1. Úvod

Zhodnotiť spoluprácu SARIO a MSP si vyžaduje dostatočný časový interval, počas ktorého možno sledovať ekonomické ukazovatele hovoriace o úspešnosti aktívneho zapojenia sa SARIO do hospodárskeho života Slovenskej republiky. Vzhľadom na nedostupnosť informácií som sa predsa len snažila vytvoriť aktuálny obraz o súčasnom stave MSP v hospodárstve SR a jeho vplyve na makroekonomické činitele. Táto práca má za cieľ informovať o SARIO a jeho činnosti v prospech podpory, nielen pasívnej ale i aktívnej, prílevu zahraničných investícií. SARIO zohráva významnú úlohu v tejto oblasti, pretože jeho cieľom je v prvom rade informovať potencionálnych investorov v ekonomicky vyspelých krajinách o výhodách investovania na Slovensku. 2. Vymedzenie základných pojmov

2.1.MSP - malé a stredné podniky
Malé a stredné podniky sú tvorené dvoma základnými veličinami zasahujúcich do obchodného práva. Tvoria ich fyzické osoby (FO) a právnické osoby (PO). Do kategórie FO sa zaraďujú:
- živnostníci – osoby podnikajúce v súlade so Živnostenským zákonom,
- slobodné povolania – osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov,
- samostatne hospodáriaci roľníci – podnikajúci podľa osobitných predpisov.

Kategóriu PO tvoria osoby zapísané do Obchodného registra:
- akciové spoločnosti (a.s.),
- spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.),
- verejné obchodné spoločnosti (v.o.s.),
- komanditné spoločnosti (k.s.),
- družstvá.

2.2. SARIO
SARIO je jednou z organizácií s účasťou štátu, v ktorých Ministerstvo financií SR plní zakladateľské funkcie, resp. uplatňuje svoje akcionárske práva. Finančné prostriedky na podporu MSP požaduje rezort hospodárstva zo štátneho rozpočtu. SARIO sa zameriava na prilákanie zahraničných investorov na Slovensko svojimi grantovými programami, ktorú sú zamerané aj na pomoc rozvoju slovenských MSP. Generálnym riaditeľom SARIO je Artur Bobovnický.

SARIO ponúka potenciálnym investorom podporné a poradenské služby vo všetkých fázach investičných projektov. Každej spoločnosti alebo investorovi je pridelený projektový manažér, ktorý je zo strany SARIO reprezentantom a styčným dôstojníkom. Prostredníctvom SARIO investori môžu získať informácie týkajúce sa podnikania na Slovensku, investičného prostredia a výhodných investičných insentívach ponúkaných slovenskou vládou.

Databáza pozemkov a nehnuteľností spravovaná v SARIO, je tiež k dispozícii investorom na vybratie vhodnej polohy pre ich prevádzku, či z mnohých pozemkov pre investície na zelenej lúke tzv. greenfield alebo existujúcich prevádzkových budov.

Informácie o potenciálnych dodávateľoch a partneroch medzi slovenskými spoločnosťami sú tiež veľmi dôležité pre investičné projekty. Všetky informácie potrebné pre rozhodovaniu je možné získať prostredníctvom SARIO bezplatne.

Okrem SARIO sú zaradené do tohto podporného programu:
- Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania – NARMSP,
- Slovenská rozvojová a záručná banka, š.p.ú. – SZRB.

Vláda SR dňa 3.10.2001 schválila materiál „ Návrh na zmenu právnej formy SARIO, a.s.“. Mimoriadne valné zhromaždenie dňa 8.10.2001 rozhodlo o zmene predmetu podnikania, zmene obchodného názvu spoločnosti SARIO, a.s. na SNAZIR, a.s. (slovom: Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj). Súčasne bolo rozhodnuté o likvidácii spoločnosti k 15.10.2001 a bol vymenovaný likvidátor spoločnosti Ing.Bc. Peter Halász.

3. Ekonomika SR

Slovenská ekonomika má veľmi vysokú exportnú výkonnosť. Hrubý domáci produkt je zo 60-70 % tvorený exportom. Preto je pre naše hospodárstvo životne dôležitý. Exportom si zabezpečujeme nákup surovín a technológií, ktoré Slovenská republika nemá.

Nízke výrobné náklady slovenských výrobkov napomáhajú ich konkurencie-schopnosti na európskych aj svetových trhoch.
Obrat z exportu sa priebežne zvyšuje hlavne pri vývoze do krajín Európskej únie. V roku 2001 bol 11.3% postupne vzrástol až na 61.7%. Medzi hlavné exportné odvetvia partí automobilový, strojárenský, chemický, farmaceutický, gumárenský a kovospracujúci priemysel.

Tento vývojový trend spôsobuje aj vyrovnané zvyšovanie hrubého domáceho produktu, ktorý dosiahol 2.3% v roku 2001 a predpoklad na rok 2002 je 3.6%. Priame zahraničné investície tiež stimulujú slovenských exportérov ako aj celú slovenskú ekonomiku.

3.1. HDP
Hrubý domáci produkt Slovenska (HDP) stabilne narastá. V roku 2001 dosiahol 3,3 percenta a očakáva sa, že v roku 2002 dosiahne 3,6 percenta. Rast HDP je podporovaný rastúcim domácim dopytom a výnosom z investícií. 3.2. Trh práce
Slovensko stále bojuje s nedostatkom pracovných príležitostí, aj keď miera nezamestnanosti postupne klesá z približne 21 percent v roku 2001 na súčasnú úroveň 17,6 percent.

