Všeobecný výklad a základné pojmy

Dopravou sa rozumejú technické úkony potrebné na pohyb dopravných prostriedkov. Obsahom tohto pojmu je predovšetkým technická a technicko-organizačná stránka veci. Sem patrí prevádzka dopravných prostriedkov, ich udržiavanie, technické služby, obsluha dopravných prostriedkov, zásobovanie pohonnými hmotami a mazadlami, údržba dopravných ciest a podobné úkony.
Dopravcom rozumieme dopravné a iné oprávnené organizácie, ktoré vykonávajú dopravu.
Prepravou sa rozumejú úkony, ktorých účelom je premiestniť osoby alebo veci pomocou dopravného prostriedku a stým súvisiace úkony (podanie tovaru na prepravu, nakladanie, vykladanie, skladovanie a iné prepravné služby).
Prepravcom rozumieme organizácie, pre ktoré sa preprava uskutočňuje (odosielateľ, prijímateľ).
Právne vzťahy v preprave
Prepravno-právny vzťah vzniká v tej sfére ekonomickej činnosti, kde sa premiestňujú – na to určenou organizáciou – veci alebo osoby. Podľa predmetu premiestňovania rozdeľujeme prepravu na osobnú a nákladnú. V nákladnej preprave vznikajú záväzky pri príprave prepravy a pri samej jej realizácii. V každej ekonomike preprava predstavuje dôležitú ekonomickú činnosť, lebo premiestňovaním nákladu spája výrobu so spotrebou. Preto preprava s výrobou a spotrebou vytvárajú ekonomickú jednotu. Táto jednota sa odzrkadľuje aj v právnej úprave našich základných kódexov, Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Tieto zákonníky upravujú základné zásady prepravno-právnych vzťahov.
Prepravno-právny vzťah nevzniká pri každom premiestňovaní vecí alebo osôb. Základným predpokladom tohto vzťahu sú najmenej dva subjekty, a to dopravca a prepravca. Subjekt právneho vzťahu vplýva na kvalitu vznikajúceho právneho pomeru. Nie každý subjekt, ktorý premiestňuje veci či osoby, stáva sa dopravcom. Príklad: občan, ktorý vlastní auto, na ktorom prepraví iného občana alebo jeho vec na iné miesto, nestáva sa dopravcom. Medzi vlastníkom auta a prepravovaným občanom nevzniká prepravno-právny vzťah.Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka dopravcom môže byť len dopravná organizácia, t. j. organizácia, ktorá vykonáva prepravu ako svoju hlavnú činnosť, alebo iná organizácia, ktorá je oprávnená vykonávať prepravu osôb alebo vecí ako svoju vedľajšiu činnosť.
Aj spôsob a predmet prepravy rozhodujú, či z tejto činnosti vznikne prepravno právny vzťah.

Príklad: Z prepravy ropy potrubím nevzniká medzi vlastníkom a odberateľom premiestňovaného tovaru prepravno-právny vzťah. Keď sa nepoužije prepravný prostriedok, ktorý sa s premiestňovaním veci sám premiestňuje, nemôže vzniknúť špecifický prepravno-právny vzťah. V takomto prípade subjektmi právneho vzťahu sú dodávateľ a odberateľ.
Prepravno-právny vzťah je teda taký právny vzťah, ktorý vzniká len medzi „kvalifikovaným“ dopravcom a prepravcom pri preprave tovaru alebo osôb, pričom obsah práv a povinností ustanovujú a sankcionujú právne predpisy o preprave. Medzi tieto predpisy patria:
- Obchodný zákonník
- Občiansky zákonník
- Vyhláška Ministerstva dopravy - (Železničný prepravný poriadok),
- (Cestný prepravný poriadok)
- (Prepravný poriadok vodnej dopravy)
- (Letecký prepravný poriadok)
- (Mestský prepravný poriadok)

Subjekty prepravnej zmluvy

Zmluvu v nákladnej preprave uzaviera dopravca a prepravca. Dopravcom môže byť dopravná organizácia, ktorá je oprávnená vykonávať prepravu, a to buď výlučne alebo ako vedľajšiu činnosť. V cestnej preprave môže byť dopravcom aj iná organizácia, ak svojím dopravným prostriedkom vykonáva prepravu pre inú organizáciu.
Prepravcom je odosielateľ a prijímateľ zásielky. Odosielateľom zásielky je organizácia s právnou subjektivitou, ktorá podáva zásielku vo svojom mene, teda nemusí byť vlastníkom, resp. Operatívnym správcom tovaru, ktorý podáva na prepravu. V prípade, že zasielateľ podáva zásielku na prepravu, vstupuje do zmluvného vzťahu s dopravcom sám. Jemu vznikajú práva a povinnosti vyplývajúce z prepravnej zmluvy. Prijímateľom zásielky môže byť tá istá organizácia, ktorá je odosielateľom, no najčastejšie sú prípady, keď prijímateľom je iná organizácia ako odosielateľ. Aj prijímateľ je subjektom prepravnej zmluvy, vznikajú mu z tejto právnej skutočnosti práva a povinnosti.

