Fáza rastu (1950 – 1987)
Obdobie po vojne bolo v prevažnej časti svetového hospodárstva orientované na urýchlenú rekonštrukciu a obnovu národných hospodárstiev. Tempá ekonomického rastu a rastu HDP v priemere dosahovali vyše 4%. Táto fáza bola tiež etapou obnovy liberálneho svetového obchodného systému a rehabilitácie medzinárodného bretton-woodskeho menového systému uľahčujúceho perspektívy rozvojovej politiky. Významnou črtou bol všeobecný rast miery zahraničných investícií v rámci celého svetového hospodárstva. Stále väčší význam nadobúdala symbolová ekonomika. Peniaze natrvalo prestali slúžiť len ako výmenný ekvivalent k tovaru. Osemdesiate roky koncipovali pomerne zreteľne nové prístupy k oblasti vývoja národných ekonomík a medzinárodného obchodu. Hlboké zmeny v procese medzinárodnej deľby práce, ktoré pokračujú aj vo štvrtej vývojovej fáze, mali tieto najvýznamnejšie črty:

- postupné obmedzovanie národohospodárskej univerzality a prehlbovanie vnútro odvetvovej špecializácie a kooperácie,
- rast významu národných vedecko-technických potenciálov, vzdelanostnej úrovne a intelektuálnych tvorivých faktorov v ovplyvňovaní predpokladov hospodárskej prosperity,
- trvalom prispôsobovaní výroby svetovým kritériám efektívnosti a zanikanie oblastí či odborov, kde je možné dlhodobo sa spoliehať na bezproblémovú alokáciu vyvážanej produkcie bez primeranej vnútornej adaptácie, modernizácie a inovácie v súlade s vývojom pomerov na svetovom trhu.

Najvýznamnejším fenoménom hospodárskeho rastu sa stala implantácia vedecko-technického pokroku.

Od roku 1973 celkový hospodársky rast zaznamenal markantný pokles agregátneho rastu vo väčšine priemyselne vyspelých krajín.