodujúcu časť pracovníkov cestovného ruchu nevyžaduje viac ako základné vzdelanie a krátke zaškolenie. Je to veľká výhoda pre regióny a štáty s vysokou nezamestnanosťou.

Priaznivým faktorom pri vytváraní pracovných miest cestovným ruchom je aj nízka kapitálová náročnosť na vytvorenie jedného ptracovného miesta. Dokonca aj v hotelierstve, ktoré je v rámci cestovného ruchu kapitálovo najnáročnejšie, je táto náročnosť až 3 – krát nižšia ako v priemysle alebo v poľnohospodárstve. V súčasnosti však Slovensko nepotrebuje širšiu výstavbu hotelov, keď súčasné kapacity sa využívajú v priemere len na 31,2 % (rok 1998 ).