Reštrukturalizácia krajiny z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku zasiahla najmä priemysel, kde nezamestnanosť naďalej dosahuje 21,7 percent.

3.3.

Produktivita
Kým úroveň zamestnanosti narastá od roku 1995 len pomaly, produktivita práce sa výrazne zvýšila, medziročne narastá o 4 až 7 percent.

3.4. Inflácia
Inflácia na Slovensku sa v súčasnosti udržiava na nízkej úrovni, na jar roku 2002 dosiahla 2,7 percent, čo prispelo k nárastu domáceho dopytu. Aj keď oproti úrovni inflácie 7,1 percent v roku 2001 ide o zníženie, Národná banka Slovenska očakáva, že inflácia sa v roku 2005 stabilizuje na úrovni 4,2 percenta.

3.5. Export
Výnos Slovenska z exportu narastá, najmä z vývozu do krajín Európskej únie. V roku 2001 sa export zvýšil medziročne o 11,3 percenta, z čoho 61,7 percent smerovalo do EÚ. Medzi vedúce sektory slovenského exportu patrí strojárstvo, chemický priemysel, farmaceutický priemysel, gumárenstvo a hutníctvo.

3.5.1. Slovensko a export
Slovenská ekonomika má veľmi vysokú exportnú výkonnosť. Hrubý domáci produkt je zo 60-70 % tvorený exportom. Preto je pre naše hospodárstvo životne dôležitý. Exportom si zabezpečujeme nákup surovín a technológií, ktoré Slovenská republika nemá.

Nízke výrobné náklady slovenských výrobkov napomáhajú ich konkurencie-schopnosti na európskych aj svetových trhoch.
Obrat z exportu sa priebežne zvyšuje hlavne pri vývoze do krajín Európskej únie. V roku 2001 bol 11.3% postupne vzrástol až na 61.7%. Medzi hlavné exportné odvetvia partí automobilový, strojárenský, chemický, farmaceutický, gumárenský a kovospracujúci priemysel.

Tento vývojový trend spôsobuje aj vyrovnané zvyšovanie hrubého domáceho produktu, ktorý dosiahol 2.3% v roku 2001 a predpoklad na rok 2002 je 3.6%. Priame zahraničné investície tiež stimulujú slovenských exportérov ako aj celú slovenskú ekonomiku.

Export v Sk a USD
Nárast slovenského exportu-tabuľka

Goods – tovary
Services - služby

Exportný trh
Export podľa teritórií.

Tabuľka opisuje vývoj objemu exportu za posledných 5 rokov do hlavných exportných teritórií na úrovni štátov a obchodných zoskupení
1997 1998 1999 2000 2001
EÚ 47.1 55.7 59.4 59.1 59.9
CEFTA 37.0 32.3 29.8 30.2 30.0
OECD 86.1 89.9 91.5 91.6 91.5
Ázia 2.4 1.5 1.9 2.2 2.0
Afrika 0.4 0.4 0.7 0.5 0.5
Amerika 2.6 1.9 2.2 2.0 1.7
Austrália 0.1 0.1 0.1 0.1 0.1
Export do vyznačených krajín
Nemecko 23.7 28.8 27.7 26.8 27.0
Česká republika 25.5 20.3 18.1 17.4 16.6
Francúzsko 2.3 3.5 4.8 4.6 3.9
Taliansko 6.0 7.1 8.8 9.2 8.8
Poľsko 5.2 5.9 5.3 5.8 5.8
Rakúsko 7.2 7.5 8.1 8.4 8.1
Rusko 3.7 1.9 1.0 0.9 1.0
USA 1.6 1.2 1.4 1.4 1.3
Kanada 0.3 0.2 0.3 0.1 0.1
Maďarsko 4.5 4.4 4.5 4.9 5.4
Švajčiarsko 1.1 1.5 1.6 1.7 1.5

3.5.2. Dôležitosť exportu
Export je pre firmy na Slovensku ako aj pre celú slovenskú ekonomiku životne dôležitý z niekoľkých hľadísk:
- Relatívna malosť slovenského trhu
Slovenský trh je relatívne malý. Väčšie firmy sú nútené vyvážať aby naplnili svoju výrobnú kapacitu a využili tzv. „economies of scale“, čiže nižšiu jednotkovú produkčnú cenu.
- Dovozová náročnosť výrobného procesu na Slovensku
Druhým hnacím motorom vývozu je pre slovenské firmy potreba dovážať suroviny a polotovary zo zahraničia ako vstupy pre výrobu. Pre niektoré vývozné tovary je kúpyschopnosť
- Lepšie finančné podmienky pre exportujúce firmy
Exportujúca firma má lepšiu pozíciu voči bankám , pri úverových obchodoch, exportom si zabezpečuje aj kurzové riziko tržieb.
- Zvýšenie medzinárodného imidžu exportujúcej firmy
Firma, ktorá exportuje, získa väčší medzinárodný imidž ako firma, ktorá pôsobí iba na lokálnom trhu.
- Zvýšenie makroekonomickej stability Slovenska
Export zo Slovenska zabezpečuje príliv devíz do slovenskej ekonomiky, ktorá je vysoko dovozovo náročná, a tým pôsobí pozitívne na obchodnú aj platobnú bilanciu. V konečnom dôsledku export podporuje výkonnosť celej ekonomiky SR vrátane stability slovenskej meny, a tým aj celého podnikateľského prostredia.

