Výskum konjunktúry sa konkretizuje prostredníctvom zostavovania konjunkturálnych štúdií a konjunkturálnou informatikou vôbec. Konjunkturálne štúdie vyjadrujú prostredníctvom jednotlivých ukazovateľov konjunkturálneho vývoja, za akých podmienok zoskupenia jednotlivých faktorov a súvislostí trhu bude prebiehať hospodársky vývoj. Majú signálny charakter. Cieľom ich tvorby je upozorniť ekonomické subjekty, v akom prostredí sa budú pohybovať, ako aj štát, ako toto prostredie nástrojmi riadenia vhodne meniť. Ide o to, aby sa čo najvhodnejším začlenením ekonomických subjektov do vývojových trendov docielila trvalá a čo najvyššia rentabilita firiem a vysoká efektívnosť a rast celej ekonomiky. Spoločným poslaním konjunkturálnych štúdií je tak poskytovať základné informácie, ktoré sú pre ekonomické subjekty nevyhnutné z hľadiska uskutočňovania rozhodnutí:

- strategických,
- taktických
- operatívnych,

ktorými dnes treba čeliť tzv. strategickým prekvapeniam pri prenášaní súčasných poznatkov vedy a techniky zo zahraničných výrob do vlastnej výrobnej základne.

Strategické prekvapenia predstavujú stav, keď ekonomika, resp. firma registruje dôsledky svetového vedecko-technického rozvoja až vtedy, keď pociťuje ich vplyv poklesom vlastnej efektívnosti a rentability, pritom tieto dôsledky možno predvídať a predísť im. Napr. sústavným prebudovávaním štruktúry národného hospodárstva v prospech perspektívnych výrob a odstraňovaním dožívajúcich klasických výrob s nadmernou náročnosťou na vstupné zdroje a pod. To si vyžaduje vypracúvať viaceré varianty stratégie na základe dokonalého informačného systému, aby sa strategickým prekvapeniam zabránilo. Je nevyhnutné pružne reagovať na zmeny faktorov ovplyvňujúcich stratégiu: prechodom od jedného variantu k inému bez toho, aby tento prechod vyvolal ťažko prekonateľné prekážky, resp. až ekonomický kolaps. K tomu prispieva i skracovanie času strategických zásahov prostredníctvom rýchlostného riadenia.

Podstata rýchlostného riadenia tkvie v tom, že sa nezakladá na postupnosti riadenia jednotlivých javov a skutočností, ale na ich integrovanom podchytení. Napr. riadenie výroby musí zahrnúť celý cyklus od jej prípravy až po odsun výrobkov z trhu súčasne. V opačnom prípade, ak sa postupuje podľa jednotlivých fáz (t.j. príprava výroby, odovzdávanie výsledkov výrobe a naostatok predaj výrobkov) vzniká časová strata, ktorá sa už neodstráni.