Vznik prepravnej zmluvy

Prepravná zmluva v nákladnej preprave vzniká okamihom odovzdania zásielky na prepravu a potvrdením dopravcu o prijatí zásielky. Zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť o predmete, cene a čase plnenia. Všetky tieto náležitosti sú dané. Predmet prepravy si určuje sám prepravca. Cenu a čas plnenia stanovujú tarify a prepravné poriadky. Obchodný zákonník však umožňuje vznik prepravnej zmluvy aj iným spôsobom, ako je napr. Potvrdenie objednávky prepravy.

Forma prepravnej zmluvy

Za prepravnú zmluvu v jej písomnej forme možno pokladať objednávku prepravy a jej písomné potvrdenie, prípadne ak prepravná zmluva vzniká prevzatím zásielky, prepravnú listinu. Hoci prepravné zmluvy nemajú vždy pre vznik prepravnej zmluvy konštitutívny význam, napriek tomu sú dôležitým dôkazným prostriedkom o uzavretí prepravnej zmluvy a o jej obsahu.
Nevyhnutnou podmienkou vzniku prepravnej zmluvy v železničnej nákladnej doprave je nákladný list. Nákladný list spisuje a podpisuje odosielateľ, ktorý tiež znáša majetkovú zodpovednosť za správnosť svojich zápisov. Značný význam má aj druhopis nákladného listu, na ktorom je odosielajúca železničná stanica povinná potvrdiť prijatie zásielky na prepravu.
V cestnej preprave je prepravnou listinou prepravný, resp. Dodací list.
Vo vodnej doprave je základnou prepravnou listinou nákladný list. Má obdobný význam ako železničný nákladný list. Prepravná zmluva však môže vzniknúť ešte pred potvrdením nákladného listu. Na návrh odosielateľa pri preprave do zahraničia môže nákladný list nahradiť náložný list, ktorý vydáva plavebný podnik na naložený a na prepravu prevzatý tovar.
V leteckej nákladnej doprave je základnou prepravnou listinou letecký nákladný list. Prepravná zmluva môže vzniknúť v nepravidelnej leteckej doprave aj potvrdením objednávky prepravy dopravcom.
V námornej preprave je základným prepravným dokladom konosament. Námorný dopravca je povinný vydať zásielku tomu, kto predloží konosament, a na ňom potvrdí prijatie zásielky.

Obsah záväzku v prepravnej zmluve

Z prepravnej zmluvy vyplýva pre dopravcu povinnosť uskutočniť prepravu riadne a včas. Pre prepravcu vyplýva povinnosť zaplatiť prepravné a na mieste určenia prevziať zásielku. Prepravné poriadky v rôznych druhoch prepráv podrobne stanovujú povinnosti zmluvných strán pri podaní, nakladaní, preprave a prevzatí, resp. vyložení zásielky.
Odosielateľovi patrí dispozičné právo na zásielku až do okamihu odovzdania zásielky prijímateľovi. Odosielateľ môže zmeniť miesto určenia alebo môže zmeniť prijímateľa konkrétnej zásielky. Dopravca takejto požiadavke musí vyhovieť, ak mu v tom nebránia prevádzkové pomery. Za zmenu prepravnej zmluvy musí zaplatiť odosielateľ stanovený tarifný poplatok a prípadné náklady, ktoré vznikli v dôsledku zmeny prepravnej zmluvy.

Zánik záväzku z prepravnej zmluvy

Záväzky z prepravnej zmluvy zanikajú všeobecne tak ako záväzky z iných hospodárskych zmlúv, a to splnením.

Splnenie záväzku dopravcu nastáva odovzdaním zásielky a prepravným dokladom prijímateľovi a záväzok prepravcu zaniká prevzatím zásielky a zaplatením dovozného (prepravného).
V preprave však môže zaniknúť záväzok pred splnením, a to likvidáciou zásielky. Ak dopravca nemôže uskutočniť prepravu pre tvz. Prepravnú prekážku, ktorá môže nastať v dôsledku živelných udalostí alebo v dôsledku prevádzkovej poruchy, vyzve odosielateľa, aby urobil dispozíciu svojou zásielkou. Odosielateľ môže žiadať, aby zásielka bola vrátená alebo zaslaná na inú adresu, alebo aby dopravca sám predal zásielku a pod. Ak odosielateľ nevyužije svoje dispozičné právo alebo ak jeho dispozícia je neuskutočniteľná, dopravca môže zásielku likvidovať. Z likvidácie sa uhradia predovšetkým náklady na prepravu a výťažok sa odovzdá oprávnenému.

