Konjunkturálne štúdie a rozvojové projekty

Výskum konjunktúry sa konkretizuje prostredníctvom zostavovania konjunkturálnych štúdií a konjunkturálnou informatikou vôbec. Konjunkturálne štúdie vyjadrujú prostredníctvom jednotlivých ukazovateľov konjunkturálneho vývoja, za akých podmienok zoskupenia jednotlivých faktorov a súvislostí trhu bude prebiehať hospodársky vývoj. Majú signálny charakter. Cieľom ich tvorby je upozorniť ekonomické subjekty, v akom prostredí sa budú pohybovať, ako aj štát, ako toto prostredie nástrojmi riadenia vhodne meniť. Ide o to, aby sa čo najvhodnejším začlenením ekonomických subjektov do vývojových trendov docielila trvalá a čo najvyššia rentabilita firiem a vysoká efektívnosť a rast celej ekonomiky. Spoločným poslaním konjunkturálnych štúdií je tak poskytovať základné informácie, ktoré sú pre ekonomické subjekty nevyhnutné z hľadiska uskutočňovania rozhodnutí:

- strategických,
- taktických
- operatívnych,

ktorými dnes treba čeliť tzv. strategickým prekvapeniam pri prenášaní súčasných poznatkov vedy a techniky zo zahraničných výrob do vlastnej výrobnej základne.

Strategické prekvapenia predstavujú stav, keď ekonomika, resp. firma registruje dôsledky svetového vedecko-technického rozvoja až vtedy, keď pociťuje ich vplyv poklesom vlastnej efektívnosti a rentability, pritom tieto dôsledky možno predvídať a predísť im. Napr. sústavným prebudovávaním štruktúry národného hospodárstva v prospech perspektívnych výrob a odstraňovaním dožívajúcich klasických výrob s nadmernou náročnosťou na vstupné zdroje a pod. To si vyžaduje vypracúvať viaceré varianty stratégie na základe dokonalého informačného systému, aby sa strategickým prekvapeniam zabránilo. Je nevyhnutné pružne reagovať na zmeny faktorov ovplyvňujúcich stratégiu: prechodom od jedného variantu k inému bez toho, aby tento prechod vyvolal ťažko prekonateľné prekážky, resp. až ekonomický kolaps. K tomu prispieva i skracovanie času strategických zásahov prostredníctvom rýchlostného riadenia.

Podstata rýchlostného riadenia tkvie v tom, že sa nezakladá na postupnosti riadenia jednotlivých javov a skutočností, ale na ich integrovanom podchytení. Napr. riadenie výroby musí zahrnúť celý cyklus od jej prípravy až po odsun výrobkov z trhu súčasne. V opačnom prípade, ak sa postupuje podľa jednotlivých fáz (t.j. príprava výroby, odovzdávanie výsledkov výrobe a naostatok predaj výrobkov) vzniká časová strata, ktorá sa už neodstráni.

Treba jej predísť systémom paralelného podchytenia jednotlivých fáz, a to tak, aby od vzniku nápadu bolo po jeho realizáciu a komerčné využitie čo najbližšie. Iba tak sa v súčasných vývojových podmienkach dajú realizovať ziskové zámery trhových subjektov a trhových ekonomík. Trhy sa totiž stávajú čoraz viac konkurenčné a diverzifikované. Čeliť týmto trendom možno len podnikateľskou vynaliezavosťou a pohotovosťou.

To znamená, že trh so svojimi spotrebiteľskými požiadavkami posobí na rozvoj jednotlivých podnikateľských činností, ktorých ekonomická úspešnosť je daná mierou ich integrálneho podchytenia na báze zvládnutia najnovších poznatkov vedy a techniky, vedecko-technického rozvoja.

V súčasnosti sa jednotne uvádzajú tri piliere a tri zdroje úspešného rastu a rozvoja ekonomík súčasne so zdôraznením, že rozvoj nemožno poskytnúť zvonka, ale sa musí dosiahnuť vlastnými silami.

