To znamená, že v roku 1998 poskytli zamestnanie 57,1% a v roku 2001 59,1% z celkového počtu zamestnaných.

MSP sa značne podieľajú i na celkovej pridanej hodnote vytvorenej v hospodárstve SR. Vďaka nim sa zvýšila úroveň pridanej hodnoty v sledovanom období o 0,5%.

5. Problémy MSP
Problémy rozvoja malého a stredného podnikania možno formálne rozdeliť do dvoch skupín, a to:
- štandardné nevýhody,
- neštandardné nevýhody.

5.1. Štandardné nevýhody
Vyplývajú priamo z podstaty MSP. Tvorí ich obmedzený prístup k zdrojom. Problém je hlavne v tom, že MSP nemajú v SR historickú tradíciu a v očiach finančných inštitúcií sa javia ako rizikové a neschopné splácania komerčných úverov. V prípade, že finančná inštitúcia sa rozhodne poskytnúť úver MSP, potom tak činí za výrazne nevýhodných a diskriminačných podmienok, ktoré sú zjavne nevýhodné. Ďalším problémom je vysoká administratívna náročnosť, finančné bariéry na začatie podnikania, ktoré priamo súvisia už s uvedeným prístupom komerčných finančných inštitúcií.

5.2. Neštandardné nevýhody
Do tejto skupiny možno zaradiť diskriminačnú daň z príjmu. Súvisí s progresívnym zdaňovaním príjmu fyzických osôb, čo má výrazne odpudivý charakter pre vytvorenie živnosti a následným platením daní. Daň z príjmov u právnických osôb sa začína približovať optimálnej hranici, ktorú sú ochotné PO uznať a uhradiť. Na rozdiel od roku 2000, kedy bola daň z príjmu PO 40%, v roku 2001 to už bolo 29% a na rok 2002 sa ustálila hranica na úrovni 25%. Daň z príjmu FO zaznamenala pokles z hornej hranice 42% a spodnej hranice 12%. V roku 2001 ostala situácia nezmenená. V roku 2002 je pri najnižšom vymeriavacom základe daň na úrovni 10%, najvyššia hranica je 38%. Nemilo pôsobí aj spôsob prilákania zahraničných investorom sľubom daňových prázdnin, ktoré sú už zrušené.

Odpudzujúci dojem zanecháva v MSP vysoké odvodové zaťaženie, ktoré na Slovensku predstavuje viac ako 50%. Tento aspekt možno nazývať „daňový klin“, čo znamená rozdiel medzi celkovými nákladmi práce vynaloženými zamestnávateľom na jedného pracovníka mesačne a čistým mesačným príjmom zamestnanca.

Zložitá, neprehľadná a často sa meniaca legislatíva, ktorá spôsobuje vysokú administratívnu zaťaženosť MSP. V súčasnosti sa slovenská legislatíva môže skutočne pochváliť neustálymi dopĺňajúcimi ustanoveniami a novelizáciami už prijatých zákonov (napr. zákon o DPH, ktorý stihol v tomto roku len dve novelizácie). Zároveň je to i legislatíva tvorené vyslovene v neprospech podnikateľa. Trhové podmienky začínajú mať charakter sociálneho štátu, kedy sa neberie do úvahy i neschopnosť zamestnanca adekvátne vynaložiť pracovné úsilie.