Zodpovednosť dopravcu z prepravnej zmluvy

Vychádzajúc zo základných povinností dopravcu v prepravnej zmluve vykonať prepravu riadne a včas možno konkludovať, že dopravcova zodpovednosť sa začína vtedy, ak prepravu nevykoná riadne, t. j. ak zásielku nedoručí v neporušenom stave oprávnenému príjemcovi, alebo ak prekročí lehotu určenú na prepravu.
Rozlišujeme preto:
1. zodpovednosť za škody na zásielke a
2. zodpovednosť za prekročenie dodacej lehoty.
Špecifický charakter dopravcovej zodpovednosti spočíva v tom, že táto zodpovednosť je založená na objektívnom princípe. Dopravca zodpovedá za škody, ktoré vzniknú na zásielke od okamihu prevzatia zásielky do okamihu odovzdania zásielky oprávnenému prijímateľovi. Dopravca zodpovedá teda za výsledok svojej činnosti. Liberačné dôvody, ktoré zbavujú dopravcu zodpovednosti, sú:
1. Vyššia moc, t. j. okolnosť, ktorú dopravca nemohol odvrátiť ani zdolať.
2. Spôsobenie škody odosielateľom alebo prijímateľom pri nakladaní alebo vykladaní zásielky.
3. Vadnosť zásielky, vadnosť alebo nevhodnosť obalu.
4. Zvláštna vlastnosť zásielky äkorózia kovu, lom skla a pod.).
Ak dopravca preukáže, že ku škode došlo aspoň pre jeden z uvedených dôvodov, je zbavený zodpovednosti za ňu. Zákonný výpočet liberačných dôvodov je taxatívny, a preto prepravné poriadky nemôžu liberačné dôvody rozšíriť.
Rozsah o spôsob náhrady škody
Dopravca nahradzuje, ak nie je vylúčená jeho zodpovednosť, len skutočnú škodu. Dopravca nenahrádza ušlý zisk. Dopravca nahrádza škodu len v peňažnej forme. Prepravcovia nemajú právo žiadať náhradu škody navrátením do predošlého stavu. Ak dopravca pri preprave prekročí prepravnú lehotu, zodpovedá prepravcovi majetkovými sankciami. Dopravca je povinný zaplatiť vyúčtované majetkové sankcie bez ohľadu na to, či prepravcovi vznikla škoda na zásielke, alebo nie.

Výška penále je stanovená v príslušných prepravných poriadkoch.
Dopravca zodpovedá aj za iné škody, ktoré nastali v dôsledku prekročenia dodacej lehoty. Dopravca v takomto prípade zodpovedá za škodu aj vtedy, keď zásielka síce prišla nepoškodená, ale prijímateľ utrpel inú škodu. Výška takejto náhrady škody je limitovaná výškou dovozného a dopravca môže do nej započítať majetkové sankcie, ktoré zaplatil z dôvodu prekročenia dodacej lehoty.

Uplatňovanie práv prepravcu z prepravnej zmluvy

Obchodný zákonník ustanovuje, že okolnosti, ktoré môžu zakladať zodpovednosť dopravcu alebo prepravcu, musia sa zistiť v zápisnici. Zápisnica je spravidla dôkazom o zodpovednosti alebo liberácii dopravcu. Osobitosťou pri uplatňovaní práv z prepravnej zmluvy je, že je tu ustanovená povinnosť reklamovať práva u príslušného dopravcu. Prepravca nemôže uplatniť svoje práva na arbitráži bez toho, aby najprv nereklamoval svoje práva u prepravcu. Reklamáciu musí podať včas, t. j. v 6-mesačnej prekluzívnej lehote, a k reklamácii musí pripojiť doklady, ktoré sú predpísané v príslušných prepravných poriadkoch. Prepravné doklady sa musia pripojiť v origináloch.
Ak dopravca zamietne reklamáciu alebo jej vyhovie len sčasti, alebo ak dopravca nevybaví reklamáciu v stanovenej lehote, môže sa prepravca obrátiť so svojimi nárokmi na príslušnú obchodnú arbitráž. Návrh na arbitrážnej žiadosti môže podať v 6-mesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začína plynúť od podania reklamácie.

