referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Igor
Sobota, 10. apríla 2021
Pracovník v Cestnom ruchu
Dátum pridania: 28.10.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Foppa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 095
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 

Ide o činitele, ktoré:
a) zvyšujú rozsah živej práce, napríklad rast objemu poskytovaných služieb, sezónnosť cestovného ruchu a nerovnomernosť frekvencie účastníkov cestovného ruchu a pod.,
b) znižujú rozsah živej práce, napríklad cieľavedomé a efektívne riadenie procesu uspokojovania potrieb účastníkov cestovného ruchu, substitúcia živej práce zhmotnenou prácou (zavádzanie automatov pri poskytovaní niektorých služieb), koncentrácia prevádzkových jednotiek a pod.

Kvalifikácia pracovných síl v cestovnom ruchu

Vysoký stupeň viazanosti živej práce pri poskytovaní služieb v cestovnom ruchu nás núti zamyslieť sa nielen nad potrebou pracovných síl v cestovnom ruchu, ale aj nad ich kvalifikáciou. Otázka kvalifikácie sa stáva aktuálnou najmä v súvislosti s úrovňou poskytovaných služieb, s uplatňovaním vedecko – technického rozvoja v praxi cestovného ruchu, ako aj so stále citeľnejším nedostatkom pracovných síl. Od úrovne kvalifikácie pracovnej sily závisí vo veľkej miere aj ďaľší rozvoj cestovného ruchu. Vedecko – technický rozvoj má za následok prekonávanie rozdielov medzi duševnou a fyzickou prácou. Uplatňovanie výdobytkov vedy a techniky aj v praxi cestovného ruchuprináša zmeny v technike a v technológii práce, v charaktere a v organizácii práce. Tieto zmeny sa musia prejaviť aj v obsahu, podmienkach a štruktúre práce (fyzickej a duševnej) v cestovnom ruchu.
Ani výdobytky vedy a techniky sa vždy v cestovnom ruchu neprijímajú s pochopením. Je to dôsledok napríklad nedostatočného ekonomického ohodnotenia práce niektorých kategórií pracovníkov, ako aj zastaraných výchovno – vzdelávacích foriem k odbornosti, nedôsledného presadzovania požiadaviek kvalifikácie v súčasnej praxi a ďalšie.

Správanie sa predavača

Ak nie je obchod preplnený, má sa predavač ihneď venovať zákazníkovi, ktorý vstúpil. Nemá najprv dokončiť rozhovor s kolegom, aj keby sa netýkal súkromných vecí. Ak by bol hádam rozhovor skutočne neodkladný, poprosí zákazníka o niekoľko sekúnd strpenia, ale naozaj musí ísť o sekundy, a nie minúty.
Predavač by nikdy nemal v predajniach jesť alebo popíjať kávu. Jednak môže zamazať tovar, jednak to zvádza k tomu, aby nechal zákazníka čakať, a nakoniec – jedlo na pracovisko mimo vyhradenej doby nepatrí.
Zákazníka osloví zdvorilým: „Prosím, čo si želáte?“ Titulovať ho bude pani a pane.
Ak zistí, že zákazník by si rád najprv tovar v pokoji prezrel, nebude sa mu vnucovať otázkami, či si už vybral, ale bude sledovať, kedy zákazník potrebuje radu a odporúčanie.
Môže sa stať, že zákazník má o veci, ktorú chce kúpiť, dosť nejasnú predstavu. Predavač mu nepovie „no tak milý pane, keď sám neviete čo chcete, to je potom ťažké kupovať“, ale podľa toho, čo zákazník naznačil, bude sa mu usilovať odporúčať to najvhodnejšie.
Ak zákazník vie presne, čo chce, nebude škodiť, ak mu predavač ponúkne ešte nejaký doplnok – k rúžu lak na nechty, k saláme horčicu, k látke na plášť aj látku na blúzu atď. Ak sa žiadaná vec nenachádza v predajni, predavač by mal ísť bez váhania do skladu alebo poprosiť zákazníka, aby prišiel na budúci týždeň, až sa tovar dopraví zo skladu do predajne.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Emil Kopšo - Ekonomika cestovného ruchu, Ing. Július Tvrdoň - Lexikón spoločenského styku
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.