3.5.3. Zvýšenie makroekonomickej stability Slovenska
Export zo Slovenska zabezpečuje príliv devíz do slovenskej ekonomiky, ktorá je vysoko dovozovo náročná, a tým pôsobí pozitívne na obchodnú aj platobnú bilanciu. V konečnom dôsledku export podporuje výkonnosť celej ekonomiky SR vrátane stability slovenskej meny, a tým aj celého podnikateľského prostredia.

3.6. Import
Okrem export Slovensko zvyšuje aj svoj podiel importu, v roku 2001 medziročne vzrástol o 21 percent. Veľkú časť z toho tvorí import strojov, elektrických zariadení a motorových vozidiel, vrátane osobných automobilov.

3.7. PZI
Rast ekonomiky Slovenska viedol aj k zdravému nárastu priamych zahraničných investícií (PZI) ktoré v roku 2000 dosiahli najvyšší medziročný nárast spomedzi všetkých kandidátskych krajín na členstvo v EÚ. 3.8. Mzdy
Priemerná mesačná mzda na Slovensku je 247 dolárov, čo je o 92 percent menej než priemer v EÚ a o 50 percent menej než priemer v Českej republike, Maďarsku a Poľsku.

3.9.

Priemysel – Prioritné sektory
Vzhľadom na dlhoročnú tradíciu a vysoko kvalifikovanú pracovnú silu má Slovensko veľký potenciál v nasledujúcich sektoroch:
• Automobilový priemysel
• Elektronika
• Strojárenstvo
• Chemické strojárenstvo
• Informačné technológie
• Spracovanie dreva
• Cestovný ruch
• Služby

3.10. Obyvateľstvo

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 na Slovensku žije 5 379 455 obyvateľov. Ich hustota je 110 ľudí na štvorcový kilometre. 51,4 percent obyvateľov sú ženy a 48,6 muži. Ekonomicky aktívna populácia predstavuje 49,6 percent. Väčšina populácie žije v malých mestách alebo na dedine. V hlavnom meste Bratislava žije 452 000 ľudí. Druhým najväčším mestom sú Košice na východe krajiny s populáciou okolo 240 000 ľudí. Väčšina obyvateľov je slovenskej národnosti, podľa sčítania ľudu 85,9 percenta. Krajina má aj početnú maďarskú menšinu predstavujúcu 9,7 percenta populácie a veľkú rómsku menšinu, ktorá má oficiálne 1,7 percenta ale odhaduje sa na 4 až 5 percent populácie.

Na Slovensku žije aj malá česká a ukrajinská národnosť ako aj množstvo naturalizovaných občanov ázijského pôvodu.

4. Vývoj MSP

Vývoj malého a stredného podnikania je v celosvetovom merítku výrazný, nielen vzhľadom na flexibilitu, s akou rýchlejšie dokážu prekonať následky kríz celých odvetví, ale takisto aj pre vysoký podiel na zamestnanosti v danej krajine. Štatistiky z posledných rokov robené na základe podkladov poskytnutých Európskou úniou dokazujú, že MSP predstavujú až 80-99% podnikateľských subjektov, tvoria 45-75% podiel na zamestnanosti a produkujú 40-60% hrubého domáceho produktu. O dôležitosti tejto kategórii svedčí i to, že sa stala predmetom samostatnej kapitoly pre prijatie do Európskej únie. V súčasnosti je táto kapitola považovaná v Slovenskej republike za bezproblémovú. Kapitola č.16 o malom a strednom podnikaní je uvedená v prílohe. V Slovenskej republike nastal priaznivý vývoj týkajúci sa rozvoja MSP. Od roku 1998 do roku 2001 stúpol počet živnostníkov o 6%, ktorí sa podieľali na tvorbe 476 300 pracovných miest, čo predstavuje cca 22,4% z celkovej zamestnanosti. Táto skupina osôb predstavovala do konca roku 2001 13,2%-ný podiel na ekonomicky činnom obyvateľstve.

Priaznivý vývoj nastal takisto medzi právnickými osobami. V porovnaní s rokom 1998 bol počet PO v roku 2001 vyšší o 5,6%.

4.1.Podiel MSP na úroveň ekonomiky v SR
V kategórii živnostníkov vzrástol počet pracovných miest v období 1998-2001 o 7,6%. V kategórii malých podnikov stúpla zamestnanosť v tomto období o 15,8%, zatiaľ čo u stredných podnikov klesla o 13,4%. Celkovo však možno vyhlásiť, že v sledovanom období vďaka MSP stúpla zamestnanosť v SR o 25,6%.

To znamená, že v roku 1998 poskytli zamestnanie 57,1% a v roku 2001 59,1% z celkového počtu zamestnaných.

MSP sa značne podieľajú i na celkovej pridanej hodnote vytvorenej v hospodárstve SR. Vďaka nim sa zvýšila úroveň pridanej hodnoty v sledovanom období o 0,5%.

5. Problémy MSP
Problémy rozvoja malého a stredného podnikania možno formálne rozdeliť do dvoch skupín, a to:
- štandardné nevýhody,
- neštandardné nevýhody.