Osobná preprava

Pojmový znak služby, ktorú poskytuje dopravca cestujúcim vo forme osobnej dopravy, spočíva v prepravovaní cestujúcich v dopravných prostriedkoch za stanovené cestovné do miesta určenia.
Pokiaľ má cestujúci pri preprave batožinu, treba rozlišovať, či sa batožina prepravuje spoločne s cetujúcim a či má možnosť počas prepravy na ňu dohliadať (tzv. Ručná – príručná batožina), alebo či sa batožina prepravuje oddelene od cestujúceho (tzv. cestovná batožina). Pri oddelene prepravovaných batožinách Občiansky zákonník ukladá dopravcovi povinnosť, aby sa dopravili do miesta určenia najneskoršie v tom istom čase ako cestujúci.
Pri službách, ktoré poskytujú dopravné organizácie občanom vo forme osobnej prepravy, možno rozlíšiť:
a) pravidelnú – hromadnú osobnú prepravu uskutočňovanu napr. Železnicami, autobusmi, lietadlami atď.,
b) nepravidelnú osobnú prepravu, ktorá sa člení na:
- nehromadnú
- hromadnú

Účastníkmi záväzkového právneho vzťahu vyplývajúceho z osobnej prepravy sú cestujúci a dopravca.
Cestujúcim môže byť každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené Občianskym zákonníkom.

Prepravné poriadky a tarify jednotlivých dopravných odvetví môžu ukladať niektorým občanom ako účastníkom záväzkového právneho vzťahu vyplývajúceho z osobnej prepravy určité obmedzenia. Napríklad nie je dovolená preprava detí do 6 rokov bez sprievodu osoby staršej ako 10 rokov. Prepravné poriadky a tarify súčasne stanovujú, ktoré osoby majú alebo nemajú prístup do dopravných prostriedkov, prípadne ktoré osoby a za akých podmienok možno z prepravy vylúčiť. ( Ide o osoby, ktoré hrubo porušujú zásady spoločenského správania.)
Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie služieb osobnej prepravy, vznikne na základe zmluvy alebo na základe iných skutočností (inou skutočnosťou môže byť napríklad doprava osôb samotným autom).
Pri pravidelnej osobnej preprave prepravca vystaví osobe cestovný lístok, ktorý je dokladom o uzavretí zmluvy. Cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na vykonanie prepravy do miesta, ktoré je uvedenéna cestovnom lístku.
Pokiaľ ide o nepravidelnú osobnú prepravu, či hromadnú alebo nehromadnú, záväzkový právny vzťah vznikne na základe zmluvy o preprave osôb prijatím osobitnej objednávky. Pri nepravidelnej nehromadnej preprave osôb, vykonávanej napr. Taxíkmi, objednáva cestujúci prepravu telefonicky alebo ústne, obvykle priamo u vodiča vozidla.
Nepravidelná hromadná preprava osôb musí byť vždy vopred objednaná a objednávku treba uzavrieť vždy písomne.
Práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právneho vzťahu vyplývajúceho z osobnej prepravy:
Dopravca je povinný prepraviť cestujúceho do miesta určenia riadne a včas. Táto povinnosť sa týka aj batožín cestujúceho. Dopravca je povinný starať sa počas prepravy o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich.
Základnou povinnosťou cestujúceho je zaplatiť určené cestovné. Cestujúci je vo väčšine prípadov povinný zaplatiť cestovné ešte pred poskytnutím prepravy. Z tejto zásady existujú výnimky, napr. Pri nepravidelnej hromadnej osobnej preprave, ktorá je vykonávaná taxíkmi, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné najneskoršie pri ukončení jazdy.
Povinnosťou cestujúceho je zachovávať príslušné ustanovenia jednotlivých prepravných poriadkov a taríf.
Občiansky zákonník osobitne upravuje zodpovednosť vyplývajúcu z porušenia povinnosti riadne a včas poskytnúť službu vo forme osobnej prepravy, ako aj za škodu, ktorá vznikla porušením tejto povinnosti.

Zodpovednosť je upravená podľa toho, či ide o pravidelnú osobnú prepravu alebo o nepravidelnú, bez ohľadu na to, či ide o prepravu hromadnú alebo nehromadnú.
Pri pravidelnej osobnej preprave sú práva cestujúceho voči dopravcovi upravené prepravnými poriadkami.
Pri nepravidelnej osobnej preprave hromadnej alebo nehromadnej zodpovedá dopravca cestujúcemu za škodu, ktorá mu bola spôsobená nevykonaním prepravy vôbec, alebo oneskoreným vykonaním prepravy.
Ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na zdraví alebo na batožinách, ktoré sú prepravované súčasne s ním, prípadne na veciach, ktoré mal pri sebe, je dopravca povinný túto škodu nahradiť.
Postup uplatnenia práv cestujúceho voči dopravcovi sa uskutočňuje v dvoch etapách. Najprv musí cestujúci uplatniť svoje práva u dopravcu, najneskoršie do 6 mesiacov, čo sa o škode dozvedel, a až po tejto reklamácii, ak bola neúspešná, môže svoje právo uplatniť na príslušnom prvostupňovom súde v jednoročnej zákonnej lehote.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Prepravná zmluva, práva a povinnosti z nej vyplývajúce