Ich úsilie komerčného zisku sa spája s maximalizáciou trhového postavenia podľa zásady, že dnes nie je umením vyrobiť, ale predať.

Priebeh konjunktúry nemožno však pozorovať bez poznania situácie na jednotlivých burzách.

Postupným vývojom vznikli špecializované burzy tovarové, zamerané často len na určitý špecifický tovar, napr. na poľnohospodárske plodiny, diamanty, ďalej burzy cenných papierov, devízové burzy a podobne.

Najviac je tovarových búrz. Pretože však súčasný obchod je obchodom svetovým, pre hlavné druhy tovarov sa utvorili i hlavné centrá svetového obchodu s príslušným tovarom. Tak najväčší počet hlavných druhov tovarov, komodít, má svetová burza v Londýne. Vývoj cien tovarov na londýnskej burze, kótovaných na pohotovú dodávku, je uverejňovaný aj v našej tlači. Miestom svetovej burzy pšenice je Chicago. Tu sú najvýznamnejšie nie ceny kótované na pootové dodávky, ale na dodávky po žatve v júli. Svetovou burzou diamantov je Amsterdam, bavlny americké burzy, ale aj Liverpool či Brémy a pod. V Prahe pre 2. svetovou vojnou bola známa napr. plodinová burza.

Na rozdiel od tovarových búrz, ktoré v súčasnosti rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú svetový trh tovarov, burzy cenných papierov predstavujú rozhodujúce kapitálové trhy. Najvýznamnejšími svetovými burzami cenných papierov sú wallstreetská, londýnska, frankfurtská a tokijská. Priemerné kurzy účastín z týchto búrz, vyjadrované v bodoch. Sú doslova ukazovateľmi vývoja ekonomiky týchto rozhodujúcich krajín svetového hospodárstva, pretože oživením záujmu o nákup cenných papierov, ktorých vedie k rastu ich cien, sa signalizuje zvýšenie záujmu o investovanie, a naopak.

Devízové burzy vznikli z pôvodných zmenární. Tzv. stredné kurzy mien zo záverečných kotácií každého dňa na frankfurtskej a londýnskej burze, uverejňované v našej tlači, vyjadrujú kurzy devízového trhu jednotlivých mien medzi sebou a týchto najvýznamnejších svetových devízových burzách ako indikárorov svetovej kúpnej sily týchto mien.