Menová analýza

Mena.
Je to peňažná sústava platná v určitom štáte a upravená právnym poriadkom. Právna úprava meny je výrazom štátnej suverenity (menová suverenita). Hlavnými typmi mien sú prevoditeľná, kolektívna, rezervná, voľne vymeniteľná, nevymeniteľná národná, resp. čiastočne vymeniteľná, zlatá, zúčtovacia.

Je to národná forma peňazí a má nasledovné znaky:
- názov; základné hotovostné druhy – mince, bankovky a štátovky; nominálna štruktúra mincí a bankoviek; výlučnosť meny ako zákonného platidla na danom území; zákonom upravené pravidlá emisie, ochrany a používania v domácom a zahraničnom platobnom styku; ďalšie znaky – spôsob stanovenia menového kurzu, vzťah ku zlatu

Menová politika a jej nástroje.
Slúži na posilnenie stability meny a regulovanie peňažnej sústavy vo vnútri krajiny aj navonok. Využíva rôzne nástroje:
- monetárne – revalvácia, devalvácia, stanovenie kurzov, diskontná politika ...
- fiškálne – vzťahy k štátnemu rozpočtu
- finančné – prostredníctvom úveru, miezd a cien
- reštriktívno-administratívne – stanovenie kontingentov, limitov kvantitatívnych reštrikcií a pod.


Depozitný certifikát.
Je to potvrdenie vkladu, doklad o vlastníctve vkladu. Vystavuje ho banka na veľké vklady. Certifikát je obchodovateľná listina, ktorá môže byť predmetom kúpy a predaja na druhotnom trhu. Peňažný (menový) agregát M1.
M1 = obeživo + vklady na požiadanie (hotovostné peniaze a depozitné peniaze na požiadanie)
Tie prostriedky, ktoré sú vo forme peňažnej hotovosti a šekovateľných účtov sú najschopnejšími na promptné platenie.

Tieto prostriedky sa nazývajú primárna likvidita a označujú sa spravidla ako M1.
M1 = C + D (obeživo + vklady) C/D = predpokladaný pomer držania vkladov na požiadanie
m1 = M1/B = (C+D) / C + ER + rT*T + rD*D
M1 = [(C/D + 1) / (C/D + ER/D + rT* T/D + rD)] * B B = C + R + PPNBS


Peňažný (menový) agregát M2.
M2 = M1 + termínované vklady + depozitné certifikáty + vklady v cudzej mene (aktíva)
Tie prostriedky, ako sú napríklad rozličné formy viazaných depozít, vklady s výpovednou lehotou, rôzne druhy vinkulácií alebo cenných papierov peňažného trhu, ktoré sa môžu premeniť na peniaze v hotovosti alebo šekovateľné účty, zaraďujú sa do sekundárnej likvidity a označujú sa spravidla M2.
M2 = C + D + T + CM CM = vklady v cudzej mene
m2 = 1 + C/D + T/D + CM/D
M2 = D (šekovateľné vklady) + C (obeživo) + T (termínované vklady) + PMF (prvotné
podiely na vzájomných fondoch)
M2 = [{1 + (C/D) + T/D + PMF/D }/ {rD + rT*T/D + C/D}] * B


Rozdiel medzi peňažným agregátom M1 a M2.
Pri peňažnom agregáte M2 sa termínované vklady úročia ináč ako vklady na požiadanie.
- M1 → prostriedky, ktoré sú vo forme peňažnej hotovosti a šekovateľných účtov
- M2 → prostriedky, ako sú napríklad rozličné formy viazaných depozít, vklady s výpovednou lehotou, rôzne druhy vinkulácií alebo cenných papierov peňažného trhu, ktoré sa môžu premeniť na peniaze v hotovosti alebo šekovateľné účty
Transmisný mechanizmus.
Je to proces menovej politiky od použitia nástrojov centrálnej banky až po splnenie konečných cieľov. Nástroje menovej politiky – diskontné nástroje, operácie na voľnom trhu. Cieľom je inflácia alebo agregátny výstup. → operatívne nástroje → operatívne kritérium → sprostredkovateľské kritérium → cieľ
→ krátkodobé úrokové miery → dlhodobé úrokové miery → agregátny výstup
→ nástroje menovej politiky → menová báza → multiplikácia → miera inflácie

