Dôvodom pre tento pokles bolo vyústenie viacerých dôsledkov vyplývajúcich zo zmien, ktoré sa v tomto období uskutočnili vo svetovom hospodárstve:
- konjunkturálny pokles tempa ekonomického rastu vyplývajúci z vyčerpania niektorých čiastkových rastových výhod,
- nepriaznivé dopady vyplývajúce zo zrušenia fixných výmenných kurzov, dvoch ropných šokov spôsobených prudkým rastom cien ropy exportovanej krajinami OPEC a následne aj inými,
- značné zmeny v stratégii realizácie politických a ekonomických cieľov a využívaných nástrojov.

V rámci svetového hospodárstva možno v základe rozoznať 5 základných dlhodobých faktorov, ktoré výrazne poznačili i doterajší vývoj medzinárodného obchodu a stanovili nové poradie úspešnosti jednotlivých krajín:

- v dôsledku prehlbovania medzinárodnej deľby práce bol dosiahnutý taký stupeň vzájomnej interdependencie jednotlivých jej subjektov, že o nej môžeme hovoriť ako o rozhodujúcom ekonomickom fenoméne,
- determinujúcou hybnou silou vo svetovom hospodárstve sa stal technický rozvoj,
- prejavilo sa výrazné uvoľnenie väzieb medzi obchodnými a kapitálovými transakciami,
- výrazne sa zmenila váha a postavenie USA v rámci medzinárodného podnikania, a to v prospech Japonska a tzv. novoindustrializovnaých krajín.
- rozpad východného bloku a integračného zoskupenia prispel k homogenizácii trhovej ekonomiky v rámci trhového hospodárstva. Postavenie medzinárodného obchodu sa významne zmenilo s nástupom 20. storočia. Zatiaľ čo pred prvou svetovou vojnou a v 20. rokoch bol zaznamenaný rast jeho objemu, v tridsiatych rokoch poklesol a svoju dynamiku dlhodobo obnovil až v päťdesiatych rokoch. Jeho objem sa v rokoch 1950-1993 zväčšil v hodnotovom vyjadrení takmer 60-krát, zatiaľ čo vo fyzickom vyjadrení len 13-krát.
Konjunkturálna kríza zasiahla hlavne americkú ekonomiku, ktorá nebola schopná v predchádzajúcom období prijať razantné opatrenia najmä v oblasti spracovateľského priemyslu a spôsobila rôzne ekonomické poruchy. K obnove ekonomického rastu došlo až koncom roku 1993 a v USA v plnej miere ešte o rok neskôr.


IV. Fáza (1987 – ......)
V tejto fáze sa vývoj svetového hospodárstva napriek mnohým krízovým javom prejavil vo vyspelých krajinách vo vysokom raste HDP. Z dôvodu relatívneho nasýtenia vnútornej spotreby boli jeho prírastky čoraz viac predbiehané rastom exportu.
Dynamické prírastky obchodu však boli zaznamenané aj v ďalšej skupine krajín, najmä tzv. novoindustrializovaných ako Hongkong, Singapur, Južná Kórea a Tchaj-wan. Ich postavenie sa neustále posilňovalo a vytváralo finančné zdroje aj na podporu čínskej ekonomiky, ktorá od druhej polovice 90. rokov taktiež zaznamenáva nebývalé rastové parametre.
Závažné dopady mal rozpad konglomerátu tzv. centrálne plánovaných ekonomík smerom do ich vnútra. To sa prejavilo v prudkom poklese rastu národných dôchodkov, ústupe zahraničnoobchodných pozíciách, ale aj zhoršení vývoja všetkých ostatných ekonomických parametrov. Táto skupina krajín sa postupne dostala do pozície dodávateľa surovín a niektorých hotových výrobkov na svetových trhoch. Jej snahy čo najrýchlejšie prejsť zásadnou transformáciou a hlbokou ekonomickou reštrukturalizáciou však do konca tisícročia priniesli len čiastkové pozitívne posuny.

Výrazný zlom zaznamenalo svetové hospodárstvo začiatkom 90. rokov. V roku 1990 prišlo k výraznému poklesu dynamiky HDP na 1,8% a v roku 91 dokonca na 0,1%. Kopíroval ho aj pokles medzinárodného obchodu, ktorý zaznamenal prírastok len 1,5%. Na strane druhej najmä industrializované krajiny dosiahli značné tempá rastu HDP a vývozu. Napr.