Tradičná škola manažmentu

Tradičná škola manažmentu: z tradičnej školy manažmentu ma najviac zaujal manažér Tomáš Baťa. Jeho základné prínosy, ktoré uplatňoval pri svojej práci bolo:
- predbežné kalkulácie
- operatívne plánovanie
- vnútropodnikové účtovníctvo
- systém odmeňovania
Najviac ma na ňom zaujal jeho prístup k ľuďom, ktorý podľa môjho názoru bol na vysokej úrovni na danú dobu. Vedel svojimi krokmi donútiť respektíve vedel presvedčiť svojich zamestnancov, že keď budú pracovať dobre, efektívne a rýchlo, čiže budú plniť stanovený plán tak budú aj patrične ohodnotení, pričom veľký dôraz kládol na kvalitu vyrobeného výrobku, čiže aj robotníci boli donútení nielen robiť rýchlo, ale aj kvalitne a následne mal veľmi dobre spracovanú formu kontroly a to tak, že preferoval kruhovú výrobu a každý bol pod dohľadom toho druhého. Podľa môjho názoru nútil týmto spôsobom kontroly ľudí byť zodpovední sami za seba, čo sa týka kvality odvodenej práce. Veľmi dobre postupoval aj pri rozpočtovaní, keď nepoužíval centrálne rozpočtovanie, ale každá výrobná jednotka mala svoj vlastný rozpočet, čím sa dali presnejšie odhaliť určité tzv. schodky v rozpočtoch a nedalo sa to zakryť centrálnym rozpočtom s veľkým počtom ľudí. Týmto boli jeho investované peniaze do výroby využité naplno a každé prekročenie rozpočtu bolo zistené včas pri každej časti výroby a tým sa ušetril čas pri hľadaní v ktorej sekcií sa rozpočet prekročil. Tiež sa snažil ľudí školiť a zlepšovať im kvalifikáciu, nie ako je to v súčasných podnikoch, kde sa to zanedbáva, taktiež jeho pozitívum bolo vtom, že sa vedel o svojich zamestnancov patrične postarať. Myslím, že tento aspekt by mal byť na jednom s prvých miest v súčasnom riadení, pretože keď ľudia vedia, že čím budú tvrdšie pracovať tým budú mať povedzme viaceré výhody, tak sa aj oni sami budú snažiť pracovať dôsledne a efektívne pretože im bude záležať, aby neprišli o prácu a v ťažkých chvíľach budú vedieť aj podnik podržať a brániť ho keď budú vidieť, že podniku ide aj o ich pohodlie, lepšiu životnú úroveň.
Behavioristická škola manažmentu: z tejto teórie ma najviac zaujali teórie od M.P.Folletovej, ktorá sa vyjadrila, že teória manažmentu musí vychádzať z psychológie a nie z predstáv riadiaceho pracovníka.