5.1. Štandardné nevýhody
Vyplývajú priamo z podstaty MSP. Tvorí ich obmedzený prístup k zdrojom. Problém je hlavne v tom, že MSP nemajú v SR historickú tradíciu a v očiach finančných inštitúcií sa javia ako rizikové a neschopné splácania komerčných úverov. V prípade, že finančná inštitúcia sa rozhodne poskytnúť úver MSP, potom tak činí za výrazne nevýhodných a diskriminačných podmienok, ktoré sú zjavne nevýhodné. Ďalším problémom je vysoká administratívna náročnosť, finančné bariéry na začatie podnikania, ktoré priamo súvisia už s uvedeným prístupom komerčných finančných inštitúcií.

5.2. Neštandardné nevýhody
Do tejto skupiny možno zaradiť diskriminačnú daň z príjmu. Súvisí s progresívnym zdaňovaním príjmu fyzických osôb, čo má výrazne odpudivý charakter pre vytvorenie živnosti a následným platením daní. Daň z príjmov u právnických osôb sa začína približovať optimálnej hranici, ktorú sú ochotné PO uznať a uhradiť. Na rozdiel od roku 2000, kedy bola daň z príjmu PO 40%, v roku 2001 to už bolo 29% a na rok 2002 sa ustálila hranica na úrovni 25%. Daň z príjmu FO zaznamenala pokles z hornej hranice 42% a spodnej hranice 12%. V roku 2001 ostala situácia nezmenená. V roku 2002 je pri najnižšom vymeriavacom základe daň na úrovni 10%, najvyššia hranica je 38%. Nemilo pôsobí aj spôsob prilákania zahraničných investorom sľubom daňových prázdnin, ktoré sú už zrušené.

Odpudzujúci dojem zanecháva v MSP vysoké odvodové zaťaženie, ktoré na Slovensku predstavuje viac ako 50%. Tento aspekt možno nazývať „daňový klin“, čo znamená rozdiel medzi celkovými nákladmi práce vynaloženými zamestnávateľom na jedného pracovníka mesačne a čistým mesačným príjmom zamestnanca.

Zložitá, neprehľadná a často sa meniaca legislatíva, ktorá spôsobuje vysokú administratívnu zaťaženosť MSP. V súčasnosti sa slovenská legislatíva môže skutočne pochváliť neustálymi dopĺňajúcimi ustanoveniami a novelizáciami už prijatých zákonov (napr. zákon o DPH, ktorý stihol v tomto roku len dve novelizácie). Zároveň je to i legislatíva tvorené vyslovene v neprospech podnikateľa. Trhové podmienky začínajú mať charakter sociálneho štátu, kedy sa neberie do úvahy i neschopnosť zamestnanca adekvátne vynaložiť pracovné úsilie.

Zákony pôsobia v smere pomoci špekulatívnym zamestnancom, ktorí odmietajú pracovať. Právna neistota tiež nezabezpečuje vhodné podmienky na rozvoj MSP, najmä v spojitosti s korupciou, ktorú možno nazývať i pozitívnym lobingom, ktorý je v dnešnej obchodnej praxi priam až nevyhnutný.

Nefunkčný kapitálový trh má súvislosť so štandardnými nevýhodami MSP. Tieto podniky sú odkázané na financovanie rozvoja z vlastných kumulovaných zdrojov. Negatívne tu pôsobí už spomínané vysoké daňové zaťaženie a odvodové povinnosti.

6. Podpora podnikania
Podpora podnikania prebieha na úrovni poskytovania grantov. Štátna grantová schéma podpory konkurencieschopnosti (Schéma B) bola vypracovaná v súlade s Oznámením MZV SR č. 186/2002 Z. z. zo dňa 18. apríla 2002 o prijatí Rozhodnutia Asociačnej rady č. 6/2001 medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou, ktorým sa prijímajú implementačné pravidlá na uplatňovanie ustanovení o štátnej pomoci uvedené v článku 64 ods. 1 bode (iii) a ods. 2 podľa článku 64 ods. 3 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a v článku 8 ods. 1 bode (iii) a ods. 2 podľa článku 8 ods. 3 Protokolu č. 2 k tejto dohode o výrobkoch Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO).

6.1. Schéma B
Schéma B – SARIO je transformáciou programov podpory exportu a investícií a to:
- programu podpory rozvoja elektronického obchodu – program B,
- programu podpory účasti na medzinárodných výstavách – program C,
- programu podpory marketingových informácií – program D,
ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 356 dňa 24. mája 2000.

Právnym základom pre poskytovanie pomoci je § 3 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a Nariadenie komisie (EK) č. 69/2001 o aplikácii článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES pri pomoci de minimis, publikované v Úradnom vestníku /Official Journal/ Európskeho spoločenstva dňa 12. januára 2001, ktoré bude platiť do 31. decembra 2006.
Poskytovateľom pomoci a vyhlasovateľom schémy B je Ministerstvo hospodárstva SR. Vykonávateľom a gestorom schémy B je Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, š. p. o. (SARIO).

Rozsah finančných zdrojov schémy B na príslušný rok oznámi Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré je poskytovateľom pomoci, najneskôr do 31. 3. príslušného roku na webovej stránke www.economy.gov.sk
Platnosť schémy B končí 31. decembra 2006.

Žiadosti o poskytnutie pomoci je potrebné predložiť najneskôr 6 mesiacov pred skončením platnosti schémy B.
Pre podanie žiadosti a vypracovanie projektu je nevyhnutné naštudovať plné znenie Štátnej grantovej schémy podpory konkurencieschopnosti – de minimis.

