Bankový systém
Banková sústava predstavuje systém, ktorý vytvárajú všetky banky pôsobiace v hospodárstve a ich vzájomné vzťahy. Banková sústava môže byť na rôznom stupni rozvoja. Pre krajiny s centrálne riadeným hospodárstvom je typická jednostupňová sústava, v ktorej vystupuje len jedna jediná banka a to centrálna (štátna). V každej krajine s rozvinutým bankovým systémom existuje dvojstupňová (duálna, dvojokruhová) banková sústava. Prvý stupeň tvorí centrálna banka (emisná, ceduľová, ústredná). Táto banka zohráva úlohu makroekonomického centra. Jej hlavnou úlohou je emitovanie peňazí a zabezpečenie stability meny, čo sa premieta aj do jej funkcie. Druhy stupeň tvoria ostatné banky - komerčné. Činnosť týchto bánk má väčšinou obchodnopodnikateľských charakter s cieľom dosahovania zisku. Hlavnou úlohou týchto bánk je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu od tých subjektov, kde sa uvoľnil, k tým, ktoré predstavujú dopyt po ňom. 3.1 Centrálna banka:
Jednou z najdôležitejších finančných inštitúcií v modernej ekonomike je centrálna banka. Vo svojej podstate je centrálna banka vládnou inštitúciou, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečenie stability meny.
Centrálne banky začali vznikať v súvislosti s monetarizáciou ekonomiky ako ďalšia viac - menej nezávislá "moc" v štáte - popri zákonodárnej a výkonnej moci. Väčšina priemyselne vyspelých krajín vo svojej histórii veľmi rýchle pocítila potrebu inštitúcie, ktorá by zabezpečovala stabilitu a kontrolu nad rastom peňazí a úveru. Aj keď sa objavovali voči nezávislosti tejto inštitúcie námietky, že by mohla získať veľkú finančnú moc a obmedzovať takto disponibilitu úveru pre rozvoj krajiny, séria ekonomických a finančných kríz koncom 19. a začiatkom 20. storočia donútila väčšinu krajín rešpektovať túto moc a poskytnúť centrálnym bankám čoraz väčšiu nezávislosť. Múdri vládcovia rýchlo pochopili, že stabilná mena je výrazným atribútom štátu, reprezentantom jeho ekonomickej sily a konsolidovanosti, výrazom jeho dôveryhodnosti v ekonomickom aj politickom zmysle. Ako prvá vznikla centrálna banka Bank of England, založená v Anglicku v roku 1694. Postupne sa zakladali banky aj v ďaľších krajinách.
Postavenie a miera nezávislosti centrálnych bánk je, samozrejme, v jednotlivých krajinách rôzna.
Historická skúsenosť však dokazuje, že spoľahlivú menovú politiku vyúsťujúcu do stability meny môže vykonávať centrálna banka len za predpokladu, že má zverejnené široké kompetencie v menovej oblasti, je úplne autonómna vo svojom rozhodovaní, nesie plnú zodpovednosť za stabilitu meny a jej činnosť je primerane konrolovaná zákonodarnou mocou, ktorá ju zriadila. Typickým príkladom nezávislej centrálnej banky je Deutsche Bundesbank, ktorá bola v roku 1957 konštituovaná ako inštitúcia nezávislá od ostatných zložiek štátnej moci pri vykonávaní zverenej menovej politiky a ktorej sa podarilo prekonať povojnovú destabilizáciu menového systému Nemecka a vybudovať jednu z najstabilnejších a najsilnejších mien v Európe.
V trhovej ekonomike plní centrálna banka dve hlavné funkcie:
- zabezpečuje stabilitu meny
- reguluje bankový sektor
Pri plnení týchto funkcií vystupuje centrálna banka v úlohe:
- banky štátu
- banky bánk
V dvojstupňovom bankovom systéme má centrálna banka viacero osobitných funkcií, ktoré ju odlišujú od obchodných bánk. Zároveň má voči nim špecifické, nadradené postavenie. Centrálna banka nikdy nie je súkromnou bankou a ďalej sa odlišuje od obchodných bánk tým, že:
- jej cieľom nie je maximalizovať zisk - teda nie je komerčne orientovaná
- má dohliadaciu funkciu nad činnosťou obchodných bánk (bankový dozor), centrálna banka ovplyvňuje správanie obchodných bánk prostredníctvom nepriamych nástrojov
- riadi vydávanie (emisiu) bankoviek a mincí
- nekonkuruje obchodným bankám, jej zákazníkmi sú zvyčajne vláda a obchodné banky
- slúži ako posledná záchranná inštancia pre obchodné banky
- spravuje menové rezervy (v zlate, devízach)
- spravuje účty štátu, vlády, miestnych samospráv
- ovplyvňuje kurz meny (nákupom a predajom zahraničných mien)
- zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciach
Menová politika centrálnej banky- realizovaná prostredníctvom troch politík:
- politiky M - ide o určenie množstva peňazí v obehu, uskutočňuje sa vydávaním peňazí do obehu alebo sťahovaním peňazí z obehu
- úverová a úroková politika - slúži na ovplyvňovanie ponuky a dopytu po peniazoch
- devízová politika - je orientovaná na vonkajšie ekonomické vzťahy, jej cieľom je spravidla vonkajšia ekonomická rovnováha, ktorá sa prejavuje vo vyrovnanosti platobnej bilancie
Nástroje centrálnej banky:
1. priame nástroje :
- predstavujú adresné prevažné selektívne a administratívne zásahy CB do ponuky peňazí cez reguláciu úverovej kapacity a obchodných bánk. Priame nástroje CB používa väčšinou na prechodnú dobu najmä v prípadoch, keď na v dôsledku riskantných úverových operácii dochádza k ohrozeniu jej ďalšej existencie.