Za tri piliere úspešnosti sa dnes považujú:

- vysoká efektívnosť vo vynakladaní spoločenskej práce,
- vysoká produktivita spoločenskej práce,
- vysoká motivácia pracovníkov na dosiahnutí vysokej efektívnosti a produktivity vynakladanej spoločenskej práce.

Zdrojmi, iniciátormi, zvládnutia týchto pilierov sú:

- investície,
- vedecko-technický rozvoj,
- technicko-ekonomická adaptabilnosť jednotlivých podnikateľských systémov na to, čo prináša svetový vedecko-technický rozvoj a vôbec poznatkovo orientovaný vývoj svetového spoločenstva.

V súčasnosti ide predovšetkým o osvojovanie si „vysokých technológii“, ktoré nadobúda charakter výrobnej revolúcie. Poradie krajín vo svetovom rebríčku sa začína meniť podľa toho, aké aktívne sú v týchto novotách. Japonsko nadobudlo ekonomickú silu napr. v dôsledku rozvoja technológií, a tak jeho nápor na svetové trhy trvá. Predstihlo USA v produktivite práce a má sa stať továrňou sveta vo výrobe intelektuálne náročných výrobkov. Japoncom to umožňuje skutočnosť, že kapitál investujú nie do špekulácií, ale do premyslenej výroby. Japonsko si pritom privyklo v zásobovaní uplatňovať metódu just in time – dodávky v presne dohodnutom termíne. V súčasnosti začína usmerňovať aj vývoj a konštrukciu výrobkov v duchu metódy just in time. To znamená, že bude vyvíjať, konštruovať a dodávať výrobky určeným zákazníkom, na určené miesto a v určený čas. Japonci sa tak usilujú ďalej ťažiť „z pritiahnutia si trhu do továrne“, a tak čeliť rastúcej svetovej konkurencii.

Ich úsilie komerčného zisku sa spája s maximalizáciou trhového postavenia podľa zásady, že dnes nie je umením vyrobiť, ale predať.

Priebeh konjunktúry nemožno však pozorovať bez poznania situácie na jednotlivých burzách.

Postupným vývojom vznikli špecializované burzy tovarové, zamerané často len na určitý špecifický tovar, napr. na poľnohospodárske plodiny, diamanty, ďalej burzy cenných papierov, devízové burzy a podobne.

Najviac je tovarových búrz. Pretože však súčasný obchod je obchodom svetovým, pre hlavné druhy tovarov sa utvorili i hlavné centrá svetového obchodu s príslušným tovarom. Tak najväčší počet hlavných druhov tovarov, komodít, má svetová burza v Londýne. Vývoj cien tovarov na londýnskej burze, kótovaných na pohotovú dodávku, je uverejňovaný aj v našej tlači. Miestom svetovej burzy pšenice je Chicago. Tu sú najvýznamnejšie nie ceny kótované na pootové dodávky, ale na dodávky po žatve v júli. Svetovou burzou diamantov je Amsterdam, bavlny americké burzy, ale aj Liverpool či Brémy a pod. V Prahe pre 2. svetovou vojnou bola známa napr. plodinová burza.

Na rozdiel od tovarových búrz, ktoré v súčasnosti rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú svetový trh tovarov, burzy cenných papierov predstavujú rozhodujúce kapitálové trhy. Najvýznamnejšími svetovými burzami cenných papierov sú wallstreetská, londýnska, frankfurtská a tokijská. Priemerné kurzy účastín z týchto búrz, vyjadrované v bodoch. Sú doslova ukazovateľmi vývoja ekonomiky týchto rozhodujúcich krajín svetového hospodárstva, pretože oživením záujmu o nákup cenných papierov, ktorých vedie k rastu ich cien, sa signalizuje zvýšenie záujmu o investovanie, a naopak.

Devízové burzy vznikli z pôvodných zmenární. Tzv. stredné kurzy mien zo záverečných kotácií každého dňa na frankfurtskej a londýnskej burze, uverejňované v našej tlači, vyjadrujú kurzy devízového trhu jednotlivých mien medzi sebou a týchto najvýznamnejších svetových devízových burzách ako indikárorov svetovej kúpnej sily týchto mien.