6.1.1. Štátna grantová schéma podpory konkurencieschopnosti – de minimis
Štátna grantová schéma podpory konkurencieschopnosti – de minimis je financovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu SR. Cieľom pomoci je zvýšiť efektívnosť obchodných činností a výroby, zlepšiť pozíciu a konkurenčnú silu podnikateľských subjektov v obchodnej konfrontácii ich produkcie na domácich a zahraničných trhoch, ako i zvýšiť úroveň ich prezentačných aktivít pri dosahovaní strategických cieľov na daných trhoch, na úroveň porovnateľnú s podnikateľskými subjektami v krajinách EÚ.

6.1.2. Pomoc de minimis
V zmysle Nariadenia komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o používaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis, je minimálna pomoc poskytnutá príslušnému podnikateľovi, ktorá v priebehu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov nepresiahne sumu v prepočte 100 000 EUR. 6.2. Spôsobilosť uchádzania sa o grant
O grant sa môžu uchádzať
- výrobné podnikateľské subjekty zodpovedajúce vymedzeniu MSP /údaj o počte zamestnancov k 31. 12. predchádzajúceho roku a k termínu podania žiadosti/,
- veľké výrobné podnikateľské subjekty, ktoré zamestnávajú viac ako 250 a menej ako 1 800 zamestnancov /údaj k 31. 12. predchádzajúceho roku a k termínu podania žiadosti/,
- obchodné firmy, zastupujúce výrobné firmy v oblasti zahraničného obchodu a marketingu, ktoré hodnoverne preukážu túto skutočnosť a zodpovedajú vymedzeniu MSP,
- súkromné spoločnosti zamerané na výrobu softvéru.

6.2.1. Výška grantu
Výšku pomoci predstavuje objem jednorazovo poskytnutej dotácie:
- Minimálna výška dotácie je 120 000,-Sk. - Maximálna výška dotácie je 1 200 000.-Sk. - Intenzita pre MSP nesmie presiahnuť 75% oprávnených nákladov na jednotlivé oprávnené projekty s výnimkou poradenských a konzultačných služieb,
- Intenzita pomoci pre veľkého podnikateľa nesmie presiahnuť 50% oprávnených nákladov na projekt,
- Intenzita pomoci pre MSP a pre veľkého podnikateľa v oblasti poradenských a konzultačných služieb nesmie presiahnuť 50% oprávnených nákladov,
- Zostatok nákladov musí kryť žiadateľ o poskytnutie pomoci z vlastných zdrojov alebo zdrojov iných ako štátny rozpočet SR,
- Prepočet poskytnutej pomoci na EUR sa vykoná kurzom stanoveným Národnou bankou Slovenska ku dňu schválenia žiadosti o poskytnutie pomoci výborom.

6.3.

Podmienky poskytnutia pomoci
- Podanie písomnej žiadosti žiadateľom o poskytnutie pomoci,
- Jednoznačné sformulovanie kvalitatívnej a kvantitatívnej charakteristiky dokumentujúcej ekonomický prínos z realizácie projektu,
- Kombinácia činností a aktivít obsiahnutá v projekte je predmetom schémy B. a zodpovedajú zákonným podmienkam na poskytnutie pomoci,
- Projekt predloží podnikateľský subjekt považovaný schémou B za spôsobilý,
- Čas realizácie projektu nesmie presiahnuť 6 mesiacov,
- Pomoc je možné poskytnúť žiadateľovi len po splnení podmienok ustanovených v schéme B,
- Pomoc nie je možné poskytnúť na aktivity začaté resp. ukončené pred podaním žiadosti o poskytnutie pomoci. Pomoc je možné poskytnúť vo všetkých oblastiach, okrem:
odvetvia dopravy a činností spojených s výrobou, spracovaním alebo marketingom výrobkov uvedených v prílohe I Zmluvy o založení ES, t. j. poľnohospodárstva a rybárstva.

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že grantové prostriedky je možné získať až po zaplatení za realizáciu schválenej činnosti. To znamená, že najprv musia byť uhradené všetky náklady z vlastných zdrojov. Preplatenie schváleného grantu sa uskutoční na základe predloženia evidencie o vykonaní projektu a po preskúmaní účtovnej dokumentácie.

7. Mechanizmus poskytovania pomoci
1. Formulár žiadosti o dotáciu – nenávratný finančný príspevok, ako i ostatné prílohy a manuál pre poskytovanie pomoci sú k dispozícii v SARIO, v jej regionálnych pobočkách a na jej webovej stránke. 2. Žiadateľ je povinný vyplniť žiadosť o poskytnutie pomoci vo všetkých bodoch presne a úplne. V prílohe žiadosti uvedie podrobnú špecifikáciu a výšku nákladov na každý oprávnený projekt, na ktorý požaduje poskytnutie pomoci. Podpísaním žiadosti žiadateľ akceptuje podmienky schémy B a súčasne potvrdzuje správnosť a úplnosť údajov. 3. Akceptovateľná je žiadosť a projekt spracovaný len na predpísaných formulároch, vyplnený na počítači, resp. strojom. 4. Súčasťou žiadosti je projekt, ktorý je žiadateľ povinný spracovať vo všetkých bodoch podľa predlohy. 5. Vyplnenú a potvrdenú žiadosť, podpísanú štatutárnym zástupcom, spolu s projektom spolu s prílohami, vrátane dvoch kópií zašle žiadateľ SARIO. 6. SARIO po posúdení úplnosti žiadosti, zhodnotení projektu a kontrole splnenia podmienok schémy B spolu so svojím stanoviskom postúpi všetky doklady na rozhodnutie výboru. 7. Konečné termíny na prijatie žiadostí na rokovanie výboru sú vždy prvý pondelok v príslušnom mesiaci. 8.

