Pri hodnotení vonkajšieho prosredia ide o určenie vpyvu politiky, ekonomického a legislatívneho prostredia štátu na cestovný ruch / tab.1 /. Tabuľka 1
Zmena politického systému po roku 1989 mala na rozvoj cestovného ruchu u nás pozitívny vplyv. 2,28
Politické dianie ( štýl politiky ) u nás po roku 1989 malo na rozvoj cestovného ruchu negatívny vplyv. 2,32
Súčasné politické vedenie štátu nemá reálny záujem podporovať rozvoj cestovného ruchu. 2,23
S ohľadom na mnohoodborový charakter cestovného ruchu nedostatočná spolupráca rezortov pôsobí proti jeho rozvoju. 1,32
Ekonomické prostredie štátu je pre rozvoj cestovného ruchu nepriaznivé. 1,85
Platná legislatíva cestovný ruch u nás nepodporuje, ale pôsobí likvidačne. 2,17
Časté zmeny v daňovej legislatíve majú za následok obavy z investovania v cestovnom ruchu. 1,92
Vysoké daňové zaťaženie podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu je príčinou ich nízkej rentability. 1,88
Kategorizácia ubytovacích a pohostinských zariadení je nevyhnutným štandardom pre rozvoj kvality služieb. 1,92

Posudzovanie vplyvu politického prostredia na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku je pomerne zložité. Vo zvýšenej miere sa tu prejavuje rozdielnosť názorov a nie je možné dosiahnuť jednoznačnú zhodu. Politika na Slovensku cestovnému ruchu v polsedných rokoch viac uškodila ako pomohla. Konkrétnym prejavom nezáujmu politikov o dianie v cestovnom ruchu môže byť aj vzájomná spolupráca rezortov, keď došlo k zhode názorov, že ich nedostatočná spolupráca pôsobí proti rozvoju cestovného ruchu. Ak by totiž existoval reálny politický záujem o rozvoj cestovného ruchu, mala by spolupráca rezortov inú kvalitu. Je možné povedať, že u všetkých oslovených spravodajcov existuje vysoký stupeň nespokojnosti s prístupom k riadeniu cestovného ruchu.
Zásadným spôsobom ovplyvňuje dianie v cestovnom ruchu ekonomické prostredie štátu. Ak máme nevýkonné hospodárstvo s najvyššou mierou zdanenia v krajinách strednej a východnej Európy usilujúcich sa o členstvo v EÚ, je to prekážka ďalšieho rozvoja. Vysoké dane, ktoré sú príčinou nízkej rentability podnikov cestovného ruchu, pôsobia v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Dôkazom nezáujmu štátu o cestovný ruch je aj chýbajúca legislatíva. Súčasnú legislatívu nemožno pre cestovný ruch hodnotiť ani ako podporujúcu toto odvetvie, ale ani ako likvidačný faktor / hodnotenie 2,17 /.