Bankovými operáciami rozumieme súhrn jednotlivých činností, ktoré vykonávajú banky pre podnik, organizácie, fyzické osoby a aj pre iné peňažné ústavy. Bankové operácie môžeme rozdeliť na:
- pasívne - prostredníctvom ktorých banky zhromažďujú bankový kapitál
- aktívne - prostredníctvom ktorých je bankový kapitál využívaný
- neutrálne (sprostredkovacie), na vykonávanie ktorých je potrebné kvalitné fungovanie celého systému banky.
Pre bankové operácie je zaužívaný aj termín "bankové obchody". Z účtovnického hľadiska tvoria pasíva banky pravú stranu súvahy (bankovej bilancie), zatiaľ čo aktíva ľavú.
4.1 Aktíva banky a jej operácie
Aktíva banky predstavujú všetok majetok bánk a to buď vo forme vlastného majetku alebo vo forme pohľadávok. Aktívne bankové operácie úzko nadväzujú na pasívne operácie, ktoré banka taktiež vykonáva. Banka totiž získa od klientov peňažné prostriedky, s ktorými v ďalšej fáze operuje. Je namieste spomenúť, že aktívnymi operáciami si banka vytvára svoj zisk, pretože za poskytnutie peňažných prostriedkov od svojich klientov inkasuje úrok.
Aktíva: Pohľadávky - poskytnuté úvery
- vklady v iných bankách
- dlhopisy (nakúpené)
Vl. Majetok - hotovosť
- nakúpené akcie a účasti
- budovy a zariadenia
Za aktívne bankové činnosti sa spravidla považujú:
- úverové operácie:
Banka pri úverových operáciách vystupuje voči svojim klientom v aktívnom postavení čiže ako veriteľ. Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t.j. s podmienkou návratnosti. Tento vzťah má podobu zmluvy. Veriteľ dáva dlžníkovi k dispozícii istú hodnotu v peniazoch, resp. v tovare a stará sa o správu dlhu. Dlžník sa zaväzuje splatiť svoj dlh v dohodnutom termíne a forme (spravidla v peniazoch), ako aj platiť príslušný úrok. Podľa doby, na ktorú sa úver poskytuje členíme úvery do 3 kategórií:
a) krátkodobé bankové úvery:
Základným znakom tejto skupiny úverov je, že ich splatnosť je kratšia ako jeden rok. Do tejto skupiny patria viaceré druhy úverov, ako napr. prekleňovací, revolvingový, eskontný, lombardný, akceptačný úver alebo úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov.

b) strednodobé bankové úvery:
Ich charakteristickým znakom je, že poskytnuté úvery majú splatnosť kratšiu ako 5 rokov.

Patria sem spotrebné úvery alebo úvery na prevádzkové a investičné účely.
c) dlhodobé bankové úvery:
Tieto úvery majú splatnosť dlhšiu ako 5 rokov a môže to byť buď emisná pôžička, pôžička na úverový úpis alebo hypotekárny úver.
- investičné činnosti bánk:
Investičné bankovníctvo predstavuje obchodovanie s cennými papiermi na vlastný alebo cudzí účet, príprava nových emisií cenných papierov, ich distribúcia, upisovanie, správa cenných papierov pre klientov.. Keďže sa jedná o aktívne operácie banky, plynú z týchto operácií pre banku určité odmeny a to v podobe marže z obchodovania, prijatých poplatkov a provízií a výnosov z vlastníckych práv k cenným papierom. Obchody s cennými papiermi a obchody s právami spojenými s cennými papiermi alebo odvodených od cenných papierov na vlastný účet alebo zo svojho majetku môže banka realizovať len za najvýhodnejších podmienok pre banku. Investičné obchody na účet klienta môže zase banka uskutočňovaať len za najvýhodnejších podmienok pre svojho klienta. Investičné bankovníctvo spravidla operuje s dlhodobými nástrojmi, ktoré sa obchodujú na kapitálovom trhu, t.j. na mieste kde sa stretáva dopyt a ponuka po voľnom kapitáli a kde predajom a nákupom cenných papierov dochádza k zvýšeniu likvidity alokovaných peňažných prostriedkov. Kapitálový trh môžeme rozdeliť na primárny trh cenných papierov, kde sa obchodujú práve emitované cenné papiere svojim prvým majiteľom. Na sekundárnom kapitálovom trhu sa predávajú už skôr emitované cenné papiere. Tieto nástroje sa tu obchodujú za trhovú cenu. Nástrojmi investičného bankovníctva sú vlastne samotné cenné papiere. Cenný papier je vlastne záznam, s ktorým zákon spojuje určité majetkové, prípadne iné práva oprávnenej osoby a ktorý má náležitosti stanovené zákonom. Predstavuje vlastne pohľadávku vlastníka voči tomu, kto cenný papier vydal.
4.2 Pasíva banky a jej operácie
Bankové operácie, ktorých výsledok má vplyv na celkovú sumu pasív sa nazývajú pasívne bankové operácie. Patrí sem predovšetkým príjem vkladov a emisia vlastných dlhopisov. Napríklad vloženie 1 koruny na bežný účet jedného klienta banky sa prejaví vo zvýšení kreditných vkladov klientely a vo zvýšení úhrnnej sumy pasív.

Samozrejme operácia sa prejaví aj v príslušnej položke aktív a v ich celkovej sume, ale primárny bol vstup na strane pasív.

Pasíva banky tvoria: vlastné zdroje a cudzie zdroje.
Vlastné zdroje banky:
- základné imanie (pri obchodnej banke minimálne 500 miliónov, pri hypotekárnej až od 1000 miliónov) tvoria vydané a plne splatené akcie
- rezervný fond - zo zákona - zákonný rezervný fond
- zo zisku po zdanení
- z nákladov - na krytie strát z úverov a pôžičiek
- nerozdelený zisk (zisk za účtovný rok po odvodoch a dotáciach všetkým fondom a po
vyplatení dividend, o jeho použití rozhodujú akcionári)
Cudzie zdroje banky:
- vklady a pôžičky od emisnej banky
- vklady od ostatných peňažných ústavov
- vklady klientely (obyvatelia, firmy, poisťovne vlády,..)
- vydané vlastné dlhopisy

Vklady - na videnie (a vista) - všetky bežné vklady
- termínované - s výpovednou lehotou
- úsporné - najstabilnejší zdroj pre banku
- napr. stavebné sporenie
- depozitné certifikáty
- bankové obligácie
Kapitál môžeme členiť na:
1. základný kapitál - základné imanie
- zákonný rezervný fond
- rezervy tvorené zo zisku (banka si ich vytvára na krytie možných
strát a to aj nad rámec povinnej tvorby zákonného rezervného fondu)
2. dodatkový kapitál - rezervy tvorené z nákladov
- podriadený dlh (forma pôžičky od inej banky, ktorá sa spláca ako posledná).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Aktívne a pasívne operácie banky