Formálna organizácia tak redukuje rozhodovanie svojich členov. Možnosti zmiernenia disfunkčných mechanizmov v administratíve vidím vo vytypovaní hlavných a pomocných činností v zadelení práce podľa jednotlivých špecializácii pracovníkov, ako aj potreba riešenia miery centralizácie. Tá by sa mala zabezpečiť vhodnou formou koordinácie práce zamestnancov, z vhodnou mierou kontroly ich činnosti a racionalneho hospodárenia so zdrojmi, čo je hlavne vytíkane administratíve.Hierarchická štruktúra organizácie pritom umožňuje aby všetci mali určitý diel rozhodovania, okrem tých životne dôležitých pre organizáciu. Organizácia však stanoví alternatívy rozhodnutia , ktoré môže zamestnanec použiť. Typickým príkladom je štátna správa ,kde sú rozhodovacie možnosti zamestnancia ohraničené zákonom, predpismi a normami. Smer ktorý vedie k zabezpečeniu efektívnej administratíve vidím skorej v neformálne štruktúry tzv. medziľudské vzťahy na pracovisku. Organizačná štruktúra formálnych organizácii je preto tak ťažkopádna, pretože jej účelom nie je podpora dynamickosti rozhodovania, ale koordináciu aktivít veľkého počtu zúčastnených v tomto procese. Organizačná štruktúra je fakticky sústredená okolo úzkeho okruhu ľudí , ktorí kontrolujú tok informácii a tým si udržujú moc nad správaním ostatných. Robia to formou noriem a predpisov. Nevýhodou formálnych administratívnych organizácii je , že typický zamestnanec byrokratickej organizácie má tendenciu vystupovať ako reprezentant moci bez ohľadu na to aké miesto v hierarchii organizácie zastáva. Nastáva stav, kedy má stále navrch nad klientom, ktorý zastupuje iba sám seba. Byrokrat si týmto spôsobom udržuje prevahu odborníka pred laikom, prevahu , ktorú sa snaží ešte viac umelo zvýšiť utajovaním informácii. Sú to situácie keď sebavedomo vyhlási, že nemôže podať dané informácie čím dá najavo to, kto je pánom situácie. Napätie medzi oboma je zvyšované o to viac tým, že klient nemôže odísť vybaviť si svoje záležitosti inde, pretože verejné organizácie, ako je napríklad štátna správa má vo svojej činnosti monopolné postavenie, z čoho tkvie aj určitá nadradenosť úradníka nad klientom. Je to typický príklad dysfunkcie formálnej organizácie. Vedenie sa snaží preto o pritvrdenie pravidiel vo vnútri organizácie formou určitých trestov a sankcii. Kontrolné opatrenia zo strany vedenia má za následok nové predpisy a sprísnenie opatrení chodu organizácie.