Pravidlá likvidity - CB môže pôsobiť na likviditu obchodných bánk priamo stanovením pravidiel likvidity, tzn.
stanovením záväznej štruktúry aktív a pasív obchodných bánk a stanovením záväzných väzieb medzi aktívami a pasívami týchto bánk. Čím podrobnejšie sú pravidla likvidity stanovené, tým majú vyšší charakter priameho nástroja. Úverové kontingenty - je najtvrdším nástrojom s priamym dopadom na ponuku peňazí. Úverové kontingenty sú: - limity úverov, - úverové stropy. Relatívny úverový kontingent- predstavuje maximálnu výšku úveru, ktorú je CB ochotná poskytnúť OB. Je ho možné použiť i pre reeskont Z a lombardný úver. Absolútny úverový kontingent - stanovuje OB maximálnu výšku úveru, ktorý táto banka môže poskytnúť. Povinné vklady - v trhových ekonomikách môže byť niektorým subjektom stanovená povinnosť:
a) ukladať vklady
b) otvárať bežné účty a uskutočňovať ďalšie operácie výhradne cez CB
Doporučenia (vyjadrenie priania CB k chovaniu OB v najbližšom období a jeho realizácia nebýva podchytená písomne), výzvy (nemusia mať písomnú formu, ale v porovnaní s doporučeniami sú však tvrdšieho charakteru), dohody (sú podchytené písomným záväzkom medzi CB a OB, často sú však uzatvárané i medzi OB navzájom, po podpísaní sa stávajú právne záväzné) - nástroje s vysokou účinnosťou priameho charakteru sú doporučené výzvy a dohody vo vzťahu medzi CB a OB Spoločnými znakmi týchto nástrojov je neexistencia právneho základu k prinúteniu OB, aby tieto nástroje rešpektovali - aj keď tieto nástroje nie sú záväzné, OB ich plne rešpektujú. 2. nepriame nástroje :
Diskontná sadzba -je úrokovou sadzbou CB, za ktorú môžu obchodné banky čerpať úvery. Zmena disk. sadzby vedie k zmene dopytu OB po úveroch: - zvýšená diskontná sadzba dopyt znižuje - zníž. diskontná sadzba dopyt zvyšuje. Obchodné banky reagujú zvýšením sadzieb z poskytovaných úverov. Zvýšenie diskontnej sadzby zvyšuje cenu peňazí a vedia k poklesu dopytu po úveroch od OB. Zvýšená diskontná sadzba a následne obmedzenie ponuky peňazí sa teda pozitívne prejaví na znížení miery inflácie a prílivu zahraničného kapitálu, negatívny dopad to má na ekonomický rast a zamestnanosť. Zníženie diskontnej sadzby - dopady presne opačné. Povinné minimum rezervy - predstavujú povinné vklady jednotlivých OB v CB. Sú uložené na zvláštnych účtoch, ktoré sú buď: bezúročne alebo OB dostatočne malý úrok. Znížené PMR stanoví CB sadzbou, ktorá môže byť buď rovnaká pre všetky banky alebo sa môže pre jednotlivé banky líšiť.
Operácie na voľnom trhu - predstavujú nákup alebo predaj najmä krátkodobých štátnych cenných papierov centrálnou bankou obchodným bankám.
Nákup štátnych cenných papierov centrálnou bankou zvyšuje úverovú kapacitu, zvyšuje likviditu OB. Predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou úverovú kapacitu a likviditu OB znižuje tzn. nákup zo strany CB predstavuje zvýšenie ponuky peňazí a predaj predstavuje zníženie ponuky peňazí. Ďalším dôvodom využívania operácie na voľnom trhu je možnosť krytia schodku štátneho rozpočtu. - emisiou cenných papierov.
Centrálna banka je tiež zodpovedná za:
- rozsah nominálov bankoviek a mincí
- ochranu bankoviek a mincí voči falšovaniu
- vydávanie pamätných mincí z drahých kovov.
