Všeobecný výklad a základné pojmy


Dopravou sa rozumejú technické úkony potrebné na pohyb dopravných prostriedkov. Obsahom tohto pojmu je predovšetkým technická a technicko-organizačná stránka veci. Sem patrí prevádzka dopravných prostriedkov, ich udržiavanie, technické služby, obsluha dopravných prostriedkov, zásobovanie pohonnými hmotami a mazadlami, údržba dopravných ciest a podobné úkony.
Dopravcom rozumieme dopravné a iné oprávnené organizácie, ktoré vykonávajú dopravu.
Prepravou sa rozumejú úkony, ktorých účelom je premiestniť osoby alebo veci pomocou dopravného prostriedku a stým súvisiace úkony (podanie tovaru na prepravu, nakladanie, vykladanie, skladovanie a iné prepravné služby).
Prepravcom rozumieme organizácie, pre ktoré sa preprava uskutočňuje (odosielateľ, prijímateľ).
Právne vzťahy v preprave
Prepravno-právny vzťah vzniká v tej sfére ekonomickej činnosti, kde sa premiestňujú – na to určenou organizáciou – veci alebo osoby. Podľa predmetu premiestňovania rozdeľujeme prepravu na osobnú a nákladnú. V nákladnej preprave vznikajú záväzky pri príprave prepravy a pri samej jej realizácii. V každej ekonomike preprava predstavuje dôležitú ekonomickú činnosť, lebo premiestňovaním nákladu spája výrobu so spotrebou. Preto preprava s výrobou a spotrebou vytvárajú ekonomickú jednotu. Táto jednota sa odzrkadľuje aj v právnej úprave našich základných kódexov, Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Tieto zákonníky upravujú základné zásady prepravno-právnych vzťahov.
Prepravno-právny vzťah nevzniká pri každom premiestňovaní vecí alebo osôb. Základným predpokladom tohto vzťahu sú najmenej dva subjekty, a to dopravca a prepravca. Subjekt právneho vzťahu vplýva na kvalitu vznikajúceho právneho pomeru. Nie každý subjekt, ktorý premiestňuje veci či osoby, stáva sa dopravcom. Príklad: občan, ktorý vlastní auto, na ktorom prepraví iného občana alebo jeho vec na iné miesto, nestáva sa dopravcom. Medzi vlastníkom auta a prepravovaným občanom nevzniká prepravno-právny vzťah.Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka dopravcom môže byť len dopravná organizácia, t. j. organizácia, ktorá vykonáva prepravu ako svoju hlavnú činnosť, alebo iná organizácia, ktorá je oprávnená vykonávať prepravu osôb alebo vecí ako svoju vedľajšiu činnosť.
Aj spôsob a predmet prepravy rozhodujú, či z tejto činnosti vznikne prepravno právny vzťah.