Pomoc EÚ kandidátskym krajinám v predvstupovej etape

Kandidátske krajiny sú v predvstupovej etape financované európskou úniou prostredníctvom programov Európskej únie na pomoc a podporu pridružených štátov. Hlavné programy na pomoc kandidátskym krajinám sú programy PHARE, ISPA a SAPARD. PHARE (Poland and Hungary Assistance for Restructuring of Economies) je momentálne hlavný zdroj finančnej a technickej pomoci krajinám strednej a východnej Európy. Vznikol rozhodnutím ministrov Európskej únie v decembri 1989 ako program podpory hospodárskych a politických zmien v Poľsku a Maďarsku. Program PHARE sa začal uplatňovať v januári 1990, keď bolo zrejmé, že ho budú potrebovať aj ostatné krajiny strednej a východnej Európy. Ešte v septembri 1990 pomoc rozšírili na Bulharsko, Juhosláviu, NDR (pomoc sa skončila zjednotením Nemecka), Česko a Slovensko. Krajiny EÚ a krajiny zúčastnené vo PHARE vypracúvajú ročné indikatívne programy, ktoré stanovujú základné ciele a ťažisko pomoci. Zodpovednosť za realizáciu programov obyčajne ostáva na samotných krajinách zúčastnených vo PHARE. Základný princíp spočíva v tom, že pomoc by mala prioritne smerovať do súkromných podnikov. Podľa rozhodnutia Rady EÚ z novembra 1992 bol program PHARE začlenený do viacročnej stratégie napojenej na Európske dohody a iné projekty pomoci. Pôvodných 4.2 miliárd eur určených na roky 1990-1994 bolo neskôr zvýšených na 6.693 miliárd eur na obdobie od 1995 - 1999. V Agende 2000 navrhla Európska komisia zamerať program PHARE na prípravu kandidátskych krajín na vstup do EÚ. Podľa dokumentu Partnerstvo pre vstup je program PHARE hlavným finančným nástrojom posilnenej predvstupovej stratégie. Hlavným cieľom programu je pomôcť krajinám strednej a východnej Európy pripraviť sa na vstup do EÚ sústredením pomoci na oblasť prijatia acquis communautaire, teda legislatívy EÚ, a naplnenia priorít definovaných pre každú krajinu osobitne v Partnerstve pre vstup a v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire.
Podpora z programu PHARE prebieha vo forme grantov v najrozličnejších oblastiach, berúc do úvahy špecifiká v jednotlivých krajinách. Od roku 1994 sa program vo väčšej miere zameriava na podporu rozvoja demokracie a občianskej spoločnosti, na rozvoj infraštruktúry a cezhraničnej spolupráce
Aké projekty možno z programu PHARE financovať?
1.

Projekty budovania inštitúcii, ktorých cieľom je pripraviť Slovenskú republiku na vstup do Európskej únie v oblasti prijímania a uplatňovania legislatívy, noriem a praktik EÚ a budovania inštitúcii potrebných na ich účinné uplatnenie.
2. Projekty na podporu súkromného sektora, ktoré sa po ich schválení Európskou komisiou a po podpise Finančného memoranda stávajú priamo dostupné podnikateľom, a to hlavne v podobe pôžičkových schém, školení, konzultačných a poradenských služieb. 3. Projekty na podporu mimovládnych organizácií- ich administrátorom je Nadácia na podporu občianskych aktivít, ktorej úlohou je prispieť k rozvoju občianskej spoločnosti, demokracie a európskych hodnôt. 4. Projekty cezhraničnej spolupráce, ktoré sú určené predovšetkým mestám a obciam, ale aj občianskym združeniam. 5. Projekty regionálneho rozvoja.
Infraštrukturálne projekty z oblasti životného prostredia a dopravy, ktoré možno financovať hlavne v rámci programu ISPA, ale aj v rámci programov regionálneho rozvoja a cezhraničnej spolupráce

ISPA- do roku 1999 podporovala EÚ snahy kandidátskych krajín o vstup do Únie prostredníctvom fondu PHARE. Na roky 2000-2006 vyčlenila tri predvstupové nástroje pomoci, ktorými sú PHARE 2000, ISPA a SAPARD. ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-Accession, Nástroj pre predvstupovú štrukturálnu politiku) je nástrojom EÚ na realizáciu štrukturálnej politiky v kandidátskych krajinách. ISPA podporuje veľké infraštrukturálne projekty pre oblasti dopravy a životného prostredia. Je zameraný na mobilizáciu ostatných zdrojov financovania, počnúc verejnými a súkromnými zdrojmi až po medzinárodné finančné inštitúcie. ISPA podporuje projekty nad
5 miliónov eur, pričom podpora môže byť do výšky 75 % verejných zdrojov, avšak Európska komisia rozhodla prispievať len do výšky 50 % z dôvodu uspokojenia viacerých žiadateľov o grant ISPA (pre rok 2000 bola schválená výška grantov 50 %). Rozdelenie zdrojov ISPA je rovnomerné medzi sektory dopravy a životného prostredia.
Podporu v rámci programu ISPA môžu žiadať obce, združenia obcí, obchodné spoločnosti, v ktorých majú obce nadpolovičnú majetkovú účasť, rozpočtové alebo príspevkové organizácie zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy, štátne podniky, obchodné spoločnosti, v ktorých má štát nadpolovičnú majetkovú účasť, obchodné spoločnosti
s aktivitami vo verejnom záujme. ISPA je riadená Európskou komisiou. Strategickým dokumentom pre schvaľovanie projektov ISPA je Národná stratégia ISPA. Každá prijímajúca krajina si preto potrebuje definovať národnú stratégiu ISPA pre dopravu a národnú stratégiu ISPA pre životné prostredie.

Pre oblasť životného prostredia sú projekty definované Národným programom pre prijatie acquis a národnými prioritami, ktoré sú v súlade s prioritami Európskej únie. ISPA sa zameria na smernice životného prostredia vyžadujúce "najintenzívnejšie investície", t.j. smernice, ktorých realizácia je finančne veľmi náročná. Prioritami v oblasti životného prostredia sú pitná voda, odpadové vody, nakladanie s tuhými odpadmi a znečisťovanie ovzdušia.
V oblasti dopravy ISPA podporuje projekty zamerané na rozšírenie Transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) na kandidátske krajiny. Dôležité pre identifikáciu projektov bude hodnotenie potrieb dopravnej infraštruktúry - TINA (Transport Infrastructure Needs Assessment). Základnou prioritou je výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry v trasách medzinárodných koridorov. SAPARD (Special Assistance Programme for Agriculture and Rural Development –Špeciálny program pomoci pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) je predvstupový nástroj
Európskej únie ,ktorý je primárne sústredený na prípravu Slovenska na členstvo v EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Kľúčové ciele programu sú zlepšenie kvality života vidieckeho obyvateľstva, vytvorenie konkurenčného a účinného agropotravinárskeho sektora, zabezpečenie pracovných príležitostí a primeraného príjmu pre poľnohospodárske, znevýhodnené územia a zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieckych oblastí.