Orgány NBS :
Banková rada NBS - je to najvyšší riadiaci orgán a jej členmi sú : guvernér, 2 víceguvernéri, 3 vrchný riaditeľia a 3 ďalší členovia. Guvernéra a víceguvernérov odvoláva a vymenúva prezident republiky na návrh vlády po schválení národnou radou. Vrchných riaditeľov a ostatných 3 členov vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh guvernéra. Direktórium NBS je výkonným orgánom NBS tj. zodpovedá za výkon rozhodnutý bankovou radou, členenie : Víceguvernér poverený guvernérom a vrchní riaditeľia NBS. Direktórium pripravuje zasadania bankovej rady, vykonáva jej rozhodnutia a spravuje NBS. 3.2 Obchodné (komerčné) banky:
Druhý stupeň bankovej sústavy tvoria všetky komerčné banky. V bankovej sústave vyspelých trhových ekonomík existuje viacero druhov týchto bánk. Ich činnosť má prevažne obchodno - podnikateľský charakter. Ich hlavným cieľom je dosiahnutie maximálneho zisku. Hlavnou úlohou obchodných podnikových bánk je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu od tých ekonomických subjektov, kde sa uvolnili, k tým ktoré predstavujú dopyt po ňom. Umožňujú, aby peniaze boli využívané v čo najväčšej miere ako kapitál.Tento stupeň je ďaleko viac členitejší, pokiaľ ide o množstvo subjektov, ale aj o ich charakter. Charakter banky sa dá určiť podľa nasledujúcich kritérií:
Veľkosť banky - toto kritérium nie je samoúčelné a nevyužíva sa ako podklad na zostavenie poradia najväčších bánk, ale naznačuje ekonomickú silu, možnosti a význam banky. U nás možno k najväčším bankám zaradiť Všeobecnú úverovú banku a Slovenskú sporiteľňu.
Vlastnosti banky - sú dôležitým signálom naznačujúcim správanie sa banky, jej strategické ciele, ale aj možnú pomoc vlastníkov v prípade, že sa banka ocitne v ťažkostiach.
Komplexnosť služieb - vyjadruje, či je banka univerzálna, t. j. či poskytuje všetky bankové služby, alebo či sa špecializuje na určitý okruh bankových produktov.
Klientela banky - môže byť bez obmedzenia, alebo sa banka sústreďuje najmä alebo len na určitú skupinu zákazníkov.
Základným rozdielom je orientácia buď na drobných alebo na veľkých zákazníkov.
Keďže komerčné banky predstavujú sieť širokorozvetvených spoločností, ich klasifikácia a presné zatriedenie sú zložité, pretože pri začlenení sa používajú rôzne kritéria. Najbežnejšie členenie je podľa:
1. vlastníckej formy - štátne banky, kde vlastníkom je štát, resp. kde má štát kontrolný
balík akcií, napr. Konsolidačná banka alebo Slovenská záručná banka
- družstevné banky sa zakladajú na báze podielového družstevného
vlastníctva
- súkromné banky, ktoré predstavujú základnú formu bankového
podnikania v trhových ekonomikách, napr. VÚB, Tatra banka, IRB
2. zamerania činnosti - univerzálne banky - všetky druhy bankových operácií
- špecializované banky sa špecializujú na niektoré vybrané druhy ban. obchodov (stavebné sporiteľne, záručné banky, hypotekárne banky)
Obchodná banka sa najčastejšie definuje ako podnikateľský subjekt, ktorý prijíma vklady a poskytuje úvery.
Okrem toho však vykonáva množstvo iných činností, ako sú:
- sprostredkovanie platobného styku a zúčtovania - hotovostný (obeživo)
- bezhotovostný (účtovné peniaze a
náhrady peňazí - zmenka, šek)
- kombinovaný
- vydávanie a správa platobných a úverových kariet, šekov, prípadne iných cenín
- platobné karty - charge card (peniaze sa strhnú koncom mesiaca)
- credit card ( poskytuje sa revolvingový úver)
- debet card (len do výšky svojho účtu)
- investovanie do cenných papierov - emisné obchody - samostatná emisia
- sprostredkovaná emisia
- obchodovanie s devízovými hodnotami, zlatom a cennými papiermi
- poskytovanie záruk
- uloženie a správa cenných papierov, prenájom bezpečnostných schránok
- zmenárenská činnosť
- poskytovanie konzultačných, poradenských služieb a bankových informácií
- nové formy úverovania - factoring - odkúpenie krátkodobých pohľadávok bankou od jej
klientov (banka preberá riziko z nezaplatenia)
- forfaiting - odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok bankou od jej klientov, a to bez spätného postihu
- leasing - prenájom investičných zariadení, predmetov dlhodobej spotreby za vopred dohodnuté nájomné na istý alebo neobmedzený čas.
Zdroje:
Kolektív autorov: Bankové operácie, 1. vydanie, Bratislava, EMKA, 1996 - Národná banka Slovenska, 1. vydanie, Bratislava, Národná banka Slovenska, 1997 - Tkáč, Marián: Slovenské banky v Uhorsku, 1. vydanie, Bratislava, KUBKO GORAL, 1997 - Vražda, Ľuboš Spitzová, Amália Gális, Jozef: Bankovníctvo, 2. vydanie, Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994 -
|