Poznáme miernu infláciu (pod 10% ročne), cválajúcu infláciu (20% až trojciferné miesto) a hyperinfláciu.

Negatívne účinky inflácie:
- prerozdeľovací proces – presun bohatstva v prospech dlžníkov a neprospech veriteľov, v prospech bezhotovostných úspor úročených a neprospech hotovostných úspor, v prospech nakupujúcich tovary a služby a v neprospech sporiacich

Inflácia:
- očakávaná – anticipovaná, vytvára predpoklady, aby sme ju zabudovali do hospodárenia, do cien tovarov, zvýšenie miezd, nemusí mať negatívny prerozdeľovací efekt a nemusí pôsobiť deformačne
- neočakávaná
- proporcionálna – rast cien tovarov a služieb je rovnaký, nemusí pôsobiť deformačne
- neproporcionálna – ceny jedných tovarov rastú rýchlejšie ako druhých tovarov – deformovanie relatívnych cien, deformácie v ekonomickom rozhodovaní


Druhy inflácie.
Dopytová inflácia.
P AD AD´ Keynes: AD = C + I + G + X
AS Monetaristi: AD = M * V (peňažný jav)
- ak rýchlosť obehu peňazí V je konštantná, tak
∆ P zvýšenie AD sa dá dosiahnuť iba zvýšením
objemu peňazí


∆ Q Q

Priestor pre účinnejšiu antiinflačnú politiku sa pre centrálnu banku vytvára v prípade dopytovej inflácie !!!

Ponuková inflácia.
P AD AS´ - v dôsledku ponukového šoku sa zníži ponuka
AS - ekonomika sa dlhodobo pohybuje na úrovni
potenciálneho produktu
∆ P - príklad stagflácie – inflácia spôsobená stagnáciou
- monetaristi – inflácia existuje iba v krátkom období


-∆ Q Q

Faktory posunu krivky AS:
- rast nákladov materiálovej výroby, napríklad v dôsledku znehodnotenia meny, šokov .. = nákladová inflácia
- rast mzdových nákladov = mzdová inflácia
- rast ziskových prirážok monopolov a oligopolov = zisková inflácia


Monetaristi.
Tvrdia, že je to dlhodobejší nepretržitý rast cenovej hladiny, ktorý je spojený s nadmernou emisiou peňazí. Ak by ceny rástli nárazovo, je vhodnejšie hovoriť len o raste cien. Ceny nemôžu dlhodobo a nepretržite rásť, pokiaľ súčasne nerastie cena peňazí. Účinne môžeme ovplyvniť iba dopytovú infláciu. Dlhé obdobie. P AS (potenciálny produkt) - v dlhom období ak sa nemení úroveň
prirodzeného výstupu je stimulácia AD
vždy inflačná
- ak sa mení úroveň potenciálneho produktu
mení sa aj inflačná situácia ∆ M% > ∆ Q%
AD AD´ - inflácia je peňažný jav z dlhodobého
Q pohľadu


Keynes.

P AS (neokeynesiánska krivka)
pásmo - ak existujú reálne nevyužité výrobné
poloinflácie faktory Q < Q* → poloinflácia - rast
cenovej hladiny súvisí s rastom produktov
pásmo čistej - ak Q > Q* → čistá inflácia – výstup
inflácie presiahne potenciálny produkt Q*

Q* Q


Nulová inflácia.
Je za ňu považovaná inflácia medzi 1 – 3%. Jej dosiahnutie sa považuje za optimálny cieľ menovej politiky.