Priznanie a výšku dotácie schvaľuje výbor zložený zo zástupcov Ministerstva hospodárstva SR, Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Združenia podnikateľov Slovenska, Združenia priemyselných zväzov, Odboru zahraničnej pomoci Úradu vlády SR, Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, Exportno-importnej banky SR, Slovenskej živnostenskej komory, Delegatúry Európskej komisie v SR (pozorovateľ) a Centrálnej kontraktačnej jednotky Úradu vlády SR (pozorovateľ). Na rozhodovanie sa nevzťahujú všeobecne záväzné predpisy o správnom konaní. 9. O rozhodnutí výboru informuje SARIO písomne žiadateľa do 10 dní. V prípade kladného rozhodnutia uzatvorí SARIO „Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku“. Zároveň v oznámení uvedie výšku schválenej pomoci v Sk a v EUR. V prípade záporného rozhodnutia oznámi jeho dôvod. 10.Podmienkou vyplatenia dotácie je úspešné ukončenie projektu a kontrola predložených originálnych účtovných dokladov preukazujúcich výšku oprávnených nákladov. 11.Finančný príspevok SARIO jednorazovo poukáže na bežný účet žiadateľa do 30 dní po splnení podmienok stanovených v bode 10. 12.V zmluve si SARIO vyhradzuje právo, na základe písomného rozhodnutia výboru, v prípade porušenia podmienok schémy B krátiť alebo v prípade už vyplatenej dotácie požadovať jej vrátenie. Za porušenie podmienok sa považuje aj predloženie nepravdivých údajov a dokumentov.

7.1. Nedostatky – SARIO a byrokratizmus
Na základe výmeny straníckych kresiel vychádzajú na svetlo sveta nedostatky a na rad prichádzajú rozpočtové obmedzenia. Na základe inventúry, ktorá bola vykonaná, sa zistili nezrovnalosti v hodnotení výsledkov rokovaní, ktoré sa započítavali do aktív SARIO. Objavili sa chybné hodnotenia, kedy sa sem započítava už aj telefonický kontakt s potenciálnym investorom. Vďaka tomu sa vláda rozhodla dočasne znížiť rozpočet SARIO a poskytla mu len 30 miliónov Sk. Do popredia sa dostáva aj prílišná byrokracia úradov, ktoré „nestíhajú“ reagovať na záujem potenciálnych investorov. Takýto problém sa vyskytol v prípade DELL co., ktorá po oslovení slovenských úradov a neobdržaní odpovede sa rozhodla investovať inde. Zasiahol však projektový manažér SARIO, ktorý sa osobne vybral do ich centrály v Londýne a na základe jeho projekcia spoločnosť Dell Slovensko opätovne zaradila medzi krajiny vhodné na investíciu.

7.2. Realizované investičné projekty - SARIO
Tabuľka

7.3.

Investovanie z krajín – príliv PZI

Podnikové odvetvia Bankový sektor Celkovo
Krajiny USD Mil % USD Mil % USD Mil %
Rakúsko 443 10.8 555.6 44.7 999.1 18.6
Holandsko 1012.2 24.6 13.1 1.1 1025.2 19.1
Veľká Británia 308.8 7.5 35.5 2.9 344.3 6.4
Nemecko 1148.1 27.9 18.5 1.5 1166.9 21.8
Taliansko 60.4 1.5 470.9 37.8 531.3 9.9
USA 286.2 6.9 36.7 3.0 322.9 6.0
Francúzsko 96.1 2.3 11.5 0.9 107.6 2.0
Belgicko 121.1 2.9 0.0 0.0 121.1 2.3
Česká republika 206.9 5.0 80.0 6.4 286.9 5.3
Maďarsko 170.3 4.1 22.2 1.8 192.6 3.6
Ostatné krajiny 266 6.5 0.2 0.0 266.2 5.0

Celkový príliv 4120.0 100.0 1244.2 100.0 5364.2 100.0 zahraničného kapitálu

Zdroj: Národná banka Slovenska 30.jún 2002

7.4. Podpora exportu
Slovenským exportérom je k dispozícií celá škála služieb. Zatiaľ čo Slovenské exportné informačné centrum (SEIC) poskytuje komplexné informačné zabezpečenie, divízia exportu je zodpovedná za administráciu štátnych finančných príspevkov, pomáha pri organizovaní účasti slovenských podnikov na zahraničných výstavách alebo zabezpečuje subdodávateľský program.

7.4.1. Slovenské exportné informačné centrum
Hlavnou úlohou Centra je poskytovať aktuálne, relevantné a komplexné informácie o zahraničnom obchode a investíciách. K tomuto účelu slúži odborná knižnica a rešeršné služby na objednávku. Pre členov SEIC poskytujeme ďalšie špeciálne služby, napr. on-line prístup k vybraných databázam SEIC. Niektoré služby sú platené.