M – multiplikácia = menová báza * peňažný multiplikátor

Požiadavky na kritérium: operatívne kritérium by mala centrálna banka vedieť priamo ovplyvniť, sprostredkujúce kritérium má mať dopad na hlavné ciele politiky, celková závislosť medzi nástrojmi, rýchla dostupnosť štatistických údajov a merateľnosť týchto kritérií. Indikátory: menové a nemenové veličiny, ktoré majú včas informovať centrálnu banku, či zvolená menová politika umožní dosiahnutie (zvolenie) cieľov.
- indikátory, ktorých vývoj po čase ovplyvní cieľovú veličinu (ceny zahraničných importov)
- indikátory, ktorých vývoj je determinovaný (ovplyvnený) cieľovou veličinou, avšak pri štatistickom spracovaní sú údaje o nich skôr dané k dispozícii (nezamestnanosť)
- indikátor, ktorý signalizuje očakávania trhových subjektov


Úverový transmisný mechanizmus.
Účinnosť úverového transmisného mechanizmu je ovplyvniteľná obchodnými úvermi a zahraničnými pôžičkami. 1. Nástroje menovej politiky → krátkodobá úroková miera → úverový agregát 1 = stav úverov (objem úverov) v domácej mene poskytnutý nebankovým subjektom nebankovými ale aj bankovými subjektami (emisia dlhopisov)→ agregátny výstup
2. Nástroje menovej politiky → krátkodobá úroková miera → úverový agregát 2 = úvery domácej meny poskytnuté nebankovým subjektom len bankami → agregátny výstup
3. Nástroje menovej politiky → dlhodobá úroková miera → agregátny výstup
Rast krátkodobej úrokovej miery spôsobuje pokles úverových agregátov. Úverový transmisný mechanizmus.
1.typ: sledujeme úverový agregát 1
2.typ: sledujeme úverový agregát 2
3.typ: Keynesiánsky typ:
o rast – inflácia, pokles ponuky úverov, rast dopytu po úveroch
o pokles – deflácia, rast ponuky úverov, pokles dopytu po úveroch


Kurzový transmisný mechanizmus.
Operatívne a sprostredkujúce kritérium → kurz meny
Používa sa pri pevných kurzoch s limitovanými pásmami oscilácie.
Nástroje → devízový kurz → miera inflácie

Kurzy sú naviazané na kôš zahraničných stabilných mien.

Stabilita zahraničnej meny sa má tendenciu prenášať na stabilitu domácej meny. Centrálna banka intervenuje v prípade dosiahnutia horného alebo dolného pásma. Ak tempo rastu peňazí v zahraničí klesá, tak sa znižuje inflácia v zahraničí, zhodnotí sa zahraničná mena a znehodnotí sa domáca mena – intervencia domácej meny → nákup domácej meny za zahraničnú → peňažné rezervy sa sťahujú z obehu → menová báza rastie nižším tempom → nižšie tempo rastu agregátu → zníženie tempa rastu peňazí v domácej ekonomike → miera inflácie domácej meny sa vyrovnala miere inflácie zahraničnej meny. Je tu dodržiavaná fiškálna disciplína, dostatok devízových rezerv pre intervencie. Modifikácia transmisných mechanizmov – základné modifikácie.

Menový transmisný mechanizmus.
Operatívne kritérium → krátkodobá úroková miera
Sprostredkovateľské kritérium → menové agregáty

Úverový transmisný mechanizmus.
Operatívne kritérium → menová báza
Sprostredkovateľské kritérium → úverové agregáty

Kurzový transmisný mechanizmus.
Operatívne kritérium → krátkodobá úroková miera
Sprostredkovateľské kritérium → menový kurz

Refinančný repotender → komerčné banky sa jeho pomocou refinancujú, získavajú úvery na báze aukcie (sadzba 12%)

Sterilizačný repotender → veľký stav likvidity na peňažnom trhu – nadbytočné peniaze, banka sa snaží sterilizovať objem peňazí (sadzba 8%)

Lombardný úver → BRIBOR + 5% (nepoužíva sa vysoká sadzba)

Reeskont zmeniek → NBS môže poskytnúť KB do maximálnej výšky 2 mld. Sk, môžu sa reeskontovať iba poľnohospodárske zmenky → 14 dní (nepriamy nástroj MP) – u nás pôsobí ako priamy, pretože CB podporuje určiť skupinu


Menová báza.
M = m * B M1 = C + D rD = úroková miera pri vkladoch na požiadanie
m1 = (M1/B) = (C + D)/C + ER + rT*T + rD*D rT = úroková miera pri termínových vkladoch
M1 = {(C/D) + 1 / C/D + ER/D + rT*T/D + rD} * B ER = prebytočné rezervy nepovinné

Zmena menovej bázy.
m1 m2
rD m2 = C + D + T

rT m2 = (C/D + 1 + T/D) / (C/D + ER/D + rT*T/D + rD)

C/D m2 = (C/D + 1 + T/D) / (C/D + ER/D + rT*T/D + rD)

T/D m1 – jednoduchý mult. depozit-nepočíta s obeživom

ER/D rD > m1 m2>m1 rD>m2


Inflácia.
Je to proces rastu agregátnej cenovej hladiny, ktorého výsledkom je zvýšenie kúpnej sily meny. Agregátna hladina je celková priemerná hladina. Je to narušenie ekonomickej rovnováhy.

Poznáme miernu infláciu (pod 10% ročne), cválajúcu infláciu (20% až trojciferné miesto) a hyperinfláciu.

Negatívne účinky inflácie:
- prerozdeľovací proces – presun bohatstva v prospech dlžníkov a neprospech veriteľov, v prospech bezhotovostných úspor úročených a neprospech hotovostných úspor, v prospech nakupujúcich tovary a služby a v neprospech sporiacich

Inflácia:
- očakávaná – anticipovaná, vytvára predpoklady, aby sme ju zabudovali do hospodárenia, do cien tovarov, zvýšenie miezd, nemusí mať negatívny prerozdeľovací efekt a nemusí pôsobiť deformačne
- neočakávaná
- proporcionálna – rast cien tovarov a služieb je rovnaký, nemusí pôsobiť deformačne
- neproporcionálna – ceny jedných tovarov rastú rýchlejšie ako druhých tovarov – deformovanie relatívnych cien, deformácie v ekonomickom rozhodovaní


Druhy inflácie.
Dopytová inflácia.
P AD AD´ Keynes: AD = C + I + G + X
AS Monetaristi: AD = M * V (peňažný jav)
- ak rýchlosť obehu peňazí V je konštantná, tak
∆ P zvýšenie AD sa dá dosiahnuť iba zvýšením
objemu peňazí


∆ Q Q

Priestor pre účinnejšiu antiinflačnú politiku sa pre centrálnu banku vytvára v prípade dopytovej inflácie !!!

Ponuková inflácia.
P AD AS´ - v dôsledku ponukového šoku sa zníži ponuka
AS - ekonomika sa dlhodobo pohybuje na úrovni
potenciálneho produktu
∆ P - príklad stagflácie – inflácia spôsobená stagnáciou
- monetaristi – inflácia existuje iba v krátkom období


-∆ Q Q

Faktory posunu krivky AS:
- rast nákladov materiálovej výroby, napríklad v dôsledku znehodnotenia meny, šokov .. = nákladová inflácia
- rast mzdových nákladov = mzdová inflácia
- rast ziskových prirážok monopolov a oligopolov = zisková inflácia


Monetaristi.
Tvrdia, že je to dlhodobejší nepretržitý rast cenovej hladiny, ktorý je spojený s nadmernou emisiou peňazí. Ak by ceny rástli nárazovo, je vhodnejšie hovoriť len o raste cien. Ceny nemôžu dlhodobo a nepretržite rásť, pokiaľ súčasne nerastie cena peňazí. Účinne môžeme ovplyvniť iba dopytovú infláciu. Dlhé obdobie. P AS (potenciálny produkt) - v dlhom období ak sa nemení úroveň
prirodzeného výstupu je stimulácia AD
vždy inflačná
- ak sa mení úroveň potenciálneho produktu
mení sa aj inflačná situácia ∆ M% > ∆ Q%
AD AD´ - inflácia je peňažný jav z dlhodobého
Q pohľadu


Keynes.

P AS (neokeynesiánska krivka)
pásmo - ak existujú reálne nevyužité výrobné
poloinflácie faktory Q < Q* → poloinflácia - rast
cenovej hladiny súvisí s rastom produktov
pásmo čistej - ak Q > Q* → čistá inflácia – výstup
inflácie presiahne potenciálny produkt Q*

Q* Q


Nulová inflácia.
Je za ňu považovaná inflácia medzi 1 – 3%. Jej dosiahnutie sa považuje za optimálny cieľ menovej politiky.

Jadrová inflácia.
Znamená rast miery inflácie spôsobovaný základnými vnútornými ekonomickými faktormi (rast množstva peňazí, agregátny výstup, rast miezd a iných nákladov) = inflačný rast cenovej hladiny (očistená inflácia).
Počítanie jadrovej inflácie: berie sa 82% z CPI – má neregulované ceny a ešte sa očistí o administratívne výkyvy a zmeny sadzieb spotrebných daní a zmeny v dotáciách spotrebných cien – v súčasnosti je z CPI 15%.
jadrová inflácia

18% 82% CPI

Neinflačný rast cenovej hladiny spôsobuje:
- rast kvality tovarov a služieb
- pravidelné sezónne výkyvy cien (najmä potravín)
- deregulácia cien
- zvýšenie sadzieb nepriamych daní a ciel
- významný pokles výmenných relácií (pomer exportných a importných cien)
- depreciačné vplyvy zmien kurzového režimu (prechod z pevného kurzu na floating)
- prírodné a ekologické katastrofy, metodické zmeny ukazovateľov inflácie


Diskontná pôžička DL.

KB CB

R rezervy DL +100 DL +100 R 100




Operácie na voľnom trhu.

KB CB

CP - 100 CP +100 R + 100
R + 100

Príklady na zmenu menovej bázy.

1. Komerčná banka uhrádza daň vo výške 100 mil. Sk do štátneho rozpočtu → zníženie menovej bázy
2. Štát poukazuje peniaze na mzdy svojim zamestnancom na účty v komerčných bankách – 200 mil. Sk → zvýšenie menovej bázy
3. NBS kupuje 1 mil. USD od komerčnej banky za kurz 42,9 SKK/1 USD, pričom kurz pre ten deň je 43 SKK/1USD → zvýšenie menovej bázy
4. Úhrada faktúry v hodnote 20 mil. Sk dodávateľovi → zvýšenie menovej bázy
5. Refinančný repotender – NBS poskytne úver komerčnej banke 1 mld. Sk a komerčná banka prevedie cenné papiere vo výške 1,05 mld. Sk → zvýšenie menovej bázy
6. Sterilizačný repotender – 5 mld. Sk stiahne NBS z komerčnej banky a prevedie pokladničné poukážky vo výške 5,2 mld. Sk → zvýšenie menovej bázy
7. NBS účtuje faktúru za prácu na výstavbe budovy vo výške 20 mil. Sk → žiaden vplyv na menovú bázu
8. NBS vyplatí hotovosť komerčným bankám na jej požiadanie 150 mil. Sk → žiaden vplyv na menovú bázu
9. NBS emituje štátne pokladničné poukážky do svojho portfólia v hodnote 5 miliárd Sk → žiaden vplyv na menovú bázu
10. Emisia štátnych eurobondov za 500 mil. EURO pri kurze 42 SKK/1EURO = 21 mld. Sk → žiaden vplyv na menovú bázu
11. NBS realizuje nákup štátnych pokladničných poukážok na primárnom trhu 5 mld. Sk, diskont –10% = 0,5 mld.Sk → žiaden vplyv na menovú bázu.