Podľa môjho názoru je dôležité byť dobrým psychológom v pozícií riadiaceho pracovníka, treba predvídať možné sporné situácie, ktoré nastávajú v pracovnom kolektíve, treba sa snažiť pochopiť potreby jednotlivca , treba komunikovať so zamestnancami o zlepšeniach a odstráneniach existujúcich problémoch, treba každého jedného brať ako osobnosť a vážiť si ju. Tiež sa vyjadrila, že by mal existovať medzi manažérmi a robotníkmi partnerský vzťah pri práci. Treba každého pracovníka vypočuť, prípadne im aj umožniť podať svoje názory anonymne, pretože niekedy to môžu byť aj veľmi dobré nápady z pohľadu ďalšieho fungovania podniku, len jednotlivec vždy nemusí byť dostatočne smelý prezentovať svoj názor. Tiež zdôrazňovala kolektívny prístup v manažmente pred individuálnym, čiže podľa môjho názoru je to poradiť sa pri rozhodovaní s ostatnými, dávať možnosť ľuďom zhromažďovať sa do skupín atď. .
Nová moderná škola manažmentu: z tohto smeru ma najviac zaujal H. Simon, ktorý v svojej práci uplatňoval zavádzanie výpočtovej techniky pri rozhodovaní, takéto zavádzanie techniky do praxe môže veľmi pomôcť pri hľadaní a identifikovaní problémov. Dá sa využiť na podrobné analýzy, ktoré by sme len s veľkou námahou a hlavne so stratou času dokázali vypracovať ručne. Pri vyhodnocovaní je potrebné hľadať varianty, netreba hneď prijať prvé rozhodnutie, treba podrobne zvážiť situáciu, jednotlivé klady, prípadne zápory prípadného prijatia tohto rozhodnutia, treba porovnať navzájom riešenia vyhodnocovať ich za pomoci počítačov a následne po vybratí určitého riešenia podrobne rozpracovať dané riešenie, vyjadriť návrhy ako by bolo čo najlepšie danú myšlienku realizovať. Za pomoci výpočtov a výstupov z počítačov realizovať danú alternatívu.
Pragmatická škola manažmentu: Z tohto smeru ma najviac zaujal Kenichi Ohmae, ktorý prišiel so svojim modelom strategického riadenia tkz. 3 prvky podnikovej stratégie:
- Zákazníci
- Konkurencia
- Konkurenčná výhoda
Je treba, aby podnik veľmi dobre poznal svoju zákaznícku klientelu, jej zloženie jej požiadavky. Je treba vyhodnocovať požiadavky zákazníkov, robiť ankety čo by zákazníci privítali, čo sa im na našom výrobku páči a po zistení sa snažiť pracovať ešte tvrdšie už na dosiahnutých kvalitných a obľúbených častiach výrobku a snažiť sa aj napraviť, prípadne zmeniť tu menej kvalitnú Časť prípadne hľadať riešenia ako urobiť výrobok čo najkvalitnejšie pre čo najväčšie množstvo zákazníkov, snažiť sa udržať si terajších zákazníkov rôznou modifikáciou výrobkov, cenovými zvýhodneniami, ale snažiť sa osloviť a hlavne presvedčiť o kvalite a nevyhnutnosti výrobkov nových potencionálnych zákazníkov. Treba zmapovať konkurenciu, čo robí dobre, čo zle.

Hľadať prečo sa ich výrobok predáva lepšie ako náš, hľadať a skúmať ich obchodnú stratégiu, snažiť sa zistiť ich plány do budúcnosti, predpokladať ich kroky, snažiť sa vyvarovať chybných krokov konkurencie, snažiť sa naučiť ich metódy, ktoré viedli k ich úspechu pri oslovovaní ich zákazníkov. Taktiež treba zhodnotiť naše výhody voči konkurencií, v čom sme lepší ako oni, čo je naša prednosť snažiť sa uchovať si svoje výrobné tajomstvá, mať svoje KNOW HOW. Treba analyzovať v čom sú naše výhody a čo môžeme využiť v náš prospech. A nakoniec sa treba tiež venovať alebo sa aspoň snažiť pristupovať ku každému zákazníkovi s úctou a inteligenciou, lebo aj tak sa získavajú noví zákazníci, spokojnosťou tých ostatných. Veľmi ma zaujal aj Kenichiho pohľad na celosvetovú ekonomiku, kde predpovedá, že o niekoľko rokov bude na svete existovať jednotná mena, ktorú on sám si nazval eularr, eurodollar. Vyjadruje sa tak, pretože na svete budú v budúcnosti len niektoré meny silné na to aby boli mohli figurovať ako svetové meny, v súčasnosti je to Dolár, Euro a Yen. Tiež sním súhlasím, pretože si myslím, že spojenie jednotlivých mien v budúcnosti by mohlo pomôcť globálnej ekonomike a bolo by oveľa preukaznejšia napríklad cena tovaru alebo výrobku v jednotlivých krajinách pri rovnakej mene a tým by sa aj zmiernilo riziko špekulácii na finančnom trhu pri obchodovaní s cudzou menou a dali by sa jasnejšie určiť ukazovatele výkonnosti tej ktorej ekonomiky jednotlivých štátov. Svoje tvrdenie dokumentoval tým, že je už veľa štátov Južnej Ameriky, ktoré používajú dolár ako štátnu menu a aj v Európe je trend rozširovania menovej únie a meny Euro a v budúcnosti sa podobný krok predpovedá v Ázii, kde by sa všetko malo točiť okolo Yena.