7.4.2. Subdodávateľský program
Divízia exportu rozbieha subdodávateľský program, v rámci ktorého chce pomôcť slovenským výrobcom dielov a polotovarov začleniť sa do medzinárodných výrobných reťazcov, ktoré môžu ponúknuť stabilitu a objem odberov, spoluprácu pri vytváraní vhodného dodávateľského modelu až po strategické partnerstvo.

7.4.3. Medzivládne zmiešané komisie
Zmiešané komisie pre obchodno-hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu Ministerstva hospodárstva SR vytvárajú priestor pre prehĺbenie hospodárskej spolupráce na bilaterálnej úrovni. Uskutočňujú sa na základe podpísaných bilaterálnych obchodných dohôd.

7.4.4. Semináre o zahraničných trhoch
Organizáciu seminárov o zahraničných trhoch považuje divízia exportu Agentúra SARIO za dôležitý nástroj na zvýšenie informovanosti slovenských podnikateľov o detailných možnostiach zahraničných trhov. Divízia chce prostredníctvom takýchto odborných seminárov informovať vo vzťahu k jednotlivým teritóriám predovšetkým o ich absorpčnej schopnosti pre slovenské exporty, o doterajšom vývoji vzájomného obchodu, o colných a daňových záležitostiach a pod.

7.4.5. Medzinárodné veľtrhy a výstavy
Veľtrhy a výstavy sú jednou zo všeobecne uznávaných a veľmi účinných foriem prezentácie firiem a spoločností pri ich prieniku na zahraničné trhy. Sú jedným z najstarších prezentačných médií na svete s neopakovateľnou atmosférou, osobnými kontaktmi medzi vystavovateľmi a klientmi, koncentráciou firiem a konkrétnymi výsledkami.

7.5. Investičné stimuly
Slovenská vláda poskytuje množstvo atraktívnych stimulov pre zahraničných aj domácich investorov. Okrem iného daňové prázdniny, finančné príspevky poskytované za vytvorenie nových pracovných miest a za vyškolenie.

Tieto stimuly sú ukotvené v Zákone o štátnej pomoci, Zákone o investičných stimuloch, Zákone o dani z príjmov a Zákon o zamestnanosti.

7.5.1. Systém daňových úverov
Európska únia plne akceptovala systém poskytovania daňových úverov. Slovensko sa tak stalo jedinou višegrádskou krajinou, ktorá poskytuje istotu pokiaľ ide o jej systém daňových investičných stimulov.
Slovenský systém daňových úverov umožňuje poskytnutie daňového úveru až do výšky 50% kvalifikovaných výdavkov na investície mimo Bratislavského kraja. V Bratislavskom kraji si daňovník môže uplatniť úver až do výšky 20% kvalifikovaných výdavkov. Tieto daňové úvery sú poskytované na maximálne 10 rokov, pričom podliehajú spomenutým regionálnym obmedzeniam.

7.5.2. Zamestnanecký príspevok - tabuľka - ťažko uverejniteľné
Legislatívny základ Rozhodovací proces Vzťahuje sa na Výška príspevku

Zákon o zamestnanosti, č.387/1996 Miestny úrad práce Registrovaných zamestnaných Do 50% ročnej mzdy

ALEBO
Zákon o investičných stimuloch, č. 565/2001* Vláda. Žiadosti na ministerstve hospodárstva Všetkých zamestnancov spoločností spíňajúcich podmienky zákona* Do 160,000 Sk (približne 4,000 eúr) na jedno miesto v závislosti od regiónu

7.5.3 Príspevky na školenia - tabuľka - dtto - ťažko uverejniteľné

Legislatívny základ Rozhodovací proces Vzťahuje sa na Výška príspevku
Zákon o zamestnanosti, č.387/1996 Miestny úrad práce Registrovaných zamestnaných Do 50% nákladov na školenie
ALEBO
Zákon o investičných stimuloch, č. 565/2001* Vláda. Žiadosti na ministerstve hospodárstva Všetkých zamestnancov spoločností spíňajúcich podmienky zákona* Do 10,000 Sk (približne 240 eúr)
na zamestnanca

*Spoločnosti spĺňajúce podmienky Zákona č. 565/2001:
 Spoločnosti, ktoré investujú minimálne 400 miliónov korún (9.5 miliónov EUR) v regiónoch s nezamestnanosťou nižšou než 10%.  Spoločnosti, ktoré investujú minimálne 200 miliónov korún (4.75 miliónov EUR) v regiónoch s vyše 10 percentnou nezamestnanosťou.

8. Záver
V prípade, že by sa zahraničný investor dostal na stránku SARIO.SK, dozvedel by sa adekvátne informácie o Slovensku, o výhodách, ktoré poskytuje. Slovensko sa ale nemôže spoliehať na to, že manager veľmi úspešnej zahraničnej firmy, ktorá chce expandovať na nových trhoch, bude len tak „surfovať“ po internete a náhodou sa dostane na stránku SARIO. Po tom, čo tu bol zahraničný manager, aby zefektívnil činnosť tejto agentúry, nemôžeme očakávať žiaden zázrak.

V prvom rade je to v ľuďoch, ktorí pracujú pre túto agentúru a ktorí sa musia snažiť kontaktovať potencionálnych klientov a investorov. Ak sa tak stane, ak budú badateľné výsledky z ich projektovej činnosti, potom aj vláda SR vydá peniaze zo štátneho rozpočtu. Bez výsledkov nie je predsa možné niečo len tak dotovať.

