Niekedy však nadobúdam pocit, že krajiny EÚ sa snažia zasahovať do hospodárstva štátu a nie práve regulérnymi spôsobmi. Krajiny, ktoré do tohto zoskupenia nepatria, sa musia podriaďovať vo všetkom veľkému „šéfovi“. Pozoruhodné však je, že tieto krajiny samozrejme majú svoje problémy, ktoré sa ale na verejnosti neriešia, ako „prešľapy“ krajín nepatriacich do zoskupenia. 1.3 Zoskupenie

V dnešnej dobe vládne všeobecnému životu politika zahrňujúca všetky oblasti existencie. Je pozoruhodné, že a priori sa uvádzajú dôvody pre jednoznačnosť zoskupenia ako rozvoj medzinárodnej ekonomickej a politickej spolupráce. V prvom rade sa však spomínajú „deduktívne“ opatrenia, ktoré pomáhajú najprv celku a potom až prichádza do úvahy jednotlivec. Zameranie sa na prosperitu všetkých je veľmi pekná myšlienka, ale nikdy sa nedá vyhovieť celku. Tí, čo rozhodujú o aktivitách týchto zoskupení, častokrát nehája záujmy jednotlivcov. To, čo sa snažím naznačiť, je ideálna teória spoločnosti, ktorá v podstate nejestvuje. Mnohí filozofovia sa snažili dôjsť k rozumnému záveru, kde by nik nebol poškodený, ale nie je to možné. Prvý zachovaný názor na štát vyslovil Konfucius, kde sa vyjadroval o ideálnom štáte, kde vládca ide príkladom. Platón si predstavoval na mieste vládcov filozofov, Aristoteles a jeho neskorší nasledovateľ Tomáš Akvinský zase panovníka s hlbokým mravným uvedomením, Lock bol liberálnejší, aby v 19.storočí všetkých šokoval Nietzsche so svojou nadradenosťou. Týmto som chcela poukázať na to, že ani jedna možnosť sa v skutočnosti neuplatnila. Azda len Nietscheova teória o nadčloveku, ktorá nepriamo vyvolala také nešťastné vyvrcholenie v dejinách ľudstva ako bola II.svetová vojna pod taktovkou Hitlera, nadšeného priaznivca Nietzscheho filozofických rozpráv. Na základe kauzálneho dôsledku nemožno vytvoriť ideálne zoskupenie, pretože: „ Každý z nás by chcel byť pánom, pokiaľ je to možné, všetkých ľudí, najradšej bohom.“ (Platonove Theago)


1.4 Dôsledky zoskupenia

Nebudem sa rozpisovať o hospodársko-politických dôsledkoch. Na prvom mieste stojí človek. Každý človek však potrebuje nejaké zoskupenie. V historickej vede je overený postup vývoja ľudskej samostatnosti, ktorej vyvrcholením je napokon vždy len a len chaos. Raz sú už dané pravidlá, aby sa dodržiavali, ale s úctou k osobnej slobode, ktorá je deklarovaná snáď všetkými ústavami sveta. V prílohe som uviedla článok o kozmopolitných Európanoch, ktorí popierajú svoju národnú kultúru. Práve tieto nadnárodné zoskupenia by mali byť garantom zachovania národnej kultúry jednotlivých krajín, pretože tým je každý národ výnimočný.