Leontiefov paradox

Svetoznámy americký ekonóm W. Leontief ako prvý priamo testoval Heckscher – Ohlin – Samuelsonovu teóriu. Dospel k záveru že USA vyvážali tovary náročné na prácu a dovážali tovary náročné na kapitál. Nakoľko vládlo všeobecné presvedčenie, že pracovná sila v USA je najbohatšie vybavená kapitálom, daný test spochybnil celú H – O – S teóriu. Volá sa to Leontiefov paradox. Otázka ktorú si položil Leontief, znela: aký by malo efekt na využitie kapitálu a práce v USA zníženie úhrnného amerického vývozu a dovozu o 1 mil. USD., súčasne nahradenie predtým dovážaných tovarov podobnými tovarmi vybranými vnútri ekonomiky USA. V hodnote súhrnného vývozu a dovozu boli v teste zohľadnené aj skupiny tovarov podľa ich dôležitosti. Leontief použil svoju originálnu metódu input – output analýzy na určenie objemu výroby z každého odvetvia, ktorý by bol potrebný na vývoz a dovoz tovarov. Ďalej vypočítal nároky kapitálu a práce na tento objem výroby v každom odvetví a sčítaním získal ich súhrnné množstvá v peňažnom vyjadrení. Výsledkom bolo, že vývoz USA je trochu náročnejší na prácu a omnoho náročnejší na kapitál v porovnaní s dovozom – nahradzujúcou výrobou. Teraz nasledujú 4 spôsoby vysvetlenia Leontiefovho paradoxu:

1. Nadradenosť americkej práce ako výrobného faktora. Americká práca je produktívnejšia ako zahraničná, takže je možné, aby americký kapitál bol voči americkej práci menej hojnejší ako v zahraničí. Americká práca je niekoľkonásobne produktívnejšia než v zahraničí a dokazoval to lepšou organizáciou v americkom priemysle. V tejto súvislosti zostáva otázka, prečo je lepšia organizácia v americkom priemysle zdrojom vyššej produktivity len živej práce a nie kapitálu

2. Štruktúra dopytu. Niektorí ekonómovia argumentovali otázkou, prečo by nemohol byť americký dovoz značne zameraný na tovary náročné na kapitál. Predpokladajme dva tovary typické pre USA: automobily sú náročné na kapitál a obilie je náročné na prácu. Krajina bohato vybavená kapitálom môže mať až tak vysoký dopyt po autách, že, tieto sa budú aj dovážať i z krajín bohatých na prácu, v ktorých je dopyt po autách relatívne nižší. Obilie, tovar náročnejší na prácu, môže byť predmetom vývozu krajiny bohatej na kapitál, ak dopyt po obilí je v tejto krajine nízky z hľadiska nasýtenosti vnútorného trhu a veľkej domácej ponuky tohto tovaru. Toto vysvetlenie je dosť prijateľné no nie celkom dostačujúce.

3. Prírodné zdroje. Leontief vo svojom teste s prírodnými zdrojmi málo počítal.

Ak by mala domáca výroba v USA nahrádzať dovozy prírodných zdrojov, potom pomerne viac kapitálu ako práce môže byť potrebného v porovnaní s americkým vývozom. Leontiefove výpočty vylučovali také dovozy tovarov, pre ktoré v USA neexistuje dovoz – nahradzujúca výroba. Do výpočtov v teste však zahrnul aj dovoz tovarov náročných a prírodné zdroje. Ak sa takáto dovoz nahradzujúca výroba deje v malom rozsahu, možno ju vylúčiť z výpočtov. Neskoršie tieto odvetvia výroby úplne vylúčil z výpočtov a tým zmizol aj celý paradoxný výsledok testu. Zohľadnením faktora prírodných zdrojov sa stal Leontiefov paradox vysvetliteľným. 4. Ľudský kapitál. Tento argument objasňuje, že v exportne orientovaných odvetviach je podstatne vyššia kvalifikácia aj zručnosť pracovných síl. Vo vývozných odvetviach a v exportovaných tovaroch USA je väčšie množstvo ľudského kapitálu a tomu bude zodpovedať aj náročnosť amerického vývozu na prácu. Ani toto vysvetlenie nie je určite chybné. Leontiefov paradox najprv vyzeral ako popretie H – O – S teórie, ale neskôr sa vcelku vysvetlil. Avšak tento test sa týkal zahraničného obchodu a ekonomiky USA, hospodársky najvyspelejšej krajiny s vysokou ekonomickou úrovňou, s veľkou vybavenosťou na prvom mieste kapitálom, tiež prácou a pôdou, s vysokým vedecko-technickým potenciálom a s jednou z najdôležitejších svetových mien. Táto teória však nebola overená na príklade rozvojových krajín, takže tento test mal iba obmedzenú vypovedaciu schopnosť.