P R I L O H A

NEGOCIAČNÁ POZÍCIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KAPITOLA 16
MALÉ A STREDNÉ PODNIKANIE

I. ZHRNUTIE NEGOCIAČNEJ POZÍCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Slovenská republika akceptuje a je pripravená v plnom rozsahu implementovať acquis v kapitole “Malé a stredné podnikanie" k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1.januára 2004. Slovenská republika nepožaduje výnimky alebo prechodné obdobia na implementáciu legislatívy v rámci tejto kapitoly.

II. LEGISLATÍVNE A INŠTITUCIONÁLNE VÝCHODISKÁ
HARMONIZÁCIA LEGISLATÍVY S ACQUIS
Od 1. januára 2000 nadobudol účinnosť Zákon o štátnej pomoci č.231/1999, ktorým sa zmenila kategorizácia malých a stredných podnikov na Slovensku. Kategorizácia MSP je v súčasnosti plne kompatibilná s odporúčaním Európskej komisie 96/280/ES z 3. apríla 1996, týkajúceho sa definície malých a stredných podnikov. V oblasti legislatívy, po prijatí Zákona o štátnej pomoci, došlo k úplnej harmonizácii kategorizácie malých a stredných podnikov, ktorá je základným aspektom v tejto oblasti.
Zmeny v kategorizácii malého a stredného podnikania zásadne neovplyvňujú súčasnú úroveň poskytovania štátnej pomoci, nakoľko 100 % fyzických osôb a 98,9 % právnických osôb tvoria podniky s počtom zamestnancov menším ako 250. Z uvedeného vyplýva, že zníženie hornej hranice pre MSP z 500 na 250 nemá vplyv na poskytovanie štátnej pomoci, nakoľko podnikov nad hranicou 250 zamestnancov je len 1,1 %. Okrem toho, vychádzajúc z doterajších poznatkov pri poskytovaní podpory MSP, táto v jednotlivých prípadoch v priebehu troch po sebe nasledujúcich rokoch nedosahuje výšku 100.000 EURO, čo znamená, že sa na ňu vzťahuje pravidlo “de minimis”.
Implementácia zákona o štátnej pomoci bude sledovaná a vyhodnocovaná Úradom pre štátnu pomoc, ako aj inštitúciami poskytujúcimi štátnu pomoc. Rozvoj malého a stredného podnikania patrí popri reštrukturalizácii slovenského hospodárstva medzi základné priority hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky. Vďaka tejto podpore tvoril v roku 1998 podiel MSP na zamestnanosti 57 %, na HDP 56 %, na exporte 45 % a na importe 54 %. Od 1. januára 2000 došlo na základe zákona č.366/1999 o daniach z príjmov k podstatnému zníženiu dane z príjmu u právnických osôb zo 40 % na 29 % a taktiež aj k zníženiu dane z príjmu u fyzických osôb.

Daňové pásma sa upravili rovnomernejším rozložením daňového zaťaženia. Najmenší podnikatelia môžu využívať možnosť platenia paušálnej dane. Pri tejto kategórie bola súčasne odbúraná povinnosť viesť účtovníctvo. Prijaté legislatívne úpravy vychádzajú z odporúčania EK č. 97/344/ES z 22. apríla 1997 o zlepšení a zjednodušení podnikateľského prostredia pri začatí podnikania. Smernica 95/57/EC týkajúca sa štatistiky v oblasti cestovného ruchu je zabezpečovaná v rámci kapitoly č.12 - Štatistika.
INŠTITUCIONÁLNE ZABEZPEČENIE
Vláda Slovenskej republiky spoločne s Programom PHARE Európskej únie vytvorila v roku 1993 Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania. Jej hlavným cieľom je iniciovať rozvoj a rast existujúcich a novovznikajúcich malých a stredných podnikov na Slovensku. Agentúra zabezpečuje koordináciu všetkých aktivít na podporu malého a stredného podnikania vrátane finančných, na medzinárodnej, národnej a lokálnej úrovni. Je poverená vykonávaním funkcií programovej a riadiacej jednotky projektu malé a stredné podnikanie na uľahčenie a koordináciu programu PHARE pri poskytovaní pomoci v Slovenskej republike. V súvislosti s uvedeným Slovenská republika nepotrebuje zriadiť žiadnu novú organizáciu pre implementáciu acquis. Dňa 11. augusta 1999 prijala vláda uznesenie č.685, ktorým vytvorila ako poradný orgán vlády Radu pre malé a stredné podnikanie, ktorá predkladá vláde návrhy a odporúčania na skvalitnenie podnikateľského prostredia a efektívnu podporu malého a stredného podnikania. Týmto sa na Slovensku vytvoril hlavný predpoklad na permanentný dialóg medzi podnikateľmi a vládou. Zloženie Rady a obsah jej činnosti dáva, po vstupe Slovenska do EÚ, predpoklad pre spoluprácu s Konzultačným výborom pre družstvá, vzájomné združenia, asociácie a nadácie, ktorý bol zriadený rozhodnutím Európskej komisie č.98/215 z 13. marca 1998.
Slovenská republika bude aj v nasledujúcich rokoch pokračovať v politike podpory rozvoja malého a stredného podnikania a v úsilí o zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Bratislava, marec 2000
Strana 1748 Zbierka zákonov č. 152/2000 Čiastka 65.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

MSP - malé a stredné podnikanie