Treba jej predísť systémom paralelného podchytenia jednotlivých fáz, a to tak, aby od vzniku nápadu bolo po jeho realizáciu a komerčné využitie čo najbližšie. Iba tak sa v súčasných vývojových podmienkach dajú realizovať ziskové zámery trhových subjektov a trhových ekonomík. Trhy sa totiž stávajú čoraz viac konkurenčné a diverzifikované. Čeliť týmto trendom možno len podnikateľskou vynaliezavosťou a pohotovosťou.

To znamená, že trh so svojimi spotrebiteľskými požiadavkami posobí na rozvoj jednotlivých podnikateľských činností, ktorých ekonomická úspešnosť je daná mierou ich integrálneho podchytenia na báze zvládnutia najnovších poznatkov vedy a techniky, vedecko-technického rozvoja.

V súčasnosti sa jednotne uvádzajú tri piliere a tri zdroje úspešného rastu a rozvoja ekonomík súčasne so zdôraznením, že rozvoj nemožno poskytnúť zvonka, ale sa musí dosiahnuť vlastnými silami.

Za tri piliere úspešnosti sa dnes považujú:

- vysoká efektívnosť vo vynakladaní spoločenskej práce,
- vysoká produktivita spoločenskej práce,
- vysoká motivácia pracovníkov na dosiahnutí vysokej efektívnosti a produktivity vynakladanej spoločenskej práce.

Zdrojmi, iniciátormi, zvládnutia týchto pilierov sú:

- investície,
- vedecko-technický rozvoj,
- technicko-ekonomická adaptabilnosť jednotlivých podnikateľských systémov na to, čo prináša svetový vedecko-technický rozvoj a vôbec poznatkovo orientovaný vývoj svetového spoločenstva.

V súčasnosti ide predovšetkým o osvojovanie si „vysokých technológii“, ktoré nadobúda charakter výrobnej revolúcie. Poradie krajín vo svetovom rebríčku sa začína meniť podľa toho, aké aktívne sú v týchto novotách. Japonsko nadobudlo ekonomickú silu napr. v dôsledku rozvoja technológií, a tak jeho nápor na svetové trhy trvá. Predstihlo USA v produktivite práce a má sa stať továrňou sveta vo výrobe intelektuálne náročných výrobkov. Japoncom to umožňuje skutočnosť, že kapitál investujú nie do špekulácií, ale do premyslenej výroby. Japonsko si pritom privyklo v zásobovaní uplatňovať metódu just in time – dodávky v presne dohodnutom termíne. V súčasnosti začína usmerňovať aj vývoj a konštrukciu výrobkov v duchu metódy just in time. To znamená, že bude vyvíjať, konštruovať a dodávať výrobky určeným zákazníkom, na určené miesto a v určený čas. Japonci sa tak usilujú ďalej ťažiť „z pritiahnutia si trhu do továrne“, a tak čeliť rastúcej